Jdi na obsah Jdi na menu
 


Čachtice, kameňolom

Čachtický kameňolom je založený v triasových vápencoch a čiastočne dolomitoch hronika. V nadloží sa nachádza miestami až niekoľko desiatok m mocný komplex neogénu Blatnianskej priehlbiny.

 

Výskyt štrkov neogén-kvartéru v súvrství eggenburgu vo vrchnej etáži veľkolomu Čachtice

12. február, 2012

    Pri vizuálnom štúdiu zameranom na sledovanie nespevnených a slabo spevnených pieskovcov eggenburgu zaznamenali sme v profile kameňolomu Čachtice veľmi zaujímavý výskyt štrkov neogénnu-kvartéru. Lokalitu bližšie charakterizujeme.

     Výskyt štrkov sa nachádza vo veľkolome Čachtice, Nový lom č.2, horná etáž vpravo (obr.č.1). Štrky sme zaznamenali náhodne, pri štúdiu súvrstvia eggenburgu. Na základe geologickej mapy oblasť prináleží vývoju Bliatnianskej priehlbiny. Štrky, ktoré by mohli patriť niekoľkým súvrstviam, nie sú na geologickej mape v oblasti naznačené, avšak na neďalekej lokalite Plešivec, nad kasárňami, Nové Mesto nad Váhom, sa vizuálne rovnaké štrky nachádzajú a tu sú aj na geologickej mape vyznačené (avšak táto lokalita zďaleka nedosahuje kvality nami náhodne charakterizovanej lokality v Čachticiach).

 

Charakterista a podmienky výskytu štrkov

     Súvrstvie eggenburgu, tvorené prevažne pieskovcami, nachádzajúce sa v hornej etáži, je silne zvetrané. Na niektorých miestach sú vrstvy silne dopukané, skrasovatené, pôvodné krasové jamy sú vyplnené hlinou, štrkmi i veľkými balvanmi pieskovcov (pieskovce sú totožné so súvrstvím pieskovcov). Miestami je profil tak silne zvetraný a zahlinený, že tu pôvodná vrstevnatosť alebo lavicovitosť pieskovcov úplne zaniká.

     Štrky v silne zvetranom a zahlinenom súvrství sa vyskytujú v rôznych formách. Väčšinou sa nachádzajú voľné neusporiadané valúny v hline, medzi balvanmi eggenburgských pieskovcov. Zaznamenali sme i zvrstvené polohy štrkopieskov a hlinitých štrkopieskov, často až 0,5 m mocné, polohy štrkov môžu byť prekryté balvanmi eggenburgských pieskovcov, hlinou a zvetraninou. Veľkosť valúnov je rôzna, ale spravidla nepresahuje 10 cm, v priemere okolo 5 cm. Zloženie sme neštudovali, ale zaznamenali sme červené kremence triasu (tieto kremence sa vyskytujú i na lokalite Plešivec, Nové Mesto nad Váhom). V niektorých miestach sme zaznamenali výplne medzi zvetraným súvrstvím pieskovcov, výplň je tvorená hlinou, s obsahom valúnov, v určitej časti sa na hline nachádzajú zvrstvené polohy pieščitých hlín až hlín, často rôznej farby, s odtieňom hnedej a žltohnedej, nad polohou pestrých hlín a pieščitých hlín sa nachádza poloha štrkopieskov a hlinitých štrkopieskov.

 

     Pôvod štrkov nám nie je známy, môže pochádzať z najvyššej terasy Váhu. Nevieme jednoznačne povedať, či sa v týchto miestach pozostatky terasy Váhu môžu vyskytovať. Taktiež nevieme jednoznačne charakterizovať pôvod štrkov na lokalite Plešivec, Nové Mesto nad Váhom, aj keď tu by pripadala do úvahy znosová oblasť riečky Kamenčice, ktorá prináša materiál i z oblasti Drietomského príkrovu pribradlového pásma (tu sa kremence na povrchu vyskytujú). Keďže sme však jednotlivé valúny ani z lokality Plešivec, ani z lokalite veľkolom Čachtice neštudovali, nemôžeme sa k problému vyjadriť. Nepredpokladáme však, že by štrky na lokalite veľkolom Čachtice pochádzali z oblasti pribradlového pásma, alebo zo spodného triasu hronika, nakoľko súvrstvie lúžnanských kremencov v Čachtických Karpatoch na povrch nevystupuje a predpokladáme, že ani v období neogénu na povrch nevystupovalo.

    Čo sa týka pôvodu pieskov, pieščitých hlín a hlín, podávame niekoľko možných vysvetlení. Časť pieskov a pieščitých hlín by mohla patriť do najvyššej terasy Váhu, a dostala sa do oblasti spolu so štrkmi (pokiaľ sa tu však najvyššia terasa Váhu skutočne vyskytuje, zloženie pieskov sme neštudovali, obsah kremeňa, sľudy a iných minerálov nemôžeme ani potvrdiť, ani vylúčiť). Časť pieskov a pieščitých hlín a hlín by mohli predstavovať deluviálno-fluviálne sedimenty, ktoré pochádzajú z bezprostrednej blízkosti. Taktiež do tejto skupiny sedimentov môžeme zaradiť i voľné balvany pieskovcov eggenburgu, ktoré pochádzajú z bezprostrednej blízkosti. Časť hlín predstavujú i holocénne fluviálne sedimenty, sedimenty dažďových prívalov.

 

    V budúcnosti plánujeme previesť štúdium valúnov štrkov a štúdium zloženia pieskov z lokality veľkolom Čachtice i z blízkej lokality Plešivec, Nové Mesto nad Váhom.

 

Stratigrafia štrkov, pieščitých hlín a hlín

neogén

- neogén blatnianskej priehlbiny (čausianske súvrstvie, eggenburg) sa vyskytuje diskordantne na triasových karbonátoch hronika. Zastúpené je bazálnymi zlepencami, ktoré prechádzajú do pieskovcov. Vyššie súvrstvia sa na základe geologickej mapy ani na základe literatúry nevyskytujú.

polymiktné zlepence, pieskovce, ílovce, prachovce - čausianske súvrstvie, eggenburg

- prevažne karbonátové, miestami silne rozpadavé, valúny pochádzajú prevažne z hronika, obliaky v bazálnej časti sú až do 40 cm veľké, vo vrchnejších častiach do 3 cm veľké.

pliocén

- pliocén predstavujú najmä fluviálne sedimenty formujúcej sa riečnej siete (rieka Váh).

štrky, piesky a uhoľné ily - pliocén (volkovské súvrstvie - dák; kolárovské súvrstvie - roman)

- štrky sú stredno-hrubozrnné, obliaky tvorí hlavne kremeň a kremenec, menej vápence a pieskovce, v podloží štrkov sa vyskytujú pieskovce, v samotných štrkoch polohy pestrých ílov.

starší pleistocén

- sedimenty kvartéru sú na podložnom neogéne uložené erozívne a diskordantne. Sedimenty staršieho pleistocénu vystupujú na povrch v čiastočne fluviálnom vývoji, v podobe ojedinelých maloplošných zvyškov terás na najvyšších miestach.

hlinité až pieščité štrky a úlomky hornín - kvartér, donau-biber (bližšie nešpecifikované súvrstvie, predstavuje buď pozostatky terasy, alebo skôr preplavené pliocénne sedimenty, ktoré pochádzajú z vyšších častí z volkovského a kolárovského súvrstvia)

- štrky sú horšie opracované až neopracované, tvorené kremencami, kremeňom, hojne i pieskovcami a karbonátmi, v štrkoch sa vyskytuje pieščitá hrubozrnná frakcia, smerom k povrchu až pieščité hliny s valúnmi a úlomkami, sedimenty prechádzajú do deluviálnych hlinito-štrkových sedimentov (reziduálne štrky).

štrky - gunz (najstariša vysoká terasa rieky Váh)

- jedná sa o najstaršiu fluviálnu terasu (3. a 2. vysoká terasa) Váhu v tomto regione, vo výške 75-80 m nad nivou Váhu. Z valúnov prevládajú kremence, kremeň, zastúpené sú i zvetrané granity, menej karbonátické horniny, drvina svorov, bridlíc a pieskovcov, hojne sa vyskytuje hrubopieščitá frakcia.

 

Diskusia ohľadom štrkov v profile hornej etáže veľkollomu Čachtice

1.) pestré štrky s dokonale opracovanými valúnmi veľkosti do 10 cm nepochádzajú z čausianskeho súvrstvia eggenburgu, nakoľko nie sú tvorené prevažne karbonátmi. Balvany pieskovcov (môžeme ich charakterizovať ako hrubé štrky, s nedokonale opracovanými balvanmi) , ktoré sa vyskytujú v nadloží štrkových polôh, patria do čausianskeho súvrstvia, jedná sa však o deluviálne (zvetraninové svahové sedimenty, môžu byť rútivé alebo fluviálne (prívalové). Časť pieskov, ktoré sú zastúpené v štrkoch alebo v hlinách, predstavujú produkt zvetrávania a rozpadu týchto pieskovcov. Rovnako je to i u hlín, ktoré sú prevažne deluviálne a čiastočne fluviálne sedimenty zvetraninového plášťa.

2.) pestré štrky by mohli predstavovať pliocénne súvrstvie (bližšie nerozlíšené volkovské a kolárovské súvrstvie). Vystupujú v nadmorskej výške 320-340 m, pričom vážska niva leží vo výške 180 m, rozdiel činí minimálne 140 m, čo je až o 60 m viac, ako sú zaznamenané polohy výskytov vysokej terasy (gunz) (na susednej lokalite Plešivec ležia štrky v nadmorskej výške maximálne 300 m, aj tu je rozdiel až 120 m). Keďže sa štrky nachádzajú v podloží balvanov pieskovcov eggenburgu (deluviálne a deluviálno-fluviálne? sedimenty), pôvodne museli ležať ešte vo vyššej nadmorskej výške. Časť pieskov, pieščitých hlín a hlín by mohla pochádzať zo súvrství pliocénu, z veľkej časti sa však pri preplavovaní z vyšších častí silne premiešala z deluviálnymi a deluviálno-fluviálnymi sedimentami.

3.) pestré štrky by mohli predstavovať sedimenty donau-biberu. Svedčí o tom spôsob vyskytovania - na podložnom neogéne sú uložené erozívne, štrky s vysokým obsahom pieščitej zložky i hlín prechádzajú do deluviálnych hlinito-štrkových sedimentov. Avšak dokonalá opracovanosť valúnov súvrstvie priraďuje skôr k pliocénnym štrkom (volkovské a kolárovské súvrstvie).

4.) pestré štrky nepredstavujú pozostatky vysokých terás Váhu, nakoľko sa nachádzajú o 60 m vyššie ako polohy vysokých terás zaznamenaných v regióne.

 

Vyhodnotenie

     Na základe štúdia a diskusie podávame nasledovné zhodnotenie.

- pestré štrky charakterizujeme ako pliocénne (predstavujú bližšie enrozlíšené volkovské a kolárovské súvrstvie) čiastočne v období kvartéru preplavené. Pieščitá zložka pochádza jednak zo súvrství pliocénu, počas preplavenia (pleistocén) bola silne zmiešaná s pieščito-hlinitými a hlinitými  deluviálnymi a deluviálno-fluviálnymi sedimentami kvartéru. Transport sedimentov počas pleistocénu bol pomerne intenzívny, o čom svedčia veľké balvany pieskovcov eggenburgu. Sedimenty (pestré štrky s valúnmi do 10 cm, balvany pieskovcov, pieščitá zložka, hliny) tak, ako sú uložené v terajšej pozícií, môžeme charakterizovať ako deluviálno-fluviálne sedimenty, pleistocén.

 

Záver

     Po podrobnom preštudovaní valúnov pestrých pieskovcov na lokalite veľkolom Čachtice a Plešivec, Nové Mesto nad Váhom, podáme komplexnú charakteristiku štrkov. Taktiež odoberieme hlinitú a pieščitú zložku a pokúsime sa identifikovať pozostatky fauny v sedimentoch.