Geológia a mineralogia ložiska
Kálnica, stratiformné U,Cu,Mo zrudnenie v permských horninách Považského Inovca
20. júl, 1996
Uránová mineralizácia bola predmetom vyhľadávania a geologického prieskumu bývalého Uránového prieskumu v Spišskej Novej Vsi (teraz Uranpres). Prvé počiatky prieskumných prác predpokladáme na ložisku začiatkom 50.-60. tich rokov, po nástupe tzv. studenej vojny medzi Západnou a Východnou mocou, keď bol program vyhľadávania U zrudnenia klasifikovaný ako celoštátny, na základe medzištátnych zmluv s bývalou veľmocou Sovietskeho Zväzu. Samotný priebeh činnosti priezkumu a exploatácie ložiska nám nie je vôbec známy, taktiež nebudeme uvádzať tvrdenia miestnych občanov, ktorí tvrdia prakticky až absolutné nezmysly o činnosti na ložisku.
Stratiformné uránové zrudnenie sa nachádza v sedimentoch kontinentálneho vývoja permu. Je vyvinuté v spodnopermských, tzv. Seleckých vrstvách a viaže sa na dva horizonty.
1.) Stratiformná mineralizácia
smolinec (nasturan, uraninit, Rojkovič, 1980) (kysličník U)
- smolinec, najrozšírenejší rudný minerál. Jeho výskyt sme zaznamenali len v hornom obzore. Vyskytuje sa v polohách tzv. čierneho zrudnenia. Nakoľko sa jedná o primárny minerál, z ktorého následne vzniká rad ďaľších sekundárnych minerálov, napr. v čiernom zrudnení uránové černe, poprípadne i brannerit, jeho výskyt v čiernom zrudnení musíme potvrdiť. Nakoľko od veľmi podobných agregátov uránových černí je prakticky nerozlíšiteľný, bezpodmienečne sa spolu s ním vyskytuje. Makroskopicky tvorí spolu s uránovými čerňami oceľovočierne, šedočierne, tmavé, závalkovité alebo dendritické agregáty, väčšinou bez lesku, alebo len slabo lesklé. Tvorí pomerne bohaté akumulácie vo forme tzv. čierneho zrudnenia, kde sa vyskytuje spolu s uránovými čerňami a branerritom a rutilom v jemnozrnných, čiastočne bridličnatých tufitických horninách.
brannerit (kysličník U, Ca, Th, Y, Ti a Fe)
- vyskytuje sa pomerne hojne v tzv. čiernom zrudnení. Jeho výskyt sme zaznamenali len v hornom obzore. Tvorí drobné, do 0,5 mm veľké úlomky zŕn alebo zrnká, väčšinou stĺpčekovité. Je čiernej farby, bez lesku. Vyskytuje sa spolu s rutilom, smolincom a uránovými čerňami vo forme tzv. čierneho zrudnenia v jemnozrnných, čiastočne zbridličnatených tufitických horninách.
rutil (kysličník Ti)
- aj keď sme priamo dôkazy jeho výskytu nepotvrdili, predpokladáme jeho pomerne hojný výskyt v tzv. čiernom zrudnení. Nakoľko je charakterizovaný ako veľmi podobný branneritu (Koděra), predpokladáme, že časť zŕn a úlomkov branneritu môže zodpovedať rutilu, nakoľko predpokladáme, že vznikal spolu s ním v dôsledku remobilizácie. Výskyt rutili však môže byť i primárny, čím by sa viazal na spoločnú fázu vzniku s uraninitom. Vyskytuje sa vo forme tzv. čierneho zrudnenia v jemnozrnných, čiastočne bridličnatých tufitických horninách.
pyrit (sírnik Fe)
- na ložisku sa vyskytuje v niekoľkých generáciách
pyrit I. - viazaný na I. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom
- tvorí pomerne veľké, až do 2 mm veľké, silne korodované kryštály. Je hnedastej farby, zvetráva na povrchu. Na čerstvom lome je bielozlatožltý, s kovovým leskom. Vyskytuje sa ojedinele v tufitických, jemnozrnných, čiastočne zbridličnatených horninám. Od impregnačného pyritu je odlišný hlavne veľkosťou kryštálov a silným zvetraním.
pyrit II. - viazaný na III. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom
- tvorí pomerne veľké, ojedinele až do 3 mm veľké, dvanásťstenné kubické kryštáliky. Len ojedinele sú čerstvého vzhľadu, väčšinou je na povrchu zvetraný, tmavomosadznej farby. Za čerstva je bielozlatožltej farby a má silný kovový lesk. Vyskytuje sa veľmi hojne v kremeň-karbonátovej žilovine, spolu s hematitom.
pyrit III. - viazaný na II. etapu mladšej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi
- tvorí pomerne hojné, dokonale vyvinuté kryštáliky, buď kockovité alebo i dvanásť steny, väčšinou do 2 mm veľké. Kryštály sú väčšinou čerstvé, silne zlatobielej farby a silného kovového lesku. Miestami tvorí i bohatšie akumulácie. Vyskytuje sa v žilnom kremeni.
pyrit IV. - viazaný na impregnačnú mineralizáciu
- snáď najrozšírenejší minerál na ložisku vôbec. Tvorí drobučké, väčšinou čerstvé, silne kovovo lesklé, zlatožltobiele kryštáliky vo forme impregnácií. Miestami sú impregnácie bohatšie, miestami v horninách úplne prevládajú alebo chýbajú. Vyskytuje sa hojne v tufitických horninách (nevieme jednoznačne určiť, či drobnoimpregnačný pyrit, vyskytujúci sa v tufitických zelených horninách, v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia, náhodou nezodpovedá pyritu I. Možno sa však skutočne jedná a pyrit IV. Inak sme ho bezpečne stanovili v horninách, hlavne v pieskovcoch a zlepencoch, ďalej v bridličnatých horninách, v ryolitoch.
chalkopyrit (sírnik Cu a Fe)
- na ložisku sa vyskytuje v niekoľkých generáciách
chalkopyrit I. - viazaný na I. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom
- vyskytuje sa len vzácne v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia. Tvorí drobučké impregnácie, maximálne 2 mm veľké. Je silnej, zlatožltej farby, zdá sa, že prerastá so sfaleritom I. Vyskytuje sa v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia, v jemnozrnných, tufitických, čiastočne zbridličnatených horninách.
chalkopyrit II. - viazaný na V. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom
- vyskytuje sa pomerne hojne spolu so spekularitom, na ktorý narastá. Tvorí zrná miestami i 3 mm veľké, silne zlatožltej farby a kovového lesku. Vyskytuje sa vždy spolu so spekularitom.
chalkopyrit III. - viazaný na II. etapu mladšej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi
- vyskytuje sa ako najrozšírenejší minerál mladšej prínosovej periody, vždy v kremeni mladšej prínosovej periody. Tvorí miestami závalky i cez 1 cm veľké, je silnezlatožltej farby, má silne kovový lesk, väčšinou zvetráva na bornit a covellin. Jeho výskyt sme zistili len vo vrtoch z jadier (hojný) a v jednej vzorke z haldy Dolného obzoru.
chalkopyrit IV. - viazaný na impregnačnú mineralizáciu
- tvorí drobučké impregnácie silnezlatožltej farby, od sprievodného veľmi podobného pyritu je podstatne tmavší. Vyskytuje sa pomerne hojne vo forme impregnácií v zelených pieskovcoch, a predpokladáme, že spolu s impregnačným pyritom i vo všetkých ostatných horninách (zelené konglomeráty, bridličnaté horniny, ryolit)
tetraedrit (sírnik Cu a Sb)
- na ložisku sa vyskytuje v dvoch generáciách (?)
tetraedrit I. - viazaný na I. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom
- tvorí miestami závalky až 3 mm veľké. Je jemnozrnný až celistivý, predpokladáme, že sa vyskytuje v zmesi s tennantitom alebo obsahuje podiel tennantitovej zložky. Je tmavšej striebrosivej farby, má silný kovový lesk, čiastočne zvetráva. Vyskytuje sa veľmi vzácne v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia v zelených, jemnozrnných, pieščitých, čiastočne bridličnatých tufitických horninách.
tetraedrit II. - viazaný na II. etapu mladšej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi
- tvorí ojedinelé striebrosivé impregnácie, so slabším kovovým leskom. Vyskytuje sa najpravdepodobnejšie v zmesi s tennantitom alebo obsahuje podiel tennantitovej zložky, v kremeni mladšej prínosovej periody.
tennantit (sírnik Cu a As)
- na ložisku sa vyskytuje v dvoch generáciách (?)
tennantit I. - viazaný na I. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom
- vyskytuje sa spolu s tetraedritom, alebo zastupuje podiel v tetraedrite.
tennantit II. - viazaný na II. etapu mladšej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi
- vyskytuje sa spolu s tetraedritom, alebo zastupuje podiel v tetraedrite.
galenit (sírnik Pb)
- na ložisku sa vyskytuje v dvoch generáciách (?)
galenit I. - viazaný na I. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom
- tvorí drobučké kryštáliky olovenosivej farby, silného kovového lesku. Zaznamenali sme ho v karbonátovej žlovine, v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia, v zelených, jemnozrnných, pieščitých, tufitických horninách. Vyskytuje sa spolu s pyritom, ktorý sme bližšie necharakterizovali (buď pyrit I. alebo pyrit IV., najpravdepodobnejšie však asi pyrit I.).
galenit II. - viazaný na II. etapu mladšej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi
- tvorí drobučké kryštáliky olovennosivej farby, silne kovovo lesklý. Zaznamenali sme jeho výskyt spolu s tetraedrit-tennantitom II., v mladšom kremeni, spolu s hojným pyritom III.
sfalerit (sírnik Zn)
- vyskytuje sa len ojedinele, viazaný na I. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Na lokalite sme identifikovali tri formy výskytu
1.) čierne, silne lesklé závalky pod kremeňom a v tesnej blízkosti kremeňa II. staršej etapy. Nie je jednoznačne určený ako sfalerit, môže sa jednať i o oxidačné produkty uránových minerálov. Je pomerne rozšírený.
2.) čierne, alebo hnedastočierne závalky. Vyskytuje sa spolu s chalkopyritom I., v tesných prerastoch. Nie je jednoznačne určený ako sfalerit, môže sa jednať i o silne zvetraný minerál chalkopyrit (digenit?). Jeho výskyt je len ojedinelý.
3.) jediný, najpravdepodobnejšie bezpečne určený sfalerit. Vyskytuje sa vo forme jemných, drobučkých impregnácií, tvorí čierne kryštáliky, bez lesku. Vyskytuje sa spolu s pyritom (I. alebo IV:), v zelených, pieščitých tufitických horninách, v blízkosti tzv. čierneho zrudnenia. Nepredpokladáme, že by sa mohlo jednať o uránový minerál.
hematit (kysličník Fe)
- vyskytuje sa pomerne hojne, je viazaný na V. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie. Tvorí samostatné tabuľkovité kryštály, miestami i do 3 mm veľké. Vyskytuje sa vždy zarastený v kremeň-karbonátovej žilovine III. etapy staršej mineralizácie. Od podobného spekularitu je podstatne čiernejší a má slabší lesk, vývin kryštálov je hrubotabuľkovitejší. Vyskytuje sa spolu s pyritom II.
spekularit (tvarová odroda minerálu hematitu, kysličník Fe v modif. alfa)
- snáď najrpzšírenejší mierál ložiska. Vyskytuje sa pomerne hojne v V. etapestaršej kremeň-karbonátovej mineralizácií, so sulfidmi a hematitom. Tvorí bohaté, jemnešupinkovité žilky, často i cez 1 cm mocné a i niekoľko cm až 10 cm veľké. JE šedastej striebristej oceľovočiernej farby a silného kovového až perleťového lesku. Vyskytuje sa spolu s chalkopyritom II. v kremeni III. etapy staršej mineralizácie. Hojný je i v hornom i dolnom obzore.
žilný kremeň (tvarová odroda minerálu kremeňa, kysličník SI v modif. alfa)
- na ložisku sa vyskytuje v niekoľkých generáciích
žilný kremeň I. - viazaný na II. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Vyskytuje sa hojne vo forme jemných závalkov a žiliek v tesnek blízkosti tzv. čierneho zrudnenia. V mocnejších žilkách prechádza do jemnozrnných kryštálov (kremeň, krišťáľ). Je biely až špinavobiely, má sklenný lesk. Je v tesnej blízkosti sfaleritu I. (?) a chalkopyritu I. Vyskytuje sa vždy len v zelených, pieščitých jemnozrnných tufitických bridličnatých horninách, spolu s U minerálmi stratiformnej mineralizácie a Fe dolomitom I.
žilný kremeň II. - viazaný na III. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Vyskytuje sa ako najrozšírenejší kremeň vôbec na ložisku. Tvorí hrubožilné agregáty, často prechádza do kremeň-karbonátových žíl, kde prevláda nad Fe dolomitom II alebo ankeritom I. Je bielej, sivej až žltkastej farby, silne zvetráva. Je nositeľom pyritu II., vyskytuje sa spolu s albitom.
žilný kremeň III. - viazaný na IV. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Vyskytuje sa pomerne hojne, vždy vo forme nepravidelných závalkov. Miestami prechádza do kryštálov kremeňa až krišťáľu. Je špinavobielej farby, má sklenný lesk. Vyskytuje sa vždy len vo fialových konglomerátoch. Zaznamenali sme ho len v hornom obzore.
žilný kremeň IV. - viazaný na I. etapu mladšej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi. Tvorí pomerne veľké vzorky, je šedej až tmavej farby, má sklenný lesk, je žilovitý, hrubý. Často uzatvára žilky ankeritu II. a kremeňa V. Je nositeľom silfidov, prevažne pyritu III., galenitu II. a teraedrit-tennantitu II. Zaznamenali sme ho len ojedinele na dolnom obzore.
žilný kremeň V. - viazaný na II. etapu mladšej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi. Tvorí len drobné, niekoľko mm mocné, biele, sklenne lesklé žilky v kremeni IV. Veľmi hojný je z vrtných jadier (Šimko), kde tvorí hrubokryštalickú žilovinu. Je bielej farby a silne lesklý, hlavný nositeľ chalkopyritu III.
kremeň (kysličník Si v modif. alfa)
kremeň I. - zodpovedá žilnému kremeňu I., viazaný na II. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom.
Tvorí drobučké kryštáliky v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia. Je číry, len priesvitný, zakalený, ojedinele prechádza až do odrody krišťáľ, väčšie kryštáliky kremeňa (aj 2 mm) sa vyskytujú v dutinkách zelených, pieščitých jemnozrnných tufitických bridličnatých hornín, v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia. Je pomerne hojným minerálom na ložisku.
kremeň II. - zodpovedá žilnému kremeňu II., viazaný na III. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Vyskytuje sa na lomových plochách žilného kremeňa II., kde tvorí stupňovité, veľmi malé, zakalené, alebo až číre (krišťáľ) kryštáliky, má silný sklenný lesk. Vyskytuje sa pomerne hojne.
žilný kremeň III. - zodpovedá žilnému kremeňu III.,viazaný na IV. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom, tvorí pomerne veľké, až do 5 mm, miestami úhľadné kryštáliky, zoskupené do drúz, i niekoľko cm veľkých. Väčšinou je špinavobielej farby, priesvitný, má silný sklenný lesk, miestami prechádza do odrody krišťáľ. Vyskytuje sa pomerne hojne, len v hornom obzore vo fialových konglomerátoch.
krišťáľ (farebná odroda minerálu kremeňa, kysličník Si v modif. alfa)
krišťáľ I. - zodpovedá žilnému kremeňu I., viazaný na II. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom.
Vyskytuje sa pomerne hojne v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia, alebo samostatne v dutinkách zelených, pieščitých jemnozrnných tufitických bridličnatých hornín, v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia. Tvorí len ojedinele kryštáliky nad 3 mm, je číry, priehľadný a silne sklenne lesklý. Vyskytuje sa so žilným kremeňom I. a s kryštálmi kremeňa I.
krišťáľ II. - zodpovedá žilnému kremeňu II., viazaný na III. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Vyskytuje sa pomerne hojne na lomových plochách žilného kremeňa II., kde spolu s kryštálmi kremeňa tvorí stupňovité, veľmi malé, kryštáliky, je priehľadný a číry, má silný sklenný lesk. Kryštály nepresahujú veeľkosť 0,5 mm.
krišťáľ III. - zodpovedá žilnému kremeňu III.,viazaný na IV. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Vyskytuje sa pomerne hojne, vo forme úhľadných, i nad 2 mm veľkých, čírych, silne sklenne lesklých kryštálov, vždy vo fialových konglomerátoch v hornom obzore, spolu so žilným kremeňom III. a kremeňom III.
železitý kremeň (farebná odroda minerálu kremeňa, kysličník Si, s prímesou kysličníkov Fe)
- viazaný na II. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom, zodpovedá žilnému kremeňi I. Tvorí len lamé, do l mm veľké kryštáliky, zoskupené do plošných drúz. Je hnedastej alebo žltkasthohnedstej farby, priesvitný a má silný sklený lesk. Vyskytuje sa spolu so sadrovcom (primárnym) a limonitizovanými okrami, v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia v zelených tufitických, jemnepieščitých horninách.
ankerit (uhličitan Ca a Fe)
- na ložisku sa vyskytuje v niekoľkých generáciách
ankerit I. - viazaný na III. etapu staršej kremeň.karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Tvorí karbonátovú žilovinu. Je snehovobielej farby, má sklený lesk, zvetráva do svetlohneda a možno i do tmavohneda (Fe dolomit?). Od Fe dolomitu ho odlišujeme bielym zafarbením a od dolomitu hnedým zvetrávaním (obsah kysličníkov Fe). Vyskytuje sa pomerne hojne na obidvoch obzoroch. Kremeň v žilovine tvorí vždy prevahu nad karbonátom.
ankerit II. - viazaný na I. etapu mladšej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi. Tvorí tenké a drobné žilky snehovobielej farby, má sklený lesk. Vyskytuje sa v kremeni IV., v ktorom tvorí karbonátové žilky. Vyskytuje sa len ojedinele v dolnom obzore.
dolomit (uhličitan Ca a Mg)
- je viazaný na III. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, nedostatočne určený minerál zo skupiny ankerit-dolomitu, možno silne zvetraný ankerit, alebo dolomit, alebo Fe dolomit. Od ankeritu sme ho odlíšili na základe skutočnosti, že zvetrávaní zostáva šedastý, nie hnedý. Od Fe dolomitu sme ho odlíšili taktiež podľa farby, Fe dolomit je žltkastohnedý. Vyskytuje sa v žilnom kremeni II. spolu s albitom a zvetraným ankeritom v žilnom III. v hornom obzore.
Fe dolomit (chemická odroda minerálu dolomitu, uhličitan Ca a Mg, s prímesou Fe)
- nedostatočne určený minerál zo skupiny ankerit-dolomitu, na ložisku sa vyskytuje v dvoch genetáciách.
Fe dolomit I. - je viazaný na II. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Jedná sa vôbec o najstarší žilný minerál. Tvorí pomerne hojné drobné závalky alebo drobné žilky, väčšinou je už zvetraný, za čerstva žltkastohnedastý, väčšinou len veľmi slabo lesklý. Vyskytuje sa v tesnej blízkosti tzv. čierneho zrudnenia, v zelenkastých, jemne pieščitých, tufitických pyroklastických horninách, len v hornom obzore.
Fe dolomit II. - je viazaný na III. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Vyskytuje sa pomerne hojne v hornom obzore v žilnom kremeni II., kde tvorí silne zvetrané kryštalické agregáty vo forme závalkov a žiloviny. Je tmavohnedej alebo hnedej farby, má len slabý sklený lesk.
sadrovec (vodnatý síran Ca)
- je viazaný na II. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie. Vyskytuje sa len ojedinele vo forme nepravidelných a deformovaných, špinavobielych a len slabo lesklých, chaoticky usporiadaných kryštálikov veľkosti do 3 mm, tenkoihličkovitého tvaru, nasadá na kryštály kremeňa, krišťáľu alebo žilného kremeňa I. Vyskytuje sa ako primárny minerál, len v hornom obzore.
albit (alumokremičitan Na a Al, minerál zo skupiny plagioklasov)
- je viazaný na III. etapu staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, so sulfidmi a hematitom. Tvorí drobné cukrovité alebo jemnozrnné agregáty a závalky v kremeň-karbonátovej žilovine v hornom obzore. Je špinavobielej farby, má len slabý sklený lesk, od karbonátu v zvetraných polohách však intenzívnejší. Vyskytuje sa v žilnom kremeni II., spolu s dolomitom (?) a Fe dolomitom II. a ankeritom I.
kremeň (kysličník Si)
- vyskytuje sa ako základný horninotvorný minerál konglomerátov, pieskovcov a zlepencov, ryolitov a v jemnozrnnej fácií najpravdepodobnejšie i v bridiciach. Nakoľko sa kremeň vyskytuje na ložisku vo dvoch fázach, uvádzame jednotlivé fázy
fáza I. - viazaný na samostatnú horninu, a ako horninotvorný minerál
fáza II. - viazaný na metamorfózu, prekremenenie hornín.
Jednotlivé fázy od seba neodlišujeme. Kremeň tvorí valúny v zlepencoch, drobné zrná, je bielej, šedastej alebo i zelenej (zafarbený chloritom) farby. Miestami má sklený lesk. Z horninových minerálov je na ložisku najviac zastúpený.
albit (alumokremičitan Na a Al, minerál zo skupiny plagioklasov)
- na základe analýz (Rojkovič) sa vyskytuje vo forme albitizovaného draselného živca. Vyskytuje sa v ryolitoch, vo forme drobných výrastlíc, max. do 2 mm veľkých. Je bielej farby, má charakteristickú živcovú štiepateľnosť. Od kremeňa je podstatne belší, od podobného sanidinu je viac biely, nemá tak silný lesk a nie je silne priesvitný. Sanidin je viac podobný kremeňu.
sanidin (alumokremičitan K, minerál zo skupiny živcov)
- vyskytuje sa vo forme výrastlíc v ryolitoch. Je maximálne 2 mm veľký, má sivú alebo šedivú farbu, často je číry, alebo zakalený. Od kremeňa má odlišnú, charakteristicky živcovú štiepateľnosť a sklený lesk, od albitu je podstatne lesklejší a zakalenejší, priesvitnejší.
kremité sklo (kysličník Si, s prímesou kremičitanovej zložky a s prímesami)
- vyskytuje sa vo forme drobných výrastlíc v ryolite, má charakteristickú podobu sopečného skla. Veľkosť výrastlíc dosahuje maximálne 2 mm. Je silne sklenne lesklé, má trieskovitý lom, je typicky sivej sklennej farby. Vyskytuje sa len vzácne.
muskovit (zásaditý alumosilikát K a Al, minerál zo skupiny sľúd)
- vyskytuje sa ako horninotvorný minerál. Tvorí prevažne drobné samostatné šupinky striebristej farby a perleťového lesku. Vyskytuje sa v konglomerátoch, pieskovcoch, zlepencoch a pyroklastikách. OD sericitu sa odlišuje väčšou veľkosťou šupín.
sericit (tvarová odroda minerálu muskovitu)
- je viazaný na prejav metamorfózy hornín, tzv. seericitizáciu. Tvorí hojné veľmi jemné šupinkovité agregáty v silnejšie bridličnatých horninách, prevažne v tufitických. Od horninotvorného muskovitu ho odlišujeme na základe veľmi jemných šupiniek, ktoré tvoria veľmi bohaté akumulácie v sericitizovaných horninách.
klinochlor (zásaditý alumokremičitan Mg, Fe a Al, minerál zo skupiny chloritov)
- je viazaný na prejav metamorfózy hornín, tzv. chloritizáciu. Vyskytuje sa pomerne hojne v chloritických bridliciach, kde zastupuje širokú litologickú škálu v skupine kremeň-chlorit-sericitických bridlíc. Časté sú samostatné chloritové akumulácie tmavozelenej farby. Vyskytuje sa v obidvoch obzoroch.
dafnit (zásaditý alumokremičitan Mg, Al a Fe, minerál zo skupiny chloritov)
- je viazaný na prejav metamorfózy hornín, tzv. chloritizáciu, môže sa však jednať i o chloritizáciu v rámci hydrotermality. Vyskytuje sa vo forme popraškovitých agregátov na kremenných žilách. Je tmavozelenkastej farby, pomerne rozšírený v obidvoch horizontoch.
a.) sekundárne minerály uránu
uránové černe (kysličník U)
- na ložisku hlavný rudný minerál. Vyskytuje sa veľmi hojne v tzv. čiernom zrudnení, kde najpravdepodobnejšie aj prevláda. Vzniká rozkladom uraninitu. Vyskytuje sa vo forme dendritických agregátov tmavooceľovočiernej farby, len ojedinele lesklých, spolu s uraninitom, z ktorého vzniká a spolu s branneritom a rutilom.
torbernit (vodnatý fosforečnan U a Cu)
- na ložisku hlavný sekundárny rudný minerál. Nepredpokladáme, že bol predmetom ťažby, avšak v samotnom rudnom revíri mohol tvoriť i bohaté rudné akumulácie. Predpokladáme, že na ložisku je veľmi rozšírený, hoci sme ho našli len v jednej vzorke /Šimko/ v hornom obzore. Tvorí pomerne bohaté, nátekovité agregáty a výkvety, je žltozelenkastej alebo špinavožltozelenkastej farby, na čerstvých plochách má perleťový lesk.
b.) sekundárne minerály Cu
bornit (sírnik Cu a Fe)
- pomerne rozšírený minerál. Vzniká zvetrávaním chalkopyritu, ktorý v spoločných agregátoch s covellinom zatláča. Je zelenkastej alebo červenkastej farby, má silnejší kovový lesk.
covellin (sírnik Cu)
- pomerne rozšírený minerál. Vzniká zvetrávaním chalkopyritu, ktorý v spoločných agregátoch s bornitom zatláča. Je modrej až fialovomodrej farby, má silný kovový lesk.
c.) ostatné sekundárne minerály
goethit (vodnaý kysličník a hydroxid Fe)
- v minulosti pomerne hojný minerál, hlavne v dolnom obzore. Tvorí niekoľko cm veľké plochy, výplne puklín v pieščitých konglomerátoch. Tvorí bohaté ľadvinovité agregáty, veľkosti guličiek až do 5 mm. Je oceľovočiernej farby, má slabší sklený alebo smolný lesk. Identifikovali sme ho na základe magnetickej skúšky žíhaním. V súčastnosti je na ložisku vzácny.
limonitový oker (vodnatý kysličník a hydroxid Fe)
- snáď najrozšírenejší minerál vôbec. Tvorí práškovité, zemité, závalkovité agregáty. Je žltkastej, žltkastohnedej i tmavohnedej farby, väčšinou bez lesku. Na oter zanecháva zemitý zbytok. Vyskytuje sa veľmi hojne jednak v žilnom kremeni III. etapy staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, kde vzniká zvetrávaním ankeritu a Fe dolomitu, jednak v I. etape staršej kremeň-karbonátovej mineralizácie, avšak v podstatne menších akumuláciách, kde vzniká zvetrávaním Fe dolomitu.
sadrovec (vodnatý síran Ca)
- v minulosti veľmi hojný minerál, v súčastnosti len ojedinelý. V minulosti sme ho identifikovali nahalde horného obzoru, veľmi hojný bol na halde dolného obzoru v ľavej časti ložiska (rudná halda). V súčastnosti sa len ojedinele vyskytuje na dolnej halde, kde vzniká z haldových vôd. Tvorí drobné, snehovobiele výkvety a poprašky na horninách. Má miestami sklený lesk.
X minerál (sekundárny, najpravdepodobnejšie blízky sadrovcu, alebo blízky chemickému zloženiu s obsahom Ca, Mg, poprípadne K a Al, Fe, obsah U nepredpokladáme)
- identifikovali sme v minulosti mikroskopicky v tesnej blízkosti sekundárneho kalcitu pomerne hojné mikroskopické kryštáliky, minerál sme však neurčili.
I. x minerál
- tvorí drobné kryštáliky, zoskupené do agregátov na sadrovci. Kryštáliky sú najpravdepodobnejšie šesťuholníkové, javia sa stĺpčekovité alebo tabuľkovité, majú zjavný stĺpcovitý zrast. Je oranžovej farby, priesvitný až priehľadný, lesk diamantový.
(v roku 2010 vizuálne minerál určil p. Ozdín ako wulfenit)
II. y minerál
- tvorí tabuľkovité kryštáliky, alebo len úlomky, možno stĺpčekovité, bez štvorcového obrysu. Je čierny, miestami hnedočierny, má slabý kovový lesk. Narastá na agregátoch sadrovca.
III. z minerál
- tvorí mikroskopicky amorfné úlomky, je žltkastohnedastej až zelenkastej farby, je priesvitný až nepriesvitný, má len slabý sklený lesk. Narastá na kryštáloch sadrovca.
Poďakovanie
Na záver vyslovujeme poďakovanie
- miestnym občanom obce Kálnica, za lokalizovanie ložiska U zrudnenia Kálnica
- Peter Šimko (farár), za intenzívnu pomoc pri zbieraní vzoriek a vrtných jadier
- Peter Pauditš (Nová Baňa), za identifikáciu spekularitu
- Základná cirkevná škola sv. Jozefa, NMnV, za poskytnutie možnosti na mikroskopické štúdium
- Igor Rojkovič, za poskytnutie literatúry z lokality Kálnica