Hornonitrianske hnedouhoľné bane
Vnútorné Západné Karpaty
- pásmo stredoslovenských neovulkanitov
komplex vulkanitov Vtáčnika
Neogénne sedimentárno-vulkanické komplexy
Vnútorné Západné Karpaty
- pásmo vnútrohorských kotlín
Hornonitrianska kotlina
Neogénne sedimentárno-vulkanické komplexy
Novácka uhoľná panva
Mineralizácia uhlonosných súvrství
Stredoslovenská handlovsko-novácka uhoľná panva leží v strednej časti Hornonitrianskej kotliny, medzi mestami Handlová, Prievidza a Nováky. Pôvodný spoločný sedimentačný bazén bol rozdelený v dôsledku vrchnobádenskej a spodnosarmatskej erózie na dve časti, východný-handlovský a západný-novácky, s dvoma ložiskami Handlová a Nováky, ktoré poskytujú hlavnú časť produkcie uhlia na Slovensku.
Novácka uhloľná panva sa nachádza v chotár obci Kamenec pod Vtáčnikom, časti Veľká a Malá Lehota, Sebedražie, Opatovce nad Nitrou, Diviacka Nová Ves, Vrbany, Nováky, Horné Lelovce, Zemianske Kostoľany.
Novácke ložisko sa rozprestiera na ploche asi 30 km2. Uhoľné sloje ležia nad strednomiocénnymi bazálnymi andezitovými tufitmi a zlepencami, nad uhoľnými slojmu sú vrstvy slienitých ílov a súvrstvia sarmatu. V produktívnom súvrství je vyvinutý jeden tzv. hlavný uhoľný sloj 5-13 m mocný, s ojedinelými tufitickými vložkami. Hlavný sloj, vyvinutý vo fácií sladkovodnej až suchozemskej, skladá sa z 8-10 lavíc uhlia rôznej mocnosti, medzi ktorými sa nepravidelne striedajú preplástky briclíc, pieskovcov a ílov. Okrem toho sú tu vyvinuté ďaľšie sloje a šošovky uhlia, najmä v okrajových častiach panvy, kde sa macvhádzajú viaceré tzv. nadložné uhoľné sloje, ktoré miestami dosahujú mocnosť 2-3 m, ale majú mal= plošné rozšírenie. V niektorých častiach panvy je vyvinutý i podložný sloj. Ložisko má pretiahnutý tvar v smere SSV-JJZ, úklon slojov sa pohybuje od 7 do 15°na SZ.
Uhoľné ložisko bolo známe už koncom 19. st., keď sa začína vykonávať prvý výskum. Už v roku 1907-1908 a v roku 1937-38 sa zistili tenké uhoľné sloje na pri výstavbe cesty medzi Novákmi a Zemianskymi Kostoľanmi. V roku 1393 sa začali prvé banské práce, ťažba začala v roku 1940-1942, vo veľkom rozsahu sa začalo ťažiť až po roku 1951.V súčastnosti, aj keď je ťažba v útlme, novácke ložisko predstavuje druhú najväčšiu uhoľnú bázu nielen z hľadiska ťažby, ale i zásob, ktorých je tu ovoerených 70 mil. ton.
(Nováky)
- báden-sarmat
novácke ložisko hnedého uhlia
(Koš)
vrt Š1-NB
V hĺbke 233,4-244,4 m bol navŕtaný hlavný uhoľný sloj. Uhlie má výhrevnosť 2300-2800 kcal/Kg. Zodpovedá vrchnobádenskému veku.
(Lehota pod Vtáčnikom)
- báden-sarmat
chotár obce Malá a Veľká Lehota
Do chotára obce zasahuje svojimi slojmi novácka uhoľná panva
(Zemianske Kostoľany)
- báden-sarmat
medzi Novákmi a Zemianskymi Kostoľanmi
Do chotára zasahuje svojimi slojmi novácka uhoľná panva. Prvé kutacie práce prebiehali začiatkom 20. stor.
na východoch uhoľného sloja medzi Novákmi a Zemianskymi Kostoľanmi.
Kaustobiolity
Ťažba uhlia sa uskutočňuje na juhovýchodnom okraji ložiska, medzi obcami Koš, Lehota pod Vtáčnikom, časti Veľká Lehota, a Nováky, v závodoch Baňa Mier, Baňa Lehota, Baňa Mládeže, uhlie sa využíva v elektrárni v Zemianskych Kostoľanoch a v Chemických závodoch v Novákoch. (Toho času je činná len baňa Mládeže, baňa Laskár)
hnedé uhlie
- má limnický charakter, prináleží viacerým petrografickým typom. Je hnedé, humitické, s prevládajúcim typom detritickým neje lignitickým, so zjavnou drevitou štruktúou, prevažne zmiešaného litotypu. Je vrchnobádenského veku.
Kvalita uhlia je v celom ložisku pomerne vyrovnaná, výhrevnosť je 2800-3300 kcal/kg, priemerná výhrevnosť 2366-2790 kcal/kg, pri nadložných slojoch v južnej časti ložiska sa zistila výhrevnosť 2550 kcal/kg. Obsah vody v uhlí je 16-45%, popola 10-15%, obsah S 2,72-3,18%, dechtu 7,5-10%, As 540-1040 g/t.
Syngenetická minerálizácia
- primárne minerály
auripigment - (sírnik As)
- tvorí práškovité povlaky, žltej až oranžovožltej farby, vyskytuje sa spolu s realgárom na vrstevných plochách uhlia, najmä v spodnej časti sloja.
realgár - (sírnik As)
- tvorí ojedinelé povlaky spolus auripigmentom v spodnej časti uhoľného sloja.
chalkopyrit - (sírnik Cu a Fe)
- vzácny, vtrúsený v uhlí.
markazit - (sírnik Fe)
- vtrúsený v uhlí, v asociácií s realgárom a auripigmentom, tvorí tiež konkrécie.
pyrit - (sírnik Fe)
- tvorí konkrécie v uhlí.
chalcedón - (tvarová odroda minerálu kremeňa, kysličník Si v modif. alfa)
- tvorí zriedkavé agregáty v uhoľnom sloji.
- sekundárne minerály
sadrovec - (vodnatý síran Ca)
- vyskytuje sa na trhlinách a puklinách uhlia
Hydrotermálna mineralizácia
V produktívnom súvrství a v uhlí uplatnili sa slabé prehavy pobádenskej hydrotermálne jmneralizácie, ktorá pravdepodobne súvisí so sarmatskou vulkanickou činnosťou.
- primárne minerály
auripigment - (sírnik As)
- tvorí epigenetické žilky, ktoré prenikajú vrchnobádenské uhlie. Vyskytuje sa spolu s realgárom, pyritom, kremeňom a kalcitom.
realgár - (sírnik As)
- zastúpený spolu s auripigmentom a ďaľšími minerálmi v epigenetických žilkách v uhlí. Tvorí často i prizmatické kryštáliky v póroch a dutinách ílov.
pyrit - (sírnik Fe)
- vtrúsený v epigenetických žilkách v uhlí
kremeň - (kysličník Si)
- častý minerál, tvorí epigenetické žilky v uhlí, vyskytuje sa s kalcitom, pyritom a As minerálmi.
kalcit - (uhličitan Ca)
- bežný minerál, vyskytuje sa v epigenetických žilkách v uhlí spolu s kremeňom a As minerálmi.
Pelosiderity
Vyskytujú sa vo forme vložiek v medzivrstevných zónach v uhoľných súvrstviach.
Diatomity
Vyskytujú sa v íloch v blízkom nadloží uhoľného sloja. Mocnosť diatomitového horizontu zvyčajne nepresahuje 5 m, smerom do nadložia v ňom klesá obsah diatomáceií a pribúda pelitická zložka.
Handlovská uhoľná panva
Mineralizácia uhlonosných súvrství
Stredoslovenská handlovsko-novácka uhoľná panva leží v strednej časti Hornonitrianskej kotliny, medzi mestami Handlová, Prievidza a Nováky. Pôvodný spoločný sedimentačný bazén bol rozdelený v dôsledku vrchnobádenskej a spodnosarmatskej erózie na dve časti, východný-handlovský a západný-novácky, s dvoma ložiskami Handlová a Nováky, ktoré poskytujú hlavnú časť produkcie uhlia na Slovensku.
Hadlovská časť uhoľnej panvy leží medzi obcami Podhradie, Malá Lehota, Cigeľ, Sebedražie, Veľká Lehôrka, Malá Lehôtka, Hradec, Morovno, Handlová a Nová Lehota. Jej rozloha je 7x9 km, asi 35-100 km2, od Nováckej panvy je oddelená 4-6 km pásmom podložných hornín. Podložie tvoria mezozoické vápence a dolomity uložené na rulách a granitoidoch kryštalinika. V JV časti ložiska boli zistené piramo v podloží uhoľných slojov horniny melafýrovej série. Bezprostredné podložie uhoľných slojov tvoria redeponované produkty podložného vulkanizmu, nadložie tvoria bridlice, pieskovce a sliene a príkrovy andezitov a ich tufov a tufitov. Na viacerých miestach sú uhoľné sloje prerážané erupciami bazaltov, ktoré spôsobujú ich termálnu metamorfózu až zrohovcovatenie.
Na handlovskom ložisku sú vyvinuté dva uhoľné sloje, vzdialené od seba 25-30 m, ojedinele až 50 m. Spodný uhoľný sloj (podľa handlovského označenia druhý) má priemernú mocnosť 2,5 m, v západnej časti ložiska až 6,5 m, v severnej časti nemá dobývateľnú mocnosť (klesá pod 0,5 m). Sloj býva často rozdelený na viac lavíc, mocnosť kolíše od 0,4 do 4 m. Vrchný uhoľný sloj (prvý) má väčšiu rozlohu a väčšiu mocnosť (3-7 m, priemerne 5 m). V západnej a JZ časti ložiska sa obidva sloje spájajú, čím vzniká tzv. Hlavný uhoľný sloj s mocnosťou až 11m priemerne 7-8 m. Tretí, tzv. nadložný sloj, je vyvinutý iba v oblasti Cígľa. Medzi obidvoma slojmi je vyvinutý rad menších prakticky bezvýznamných rýchle sa vykliňujúcich slojov mocnosti do 1 m. Uhoľné sloje majú sklon 10-20° na J až JV a sú tektonicky (germanotypnou tektonikou) značne dislokované so skokmi až 250 m. Smerom k J vykliňujú a končia sa na horninách podložného vulkanizmu komplexu Vtáčnika. Vek slojov je oligocén až miocén, báden-sarmat. Zásoby uhlia na ploche 36,5 km2 sú 162 mil. ton.
Výskyty uhlia v chotári sú známe už od 18. storočia, s ich sporadickou povrchovou ťažbou sa začalo na východoch v roku 1785, s prvou podzemnou ťažbou sa začalo v roku 1828, so systematickejšími kutacími prácami sa začalo až v roku 1858-1861, keď sa ložisko stalo majetkom grófa Pálfyho. Dobývanie bolo veľmi primitívne, ťažba nízka, používaná len pre miestnu potrebu. Dopravná izolácia Handlovej spôsobila, že Handlovské ložisko ostávalo dlhý čas prakticky nevyužité. Od roku 1907 začína v Handlovej podnikať Rimamuránsko-šalgotariánska spoločnosť, ktorá v roku 1909 odkúpila všetky práva. Od tohto roku sa datuje začiatok priemyselnej ťažby. S riadnou ťažbou sa začalo až v roku 1912, po prvej svetovej vojne dochádza k zmene vlastníkov baní. Vedúce postavenie si získala pražská banka Union s prevahou nemeckého kapitálu, ťažba stagnovala pre odchod technického personálu a časť osadenstva a tiež pre konkurenciu ostravského uhlia na trhu palív. Pokračovl však rozsiahly geologický prieskum, najmä v roku 1931-1933 a 1941-1943. Za prvej republiky bola Handlová jediným priemyselne dobývaným ložiskom uhlia na Slovensku, k intenzívnejšiemu rozvoju prieskumu a ťažby došlo až po roku 1948, keď sa v roku 1954 obnovil geologický prieskum.
(Sebedražie)
- báden-sarmat
baňa Cigeľ
Uhoľné sloje handlovskej uhoľnej panvy, vyvinuté v bádenských sedimentoch, zasahujú do chotára obce. Je tu baňa Cigeľ, kde sa ťažie hlavne uhoľné sloje vyvinuté v chotári.
Ložisko Cigeľ, ťaží sa od roku 1962 baňou Cigeľ.
(Cigeľ)
- báden-sarmat
chotár obce Cigeľ
Uhoľné sloje vyvinuté v chotári obce v neogénych bádenských sedimentoch predstavujú západnú časť handlovského uhoľného ložiska. Okrem hlavného sloja s priemernou mocnosťou 7-8m, ktorý vznikol zblížením vrchného a spodného sloja z handlovskej oblasti, nachádza sa tu ešte nadložný sloj, ktorý leží 60-70 m nad hlavným slojom, má mocnosť 3,2 m.
Uhlie je prevažnedetritické, s výhrevnosťou 4500-4800 kcal/Kg, s obsahom popola 7-8%, v nadložnosm sloji až 24,6%, s obsahom síry do 4%.
(Prievidza)
- báden-sarmat
železničná strážna búdka pri meste, údolie Handlovského potoka pod opusteným kameňolomom, obce Veľká Lehôtka, Hradec
Do okolia mesta zasahujú bádenské produktívne vrstvy uhoľných slojov handlovského ložiska.
Kutacie práce v okolí mesta začali v roku 1907 a 1908. Východy slojov boli známe v potoku pri železničnej strážnej búdke pri meste, kde bol otvorený sloj bridličnatého uhlia hrúbky 1,25 m pod aluviálnymi nánosmi, v podloží s pieščitými tufitmi, ďalší sloj bol otvorený v údolí Handlovského potoka pod opusteným kameňolomom, dnes je už odrkyv zavalený. Najviac odkryvov a nachádza medzi Veľkou Lehôtkou a Hradcom (dnes časti mesta), kde sa nachádzal odkryv vrchného a spodného sloja s 1,5 m mocným vrchným slojom. Produktívne vrstvy vystupujúce pozdĺž okraja mladšieho eruptívneho príkrovu sú značne porušené dislokáciami a zosuvmi, odokryté sloje predstavujú osamotené zvyšky po denudácií produktívneho súvrstvia a sú bez praktického významu. Kutacie práce v roku 1940 boli neúspešné.
(Podhradie)
- báden-sarmat
vrtný prieskum
Vrtným prieskumov v roku 1957-1960 sa zistili v okolí obce dva uhoľné sloje, ktoré sú pokračovaním handlovskej uhoľnej panvy, predstavujú VI. úsek handlovského ložiska. Nachádza sa tu hlavný sloj (podľa handlovskej terminológie Spodný), mocnosť sloja kolíše (vrt Po18 0,3m; vrt Po21 1,8m) a nadložný sloj, mocnosť sloja kolíše (vrt Po8 1,8m; vrt Po1 8,1m). Vzdialenosť medzi slojmi je 50-80 metrov, pričom medzislojové partie tvoria prevažne íly.
Bilančný je iba nadložný sloj s hrúbkou maximálne 11 m, v bezprostrednom nadloží a ílmi a horninami detriticko-vulkanickej formácie. Uhlie má výhrevnosť 2939-3950 kcal/kg, obsah vody 30,4%, popola 21,6%, obsah S 1,05-4,7%, As do 0,014%. Celkové bilančné zásoby boli stanovené na 30867 kt.
Kaustobiolity
hnedé uhlie
- uhlie handlovského ložiska je veľmi kvalitné, podobá sa čiernemu, je smolnelesklé, s lastúrnatým lomom, miestami s výraznejšou drevitou štruktúrou. Spodný sloj má charakter lignitu. Kvalita uhlia na ložisku nie je rovnaká, zlepšuje sa od S a SZ k J a JZ, najkvalitnejšie uhlie sa nachádza v JV časti ložiska pri Novej Lehote. Kvalita uhlia (stupeň preuholnatenia) je priemo úmerná mocnosti nadložia.
Výhrevnosť uhlia je 3500-7000 kcal/kg pri kontaktne premenených druhoch uhlia. Obsah popola je 25-35%, vody 16-22%.
Syngenetická mineralizácia
- primárne minerály
auripigment - (sírnik As)
- syngenetického pôvodu, t vorí jemné nálety na vrstevných plochách uhlia.
realgár - (sírnik As)
- vyskytuje sa spolu s auripigmentom, tvorí povlaky na vrstevnných plochách uhlia.
chalkopyrit - (sírnik Cu a Fe)
- tvorí mikrokonkrécie v detritickom uhlí, menej v xylitoch a fusitoch.
pyrit - (sírnik Fe)
- bežný minerál, nachádza sa v uhlí vo forme šošoviek, vrstvičiek a konkrécií, zrnitých agregátov, mikrokonkrécií a impregnácií, niekedy tvorí skrytokryštalické formy ako inkrustácie niektorých zložiek uhlia, najmä fusitu.
markazit - (sírnik Fe)
- tvorí konkrécie na puklinách, alebo sa koncentruje v niektorých štruktúrnych zložkách uhlia, najmä vo fusite. často vystupuje v skrytokryštalickej forme, pričom inkrustuje celé polohy uhlia. Časť markazitu môže patriť do epigenetickej hydrotermálnej mineralizácie.
- sekundárne minerály
limonit - (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)
- vzniká najmä pod povrchom banských háld oxidáciou pyritu.
sadrovec - (vodnatý síran Ca)
- tvorí ihličkovité agregáty, vzniká spolu s limonitom zvetrávaním pyritu.
melanterit - (vodnatý síran Fe)
- tvorí sekundárne výkvety na uhlí, vzniká rozkladom pyritu.
nakrit
- tvorí tenké biele povlaky na puklinách uhlia.
Hydrotermálna mineralizácia
- primárne minerály
cinnabarit - (sírnik Hg)
- sporadický minerál, vyskytuje s v uhlí.
auripigment - (sírnik As)
- sporadický, tvorí epigenetické žilky spolu s realgárom, kremeňom, kalcitom a pyritom, tiež šedožlté a hnedavé povklaky a výplne poruchových zón, tieť samostatné uzavreniny alebo spolu s koloidným SiO2 a realgárom v uhlí, hojnejšie iba v Hornonitrianskej kotline. Podieľa sa na zvýšenom obsahu As v uhlí, hlavým zdrojom As boli vulkanické exhaláty.
realgár - (sírnik As)
- sporadický, v žilkách spolu s kalcitom, kremeňom a pyritom, tiež ako výplň v tektonicky porušených zónach, spolu s kolomorfným SiO2, tiež ojedinelé povlaky.
markazit - (sírnik Fe)
pyrit - (sírnik Fe)
- zastúpený v epigenetických žilkách spolu s kalcitom a kremeňom, sporadickým auripigmentom a realgárom. Na puklinách v uhlí jezriedkavý. Prevažná časť pyritu patrí syngenetickej mineralizácií.
kremeň - (kysličník Si)
- pomerne hojný, zastúpený v epigenetických žilkách v uhlí spolus kalcitom a pyritom, v uhoľnej hmote tvorí jemné, husto usporiadané žilky, miestami úplne inkrustuje uhoľné sloje. Na plochách diskontinuity-vrstevnatosti a odlučnosti tvorí mozaiku nepravidelných zŕn, drobné číre agregáty kryštálikov najmä beta kremeňa.
kremeň beta
- na plochách diskontinuity-vrstevnatosti a odlučnosti v uhoľných slojoch tvorí mozaiku nepravidelných zŕn, drobné číre agregáty kryštálikov najmä beta kremeňa.
chalcedón - (tvarová odroda minerálu kremeňa, kysličník Si)
kalcit - (uhličitan Ca)
- nachádza sa v epigenetických žilkách spolu s kremeňom a pyritom, sporadicky s auripigmentom a realgárom, vypĺňa pukliny a trhliny v uhlí, preniká dreviny, zvárazňujeletokruhy, kryštáliky kalcitu rastú kolmo na steny buniek a uhoľnú zložku metasomaticky zatláčajú.
Pelosiderity
Vyskytujú a najmä v medzislojov pásme vo forme vrstvičiek, ojedinele aj v tesnom nadloží uhoľných slojov. Ich výskyt je veľmi nepravidelný, nachádzajú sa väčšinou ako slojky a šošovky uprostred tufitov, ílov a slienitých ílov. Sú jemnozrnné, pelitické, zložené z ílovej substancie a karbonátov Fe. Často obsahujú zuholnaten= rastlín. Vznikli v redukčných podmienkach v lokálnych bazénoch v úzkej genetickej súvislosti s uhoľnými slojmi.
Chemické zloženie pelosideritov je veľmi premenlivé. Obsah FeO kolíše od 8,67 do 36,03 0, premenlivý je i obsah CaO (8,17-26,72%) a SiO2 (9,27-19,62%), obsah Mn je pomerne stabilný (2,28-2,89%).
opál - (vodnatý kysličník Si)
- ojedinelý, tvorí výplň jemných puhkliniek, vzniknutých pravdepodobne pri diagenéze pelosideritov.
sadrovec - (vodnatý síran Ca)
- tvorí kryštáliky na puklinách pelosideritov.
Bentonity
Niektoré íly v medzivrstvách uhoľných slojov a v ich nadloží majú prevahu montmorillonitu a dostávajú charakter bentonitov, niekedy so zachovanou štruktúrou pyroklastík.
illit
- tvorí malú prímes v medzivrstvách uhoľných slojov, popri prevládajúcom montmorillonite, tvorí do 30% zložky ílov.
kaolinit
- spolu s illitom tvorí nepatrnú prímes v ílových medzivrstvách v uhoľných slojoch popri prevládajúcom montmorillonite.
montmorilonit
- prevládajúca zložka v ílových medzivrstvách uhoľných slojov, ktoré miestami dosahujú charakter bentonitov. Hojný je aj v sedimentoch paleogénu nevulkanického pôvodu, kde vznikol premenou illitu.