Jdi na obsah Jdi na menu
 


Kálnica, ložisko U Babia hora

 

Kálnica, ložisko U

jar, 1980
Kálnicu sme navštívili pre výskyt U ložiska. O tomto ložisku sme sa dozvedeli niekoľko informácií od občanov v Novom Meste n/V, poprípadne i okolitých obcí.

Najskôr sme z nevedomosti prešli asi 5 km v Kálnickej doline. Tu sme sa dozvedeli od miestneho robotníka lesov, že ložisko sa nachádza v Prostrednej doline a stále sa na ňom pracuje. Ložisko sme našli.

Pri prvej návšteve sme ložisko len čiastočne obhliadli, na ložisku boli pracovníci. Nachádzala sa tu pomerne veľká kužeľová halda. Keďže sme sa báli, ložisko sme rýchle opustili.

Odvtedy sme do roku 1994 ložisko navštívili nespočetne krát s mnohmi zberateľmi. V 80.tich rokoch boli na ložisku pomerne dobre zachované tri haldy a dve štôlne. Horná štôlňa (zachovaná oceľová klenutá výstuha), zvalená lampa pri štôlni, s haldou, s početnými zárezmi a výkopmi a hlbokou šikmou úpadnicou a Dolná štôlňa s dvoma haldami. Stála tu i rozsiahla plechová budova a trafostanica, našli sme i kus banského vozíka. Odobrali sme veľké množstvo vzoriek minerálov a hornín.

Haldy postupne zarástli, ústie Hornej štôlne je len veľmi ťažko identifikovateľné, úpadnica bola zasypaná.

6. október, 1994

Oblasť sme v minulosti navštívili nespočetne krát, pričom sme odobrali veľké množstvo vzoriek. Nakoľko sa i v súčastnosti jedná o rpzsiahle pozostatky po ložiskovom prieskume, ktorý prevádzal Uranpres, Spišská Nová Ves, budeme v súčastnosti venovať náležitú pozornosť prieskumu pozostatkov ložiska a odberu vzoriek. Navrhli sme nasledovné etapy prieskumu:

 

- celkové obzretie ložiska a jeho pozostatkov

- prieskum háld Dolného obzoru Dolnej štôlne (bolo by veľmi žiaduce vstúpiť do štôlne, kde sa nachádza veľké množstvo sekundárnych minerálov a možnosť štúdia zrudnenia priamo v prifiloch štôlne) po prívod elektrického vedenia z Kálnice

- prieskum háld Dolného obzoru (rudná halda) od elektrického vedenia dolinou smerom do Kálnice

- prieskum háld Hornej štôlne Hodného obzoru

- prieskum háld, rýh, výkopov Hornom obzore (nad Dolnou štôlňou), ktoré predstavujú prvé počiatočné fázy výskumu na ložisku

- celková obhliadka ložiska, prieskum širšieho okolia, upriamiť sa na možné nálezy ďaľších háld a povrchových prieskumných prác, hlavne v horných polohách

- prieskum hornín okolia ložiska podľa geologickej mapy Rojkoviča (Mineralia Slovaca, 1993)

Celkové obzretie ložiska a pozostatkov po prieskume

Ložisko sme už v minulosti rozdelili na Dolný a Horný obzor.

Dolný obzor sa nachádza v údolí Prostrednej doliny, bol sledovaný Dolnou štôlňou, v súčastnosti je vchod zastrelený, v teréne je jasne badateľné pôvodné ústie štôlne. Pod štôlňou sa nachádza rozsiahla halda, najrozsiahlejšia na ložisku. Vľavo od haldy, v minulosti tu stála plechová skladišťová budova a trafostanica, nachádza sa veľká plochá zplanírovaná halda (rudná halda). Mocnosť materiálu predpokladáme okolo 1 m.

Horný obzor leží vľavo a smerom do vrchu od štôlne Dolného obzoru. Zachované sú rozsiahle zarastené haldy, pozostatok ústia Hornej štôlne, viditeľné sú početné ryhy, prepady.

Najzaujímavejšou časťou sa zdá byť časť ložiska, ktorá sa nachádza na úrovni Horného obzoru a nad štôlňou Dolného obzoru. Pozostatky prieskumných prác sú na svahu hustého lesa. Jedná sa o množstvo rýh, haldičiek, sutí, haldové materiály sú pomerne bohatšie, ako veľké prístupné haldy Dolného a Horného obzoru. V minulosti tu bola čiastočne prístupná niekoľko desiatok metrov hlboká úpadnica, tú však pre bezpečnosť zasypali.

V rámci podrobnej preihladky až známych častí ložiska predpokladáme, avšak nepotvrdzujeme pokračovanieprieskumných prác v ľavo od háld Horného obzoru, kde sú zachované prístupové cesty v lese, ďalej rovnako predpokladáme postupovanie i v pravej časti, tiež nad štôlňou Dolného obzoru, kde je množstvo prístupových ciest. Menej sa prikláňame k možnosti o rožšírenie ložiska smerom do vrchu, nakoľko sme prezreli v týchto mies tach veľké množstvo háld. Možná je však skutočnosť, že ložisko bolo sledované i z druhej strany vchu, túto domienku je však potrebné overiť alebo vyvrátiť.

Čiastočne sme len náhmatkovo odobrali niekoľko vzoriek z háld.

23. júl, 2005

Ložisko Kálnica sme opatovne navštívili na základe skutočnosti, ktorú charakterizujeme.

Podľa informácií Jozefa Bezáka a iných miestnych zberateľov sa na ložisku U rúd v Kálnici nachádza vačšie množstvo minerálu malachitu. Tento minerál sme tu doposiaľ nikdy nenašli a tak sme uvítali možnosť navštíviť miesta výskytu malachitu.

Ložisko sme navštívili so zberateľom Michalom z Lubine.

V hornej časti obzoru, v miestach, kde sme doposiaľ nikdy neboli, na vrchole Babej hory, nachádzajú sa dve neveľké pingy. Horná, veľká asi 8 m, s haldou plnou bieleho žilného kremeňa, ktorý zatiaľ necharakterizujeme, bez rúd. Dolná, asi 50 m na J, menšia, bez haldy, s voľne rotrúsenými balvanmi kremeňa. Asi na troch miestach sú balvany žilného bieleho kremeňa silne mineralizované chalkopyritom, ktorý zvetrábva na bohaté závalky a miestami i hličkovité agregáty silne lesklého malachitu. Čiastočne sme v tejto druhej pinge kopali, našli sme jeden menší balvan kremeňa, spolu s malachitom, takže môžeme povedať, že s určitosťou vzorky kremeňa s malachitom pochádzajú práve z tejto pingy. Pinga bola vykopaná pravdepodobne celkom na začiatku výskumu ložiska, možno ešte po roku 1950. Odobrali sem veľké množstvo malachitu.

Okrem Hornej časti Horného obzoru prešli sme kompletne celé ložisko, zhotovili sme nové kvalitné farebné fotografie z celého ložiska. Navštívili sme čiastočne aj dolnú rudnú haldu, kde sme našli drobné vylúčeniny sádrovca. V Hornom obzore sme prešli množstvo kutísk, našli sme pekné vzorky spekularitu a červeného zemitého minerálu, hematitového okru.

Záver

Ložisko Kálnica sme podrobne fotograficky zdokumentovali, prezreli sme nové časti Horného obzoru, obišli sme celú časť ložiska okolo Babej hory. Na základe štúdií podáme v budúcnosti komplexnú novú prácu z ložiska.

11. júl, 2009

Ložisko je už neskutočne silne zarastené.

Zbierali sme minerály na halde Dolnej štôlne, hlavne pri potoku, kde sme našli niekoľko veľmi nádherných vzoriek spekularitu, vzorku chalkopyritu a sekundárneho bornitu. Prezreli sme ústie štôlne.

Presunuli sme sa na horný obzor, kde sme prezreli ústie štôlne, alebo predpokladaný priebeh štôlne naznačený početnými závalmi.

Na rudnej halde sme zbierali minerály, našli sme početné bohaté impregnácie jemnozrnných sírnikov (arzenopyrit?).

 

 
     V severozápadnej časti Považského Inovca sa v sedimentoch kontinentálneho vývoja permu nachádza uránová mineralizácia. Je vyvinutá v spodnopermských tzv. seleckých vrstvách a viaže sa na dva rudné horizonty obdobne ako v susednej Kálni­ci.
     Vrchný rudný horizont tvoria prevažne psamiticko-tufitické sedimenty, sprevá­dzané lokálne telesami kremitých porfýrov; spod­ný, významnejší, utvárajú konglomeráty a pieskov­ce s vulkanoklastickým materiálom.
     Rudné mine­rály tvoria tmel psamitických a psefitických sedi­mentov. Vyššie rudné koncentrácie sa sústreďujú do šošovkovitých telies, ktoré najma v spodnom horizonte dosahujú mocnosť niekoľko m. V mineralizo­vaných vrstvách sa nachádzajú mladšie, mobilizač­né kremenno - karbonátové žilky so sulfidmi, pretínajúce zrudnené šošovky. V blízkosti tektonických zón sa zvyšuje koncentrácia uránového zrudnenia.
     Zrudnenie je stratiformné, sedimentácia prebiehala vo fluviatilnej fácii a vo fácii plytkých vodných bazénov, sprevádza ju acidný vulkaniz­mus, reprezentovaný kremitý­mi porfýrmi a ich pyroklastikami, ktorý je zdrojom uránovej mineralizácie.
     Uránovú mineralizáciu sprevádzajú najma sulfidy Cu, Pb a Mo. Akumulácia uránu a sprievodných prvkov v produktívnych vrstvách prebiehala počas sedimentácie a diagené­zy. Redukčnú úlohu tu zohral H2S vulkanic­kých exhalácií, ktoré napokon mohli byť aj pria­mym zdrojom minera1izácie. Absolútny vek sa viaže na perm a vrchnú kriedu, čo poukazuje na dve fázy vzniku tunajšej mineralizá­cie, a to jednak v perme, kde došlo k formovaniu uránonosných súvrství, jednak v ob­dobí alpskej orogenézy, keď došlo k migrácii a k ďalšej koncentrácii uránového zrudnenia.
     Opis minerálov sa osobitne pre jednotlivé lokality neuvádza, platí pre celú oblasť výskytu tejto mineralizácie v Považskom Inovci.
 
- primáme minerály
arzenopyrit
- idiomorfné, sdpčekovité kryštály rombického prierezu 0,2-2 mm, zriedkavé sú aj makroskopicky pozorovatelné ihličkovité kryštály do 2 mm veľkosti. Vyskytuje sa spolu s chalkopyritom v kremenných žilkách pretínajúcich v horninách polohy mineralizované uraninitom a starším pyritom.
pyrit
- vyvinutý v dvoch generáciách.
pyrit I - vyskytuje sa vo forme idiomorfných zŕn veľkosti 0,02-0,1 mm, jemnozrnných agregátov do velkosti 0,5 mm, zložených z hypidiomorfných zŕn a vytvára tiež tenké polohy a žilky do 0,5 mm mocnosti. Nachádza sa aj kolomorfný a vytvára sféroidy a prstencovité útvary. Je súčasťou tmelu v psamitických a psefitických horninách v tesnej asociácii s uraninitom, ktorý pretína a s ktorým prerastá. Agregáty pyritu uzatvárajú rutil a uraninit.
pyrit II - mladší, vystupuje v kremenno-karbonátových žilách so sulfidmi, vypĺňa medzipriestory v hematite a vytvára reakčné lemy na jeho styku s chalkopyritom.
chalkopyrit
- relatívne rozšírený, podobne ako galenit a sfalerit. Nachádza sa vo forme xenomorfných zŕn veľkosti 0,01-0,1 mm, hlavne v kremenno-karbonátových žilách spolu s dalšími sulfidmi. Prerastá s tetraedritom a galenitom, digenit a covellin ho zatláčajú.
tetraedrit
- nachádza sa v kremenno-karbonátových žilách spolu s ostatnými sulfidmi.
galenit
- vo forme zŕn rozmerov 0,05-0,2 mm sa nachádza v kremenno-karbonátových žilkách, tiež rozptýlený v hornine. Vyskytuje sa tiež vo forme žiliek pretínajúcich pyrit a uraninit. Prerastá s tetraedritom, chalkopyritom a sfaleritom.
sfalerit
- v porovnaní s galenitom zriedkavejší, väčšinou je rozptýlený vo forme zŕn do 0,1 mm veľkosti a prerastá s galenitom.
uraninit (syn. nasturán, smolinec)
- nachádza sa vo forme jemných zŕn a agregátov rozptýlených v tmeli psamitických a psefitických honín, vytvára v nich aj tenké žilky. Na okrajoch agregátov pozorovať prechody do uránových čení, ktoré vznikli jeho oxidáciou a signalizujú zvýšený obsah U03 v týchto okrajových častiach. Uzatvára rutil a brannerit, vyskytuje sa spolu s kolomorfným pyritom, s ktorým prerastá a ktorý ho lemuje. Agregáty uraninitu pretínajú mladšie, kremenno-karbonátovo-sulfidické žilky.
brannerit
- v podobe úlomkov stĺpčekovitých kryštálov alebo nepravidelne obmedzených zŕn do 0,5 mm veľkosti, rozptýlených v hornine, alebo tvoriacich uzavreniny v uraninite. Časť branneritu môže byť produktom neskoršej remobilizácie uránu a titánu.
spekularit
- vo forme xenomorfných zŕn a lupienkov až 1 cm velkých sa nachádza iba v kremenno-karbonátových žilách.
molybdenit
- veľmi zriedkavý, drobné zrnká veľkosti 0,005 mm sú rozptýlené v konglomerátoch s uránovou mineralizáciou.
rutil
- vyskytuje sa vo forme nepravidelných zŕn, čiastočne leukoxenizovaných, a stĺpčekovitých kryštálov rozptýlených v homine spolu s pyritom, ktorý ho uzatvára.
kremeň
- oproti dolomitu podradnejší, ale vytvára aj samostatné žilky, ktoré spolu s arzenopyritom, chalkopyritom, galenitom a tetraedritom pretínajú agregáty pyritu a uraninitu v rudných polohách.
dolomit
- prevládajúci žilný minerál, vyskytuje sa vo forme alotriomorfných zŕn veľkosti 0,1-1 mm, často tlakovo zdvojčatených. Vyskytuje sa v dvoch generáciách.
 
- sekundárne minerály
goethit
- nachádza sa v kremenno-karbonáto­vých žilkách a býva tiež rozptýlený v hornine. Zatláča chalkopyrit a pyrit, často je zonálny a kolomorfný.
minerál X (uránový titanát)
- zriedkavý, bližšie neidentifikovaný, vyskytuje sa spolu s branneritom v silne zvetraných horninách, vo forme nepravidel­ných zrniečok veľkosti 0,01 mm. Je produktom rozkladu branneritu. Chemické zloženie, U 40,0; Ti 22,3; Ca 1,6 hmot. %.
uránové černe
- nachádzajú sa v okrajových častiach agregátov uraninitu, kde vznikli pravde­podobne jeho oxidáciou.
torbernit 
- vo forme zrniek do 0,5 mm veľkosti, smaragdovozelenej a trávovozelenej farby, vytvára impregnácie v oxidačnej zóne mineraizovaných konglomerátov a pieskovcov.
bornit
- sporadický, hnedastofia1ový, do vel­kosti 0,01 mm, nachádza sa spolu s digenitom, covellinom, torbernitom ako oxidačný produkt rudných minerálov. Býva zatláčaný covellínom.
covellín
- zriedkavý, vo forme jemnozrnných agregátov býva rozptýlený v základnej hmote minera1izovaných sedimentov a zatláča chalkopy­rit, tetraedrit a digenit.
digenit
- velmi zriedkavý, uzatvára arzenopy­rit, zatláča chalkopyrit a tetraedrit.
 

Geológia a mineralogia ložiska

Datum: 15. 9. 2011
Fotografií: 0
Složek: 0