Jdi na obsah Jdi na menu
 


Štúdium spraši v Novom Meste nad Váhom

štúdium spraší patrí medzi veľmi zaujímavé štúdiá, týkajúce sa hlavne poznávania histórie ťažby a spracovania hlín v dnes už nejestvujúcich tehelniach (v minulosti veľmi početných), veľmi zaujímavé je i štúdium jednotlivých komplexov a horizontov spraší a fosílnych hlín a lokality sú v neposlednom rade zaujímavými miestami pre štúdium makrofosílií kvartéru.

Revízia správy Všeobecný výskum sprašových sedimentov v starých pivničných priestoroch v oblasti rímsko-katolíckeho kostola v Novom Meste nad Váhom

8. august, .2009

Popis lokality

Pivničné priestory - jedná sa o asi 15 m dlhú pivničnú chodbu, nevymurovanú, nevyloženú, v hĺbke do 10 metrov.

 

Geológia, litostratigrafia a mineralógia

     Súvrstvia sprašových sedimentov pleistocénu sme študovali v neobvyklých podmienkach. V objekte rím.kat. kostola je dodnes zachovaných niekoľko pozostatkov starých podzemných chodieb a pivničných priestorov, hĺbených počas minulých storočí, ich vek nie je dostatočne stanovený, ale môžeme jednoznačne povedať, že pochádzajú zo stredoveku. Nakoľko sú pivničné priestory vystavené pomerne dlhé roky vplyvu zatekajúcich a presakujúcich vôd, ich stav je podstatne iný ako v pivniciach vetraných, suchých a udržiavaných. Spôsobom zatekania a zvetrávania súvrstvia spraší z vnútra je ovplyvnená celá stabila farského kostola, čo malo za následok rozobratie druhej veže kostola (niekedy v 18. st.) a vystavanie operných oblúkov pre terajšiu vežu.

     My sme študovali spraše priamo v jednej pivnici, pod farou.V zadnom priestore pivnice sú dva pozoruhodné otvory. Vyúsťujú tesne pod stropom pivnice na konci chodby, ich priemer je okolo 30 cm, ich smer je takmer vertikálny. Môžeme ich považovať za erózne komíny, ktoré vznikli činnosťou presakujúcich vôd, nepredpokladáme, že by sa jednalo o kopané vetracie komíny.

eolické sedimenty, spraše a sprašové hliny, kvartér, pleistocén

- spraše, veľmi jemnozrnné, silne vápnité, majú pomerne veľkú súdržnosť, o čom svedčí vek a stav pivníc.

Mineralizácia

     Na lokalite sme zaznamenali jeden druh mineralizácie.

Kvartér

mineralizácia litologických členov eolických sedimentov

lublinit (tvarová odroda minerálu kalcitu, uhličitan Ca)

- vystupuje na stenách samotných eróznych komínov na vrstvách spraší. Predpokladáme, že minerál sa vylúčil v dôsledku zatekania vôd. (V minulosti sme uvažovali, že by minerál mohol predstavovať produkty netopierieho guána, nakoľko netopiere pivničné priestory obývajú. Avšak samotné polohy a výskyty  guána sme nezaznamenali, aj keď ich nevylučujeme.)

     Tvorí veľmi jemné práškovité agregáty, veľkosť agregátov v ploche nepresahuje 10 cm, je bielej farby, bez lesku.

     Lublinit, často uvádzaný v literatúre len pod názvom kalcit, vystupuje pomerne hojne v sprašových komplexoch, hlavne v silne vápnitých sprašiach, vytvára väčšinou len popraškovité agregáty, alebo vystupuje vo forme veľkých obliakových kusov, tzv. cicvárov, čo sú silne vápnité konkrécie v sprašiach.

 

Štúdium kvartérnych eolických a deluviálnych sedimentov na lokalite Výkopy nad  Rosinom, Nové Mesto nad Váhom

2. marec, 2010

     Lokalitu sme navštívili niekedy v 90.tich rokoch, ale nezachovali sa nám žiadne správy a ani fotografie.

     V súčastnosti lokalitu predstavuje výkop pri hlbokej ceste (stará lokalita) a zárez pozemku rodinného domu (nová lokalita).

stará lokalita (starý výkop)

- predstavuje výkop v sprašiach a sprašových hlinách, niekoľko metrov veľký a do 1,5 m hlboký. V minulosti bol výkop podstatne zachovalejší a tvarovo iný, časom sa menil a súčastná podoba je silne zvetraná a zasypaná (miesto slúži na detské hry, v určitom období tu bývali bezdomovci, schádzajú sa tu feťáci...).

nová lokalita (výkop na súkromnom pozemku)

- predstavuje pomerne rozsiahly zárez vo svahu. Vznol niekedy pred 8-10 rokmi pri výstavbe domu a úprave pozemku (majiteľ. p. Rosina). Dnes je stavba opustená, profil silne zasutený.

Samotný profil je asi 20 m dlhý a maximálne aj zo zosypanou časťou 4 m vysoký.

Starý výkop

- lokalita nie je vhodná na štúdium, nakoľko je veľmi malá, zasypaná, zasutená a pozostatky profilov sú veľmi malé.

     V hornej časti vystupuje asi 40 cm mocná skryvka (pokryvné hliny, kvartér), v podloží po celej výške pozostatku profilu (okolo 50 cm) vystupujú sprašové hliny. V súvrství sprašových hlín sa nachádzajú drobučké fosílie ulitníkov. Na okolí sa v suti vyskytujú drobučké vápenné konkrécie.

vz. č. 1

sprašové hliny (sedimentárna, slabo spevnená hornina)

eolické sedimenty, kvartér

- veľmi jemnozrnné, silne vápnité, svetlej žltohnedej farby. Obsahujú fosílne zvyšky ulitníkov, neobsahujú vápennaté konkrécie.

pokryvné hliny (sedimentárna, slabo spevnená hornina)          

vz. č. 2

deluválno-fluviálne sedimenty, kvartér

- vzorky sme neodobrali.

cicvár

Kvartér, mineralizácia elických sedimentov

- vápennaté konkrécie, do 1,5 cm veľké, vyskytujú sa skôr v hlinách, v sprašovej polohe sme ich nezaznamenali. 

Nový výkop

- lokalita je vhodná na štúdium kvartérnych eolickýchc sedimentov.

     Náhmatkovo sme profil prezreli, zaznamenali sme niekoľko zaujímavostí. Vpravo v dolnej časti v mocnosti asi 1 m vystupujú sprašové hliny, obdobné ako na Starom výkope. V nadloží v polohe vyše 1 m mocnej vystupujú pokryvné hliny, ktoré predstavujú čiastočne eolické, čiastočne zvetraninové, čistočne fluviálne splachové sedimenty. V strednej časti profilu, v miestach, kde sa vyskytuje styk sprašových hlín a nadložných pokryvných hlín sa javí, akoby sa podložné eolické sprašové hliny stenčovali, výška nadložia je tak podstatne vyššia. V tejto časti sa v nadložých hlinách vyskytuje vysoký podiel veľkých vápenných konkrécií. V ľavej časti profilu akoby eolické sprašové hliny úplne chýbali, alebo pre svaju malú mocnosť nie sú výrazné. O drobučké vápenné konkrécie sme sa nezaujímali.

vz. č. 1

sprašové hliny (sedimentárna, slabo spevnená hornina)

eolické sedimenty, kvartér

- veľmi jemnozrnné, silne vápnité, svetlej žltohnedej farby. Obsahujú fosílne zvyšky ulitníkov, neobsahujú vápennaté konkrécie.

pokryvné hliny (sedimentárna, slabo spevnená hornina)          

vz. č. 2

deluválno-fluviálne sedimenty, kvartér

- vzorky sme neodobrali.

vz. č. 3

bližšie necharakterizované hliny

deluviálne sedimenty (čiastočne i eolické? a fluviálne?)

- vyskytujú sa v nadloží sprašových hlín, a taktiež v ľavej strane profilu.

cicvár

Kvartér, mineralizácia elických sedimentov

- vápennaté konkrécie, do 15 cm veľké. Vyskytujú sa pomerne hojne na jednom mieste profilu v hlinách (vz.č.3), hojne sa vyskytujú v hlinitej suti pod profilom.

     Celú oblasť môžeme regionálne zaradiť do kvartéru predhoria Čachtických Karpát. Nakoľko však všetky výskyty eolických sedimentov na okolí charakterizujeme ako kvartér severných výbežkov Panónskej panvy, zaradili sme i túto lokalitu do Blatnianskej priehlbiny.

 

Štúdium spraší na lokalite Mnešice Búdy

14. marec, 2010

     Na základe opätovného fotografovania objektov a odberu vzoriek preštudovali sme zaujímavú oblať, ktorá je charakteristická výskytom spraší a sprašových sedimentov.

     Celú oblasť sme pre zprehľadnenie rozdelili nasledovne:

Profil 1 - sprašový profil, ktorý predstavuje zárez vo svahu, nachádza sa v objekte firmy Predaj štrkov asi 100 m JV od Smetiska v Mnešiciach v Novom Meste nad Váhom. Samotný zárez je niekoľko desiatok m dlhý a do 2 m vysoký. Zárez je pomerne čerstvý, slúžil pre rozšírenie plochy objektu. Predpokladáme, že tu neprebiehala ťažba hlín pre potreby teheľne, aj keď v rámci samotného objektu v minulosti tu ťažba hlín mohla prebiehať (podľa súčastného stavu objektov sa to však nedá zodpovedne zhodnotiť).

Profil 2 - sprašový profil, ktorý predstavuje zárez vo svahu, nachádza sa v objekte firmy Predaj štrkov, v pravom uhle vedľa Profilu 1. Samotný zárez je do 10 m dlhý a do 3 m vysoký, zárez je pomerne čerstvý, slúžil pre rozšírenie plochy objektu.

Profil 3 a Profil 4 - bývalá ťažobná teheľňa Mnešice hradlo Búdy. V minulosti sa jednalo pravdepodobne o súvislú, niekoľko desiatok m dlhú stenu, kde sa ťažila hlina pre neďalekú teheľňu. V súčastnosti je profil už veľmi starý, silne zarastený, zasutený, na dvoch miestach vystupujú zachované pozostatky stien (vľavo Profil 3 a vpravo Profil 4).

Geológia a stratigrafia

(jednotlivé horizonty sme stanovili len vizuálne na základe študovaných lokalít a literatúry)

Profil 1 - je tvorený sprašovým komplexom, v ktorom je zjavná poloha fosílnych hlín. Profil sme pomerne podrobne prezreli, vzorky sme neodobrali.

     V dolnej časti vystupuje poloha sprašového komplexu (W2), od päty profilu do výšky asi 1 m. V nadloží sa nachádza koplex fosílnych pôd (PK I W2-3), pod 1 m mocný. V samotnom profile je farebne dosť nevýrazný, ale je zjavne odlíšiteľný od nadložných i podložných spraší. V nadloží vystupuje sprašový komplex (W1).

Profil 2 - je tvorený sprašovým komplexom, v ktorom je zjavných niekoľko komplexov hlín a spraší. Profil sme pomerne podrobne prezreli, odobrali sme všetky dostupné vzorky.

     V dolnej časti vystupuje poloha sprašového komplexu (W2), od päty profilu do výšky asi 1,5-1,8 m. V dolnej časti do výšky asi 0,3-0,4 m sa nachádza poloha sprašových hlín. Táto poloha je priamo v profile vituálne značne odlišná od nadložného komplexu spraší. Čisté spraše vystupujú do výšky asi 1,5-1,8 m. Obsahujú pomerne hojne CaCO3 konkrécie (cicváry ) až do 10 cm veľké. V nadloží sprašového komplexu (W2) vystupuje fosílny pôdny horizont (PK I W2-3), pod 1 m mocný. V samotnom profile je vizuálne nie príliš výrazný, ale je zjavne odlíšiteľný od nadložných i podložných spraší. Nakoľko sa nachádza pomerne vysoko, odobrali sme len niekoľko vzoriek a komplex priamo v profile sme prezreli len čiastočne. V nadloží vystupuje sprašový komplex (W1), pod 1 m mocný, a na ňom súvrstvie pokryvných kvartérnych hlín. Pre nedostupnosť sme vzorky neodobrali.

Profil 3-4 - je tvorený sprašovým komplexom, v ktorom je len nejasne zjavných niekoľko komplexov spraší a hlín.

 

Štúdium spraší na lokalite Mnešice teheľňa Smetisko 

7. marec, 2010

Geologická charakteristika Starého profilu

     Profil nie je veľmi vhodný na štúdium, nakoľko je už značne starý a jednotlivé vrstvy spraší a pôdnych komplexov nie sú celkom zreteľne jasné. Preto okrem poznatkov z posledného štúdia pridávame i poznatky zo starších prác.

     Ľavú stranu profilu tvorí pomerne zreteľne výrazných 5 horizontov spraší a pôdnych komplexov.

Celkom dolu sa vyskytuje poloha spraší (vz. dolné spraše, vľavo). V nadloží vystupuje dolný pôdny komplex, mocný asi do 1 m (vz. dolné hliny, vľavo). V strede ľavej strany profilu vystupuje niekoľko m mocná poloha stredných spraší (vz. stredné spraše vľavo). V nadloží vystupuje do 1 m mocná poloha fosílnych hlín (horné hliny) a v nadloží hlín vystupuje poloha horných spraší, ktoré sú pokryté nevýrazným súvrstvím pokryvnými hlinami (najmladší kvartér). Pre nedostupnosť možnosti odobrať vzorku v tejto časti profilu odobrali sme vzorky v strednej časti profilu.

     Strednú časť profilu vľavo horí tvorí menej výrazný sled 2 horných horizontov. Horné hliny vystupujú nad zasutenou časťou, vzorku (vz. horné hliny vľavo) sme odobrali z hornej časti polohy; v nadloží vystupuje poloha spraší (vz. horné spraše vľavo), pokryvný hliny najmladšieho kvartúru sú veľmi nevýrazné.

     Pravú stranu profilu tvorí nezreteľný sled, kde je zrajvný v strednej polohe súvrstvie  pôdneho komplexu, nad 1 m mocné. V podloží vystupujú spraše, ale sú v profile nevýrazné a dosť zasutené, styk hlín a spraší v podloží nie je zreteľný. Vzorku spraší v podloží smene neodobrali, z pôdneho komplexu sme odobrali vzorku z hornej časti, neďaleko styku s hornými sprašami (vz. horné spraše vpravo). V nadloží sa vyskytuje niekoľko m mocný komplex spraší (vzorku sme pre neprístupnosť neodobrali).

     Celkom vpravo vystupuje na prvý pohľad monotónny profil spraší. Spraše sú silne pieščité, v profiel sa rozpadávajú na veľké hranaté bloky (vz. spraše horné celkom vpravo). V súvrství nie je zjavný žiadny pôdny komplex. Vprofile nad suťou vystupuje nevýrazná poloha silne ílovitých spraší  (vz. spraše  ílové vpravo), odokrytá od sute až po styk s bezílovitých spraší v hrúbke pod 1 m. V hornej časti je dobre vyvinuté pokryvné súvrstvie hlín, okolo 0,5 m mocné (veľmi ťažko prístupné), vzorka sa nám podarila odobrať lopatkou (vz. hliny pokryvné).

     V záverečnej časti celkom vpravo v profile vystupujú silne ílovité polohy, odokryté v hrúbke pod 1 m. Ílové polohy sú vlhké, pravdepodobne od bohatých zimných zrážok, ktoré tu pred dvoma týždňami ešte boli.

(Na základe vizuálneho štúdia vzoriek, na základe korelácie a na základe štúdia literatúry sme vizuálne vyčlenili nasledovné komplexy)

pokryvné hliny, kvartér

(vz. hliny pokryvné)

eolické sedimenty, spraše (W2)

(vz. spraš horná celkom vpravo, spraš horná vľavo, spraš ílová vpravo, íly vpravo )

Komplex obsahuje CaCO3 konkrécie.

fosílne pôdne sedimenty (PK II-III, W1-2)

(vz. spraš hlina horná vľavo, spraš hlina horná vpravo )

Komplex obsahuje CaCO3 konkrécie.

eolické sedimenty, spraše (R3)

(vz. spraš stredná vľavo)

Komplex obsahuje CaCO3 konkrécie.

fosílne pôdne sedimenty (PK IV R2-3)

(vz. hlina dolná vľavo )

eolické sedimenty, spraše (R2)

(vz. spraš dolná vľavo)

Komplex obsahuje CaCO3 konkrécie.

Litológia

vz. dolné spraše vľavo

- jemnozrnné, žltohnedastej farby, s obsahom drobných úlomkov fosílnych skamenelín a s obsahom pomerne veľkých konkrécií CaCO3. Konkrécie sú pekné guľaté a rôznych tvarov, väčšie sú duté, silne dopukané.

vz. dolné hliny vľavo

- jemnoúlomkovité, červenkastohnedastej sýtej farby, svetlé, s obsahom konkrécií CaCO3. Konkrécie sú skôr menšie, do 5-10 cm, rôznych tvarov, silne dopukané.

vz. stredné spraše vľavo

- jemnozrnné, žltohnedastej farby, s obsahom pekne zachovalých drobných fosílnych skemenlín ulitníkov a s obsahom malých konkrécií CaCO3. Konkrécie sú rôznych tvarov.

vz. horné hliny vľavo

- jemnoúlomkovité, hnedastej farby, skôr menej svetlé, konkrécie CaCO3 sme nezaznamenali (súvrstvie sme podrobne nemali možnosť pre neprístupnosť študovať), zaznamenali sme však závalky silne obohatené CaCO3.

vz. horné spraše vľavo

- jemnozrnné, žltohnedastej farby, s obsahom drobných úlomkov fosílnych skamenelín a s hojným obsahom malých konkrécií CaCO3. Konkrécie sú pekné guľaté i rôznych tvarov, do 3 cm veľké.

vz. horné hliny vpravo

- jemnoúlomkovité, hnedastej farby, skôr menej svetlé, konkrécie CaCO3 sme nezaznamenali (súvrstvie sme podrobne nemali možnosť pre neprístupnosť študovať), zaznamenali sme však závalky silne obohatené CaCO3.

(vzorky horné hliny vľavo a horné hliny vpravo sú makroskopicky zhodné)

vz. spraše ílové vpravo

- jemnozrnné, sivej až zelenavosivej svetlohnedožltej farby, s vysokým obsahom ílovej zložky. Obsahujú veľký podiel pomerne pekných fosílnych skamenelín ulitníkov, väčšinou drobné, jedna ulita až nad 1 cm veľká. Konkrécie CaCO3 sme nezaznamenali.

vz. spraše horné celkom vpravo

- jemnozrnné, silne vápnité, pieščité, prachovité, svetlohnedožltej až slabosivastej hnedožltej farby. Neobsahujú ani zvyšky skamenelých zvyškov, ani vápennaté CaCO3 konkrécie.

vz. hliny pokryvné

- hruboúlomlovité, tmavšej hnedej farby.

vz. íly vpravo

- jemnozrnné, silne sprašové. Sú hnedastošedastej farby.

Geologická charakteristika Nového profilu

     V ľavej strane objektu smetisko je tzv. Nový profil. Tento profil je pomerne nový, obsahuje niekoľko komplexov, ktoré však nie sú príliš výrazné a zjavné.

     Z profilu sme vzorky neodobrali, analogicky na základe Starého profilu môžeme predpokladať, že hlavý pôdny komplex môžeme označiť ako (PK II-III).

Diskusia ohľadom pôdnych komplexov

     V minulosti sme v Starom profile identifikovali i komplex PK I, ktorý vystupoval pomerne zreteľne v pravej hornej časti profilu. V súčastnosti sme ho nezaznamenali.

     Zaujímavý je však horný pôdny komplex (PK II-III), ktorý vystupuje v hornej časti Starého profilu ako zreteľný komplex a dolný pôdny komplex (PK IV), ktorý vystupuje v dolnej časti Starého profilu taktiež ako zreteľný komplex. Komplex PK IV makroskopicky veľmi pripomína rubifikované pôdy svojou červenavou farbou. Menej spoľahlivá je charakteristika komplexu PK II-III. Komplex je v profile pomerne málo mocný, a jeho horná časť makroskopicky pripomína hnedozeme. Je však možné, že čiernozem tu nebola vyvinutá a tak celý komplex PK II-III predstavuje hnedozem. Avšak na základe s pozorovaním s Novým profilom vystáva ešte jedna možnosť, ktorá však má taktiež niekoľko nedostatkov. Komplex nami charakterizovaný ako PK II-III by mohol predstavovať komplex PK II (zjavnosť k černozemiam však nie je). Poloha spraší, nami charakterizovaná ako R3 by mohla predstavovať chýbajúcu polohu W1 svahoviny, pôdne sedimenty (takáto mocnosť sa však nepredpokladá, aj keď vylúčiť ju nemôžme; ale komplex je typický sprašový, s výskytom cicvárov). Komplex PK IV (nami charakterizovaný) by mohol zodpovedať komplexu PK III (potom by celá mocnosť komplexu PK II-III bola asi 4-5m, čo nepredpokladáme, avšak práve v novom profile je zjavný pomerne mocný zložený komplex, ktorý charakterizujeme ako PK II-III.

     Na základe pozície a terénneho reliéfu je však možné, že v Novom profile skutočne komplex PK II-III vystupuje, a to v pomerne dokonalom vývoji aj s medzipolohou W1 (komplex PK II-III) v starom profile vykliňuje a tak má stenčený vývoj; komplex PK IV, ktorý sme určili v Starom profile v Novom profile buď nevystupuje, alebo tvorí len tenkú polohu v dolnej časti, a poloha spraší R3 je veľmi tenká.

Záver

     Profil sprašových a pôdnych komplexov na Smetisku je veľmi zaujímavý a bolo by vhodné previesť komplexné stratigrafické štúdium celého výškového profilu jednak v Starej časti a podľa potreby i v Novej časti (je však tiež možné, že Nový profil môže čiastočne predstavovať i navážku?).

     V súčastnosti prebiehajú na lokalite práce, ktoré uzatvárajú skládku smetí, prebieha navážanie pokryvných hlín, ukladanie fólie a navážanie vrchných hlín, kde bude vysiaty trávny porast. Bolo by veľmi vhodné samotný Starý profil i rekultivovanú skládku predstaviť verejnosti ako zaujímavú geologicko-environmentálnu lokalitu, s príslušným vybavením náučných tabúľ, s vyznačením jednotlivých pôdnych komplexov.