žilný systém Stará Voda - Švedlár
Vnútorné Západné Karpaty
- pásmo gemerika
Spišsko-gemerské rudohorie
Hydrotermálna mineralizácia
oblasť Henclová - Stará Voda - Švedlár - Mníšek nad Hnilcom
žilný systém Stará Voda - Švedlár
Metamorfno-hydrotermálna žilná sideritovo-sulfidická mineralizácia
Skupina žíl medzi Starou Vodou a Švedlárom. Väčšina žíl má malý smerný i hĺbkový dosah a sú zošošovkovatené. Tento jav je sekundárny a vznikol dôsledkom deštrukcie v širokej strižnej zóne. Priebeh žíl sleduje smer strižnej zóny SV-JZ, okolité hortniny sú v rôznom stupni mylonitizované. Žilné pásmo v oblasti Starej vody pokračuje smerom na SV k Mníšku nad Hnilcom, kde je taktiež veľmi nepriaznivý vývoj žíl.
Žilný systém tvorí pásmo 1,4 km široké a 1,7 km dlhé. Žily majú pomerne mierny sklon (35-60°) na juh. Hĺbkový dosah žíl sa odhaduje po spodnú Trojičnú štôlňu na 150 m, tu sa žily už stenčujú a vetvia a nebudú dosahovať úroveň Starovodskej doliny. Mocnosť žíl udávaná nižšie je z najlepšie vyvinutých častí žíl.
(žila Kremeň, žila Bernardi)
- žily sú otvorené štôlňou pri JZ okraji Švedlára, severnejšia žila Kremeň bola nafáraná 45 m od ústia štôlne, južnejšia žila Bernardi bola nafáraná o 35 m ďalej, sledovaná v dĺžke 140 metrov. Žily sú šošovkovité, ležia v silne mylonitizovaných porfyroidoch, obsahujú kremeň, zriedkavo limonitizovaný siderit, sporadicky pyrit, chalkopyrit a turmalin.
(žila Randflecker)
- je to krátka žila, asi 100 m dlhá, nachádza sa asi 300 južne od predchádzajúcich žíl. vrchná časť žily leží vo fylitoch, spodná v porfyroidoch. Žila bola nafáraná štôlňou Nová. Strednú časť žily tvorí prevažne siderit, okraje kremeň. Ruda za haldy obsahuje 48% Fe2O3 a 0,06% Cu.
(žila Farská) (Pfaffen)
- leží južnejšie od predchádzajúcej žily. Bola sledovaná dedičnou štôlňou Všechsvätých v kremenných fylitoch 40 metrov na obidve strany až do vyklinenia a štôlňou Stará Všechsvätých. Mocnosť žily je 0,4-1,5 m, sklon 30° na J. Žila je bohatšia na siderit, chalkopyrit a pyrit ako predchádzajúce severnejšie žily, vzácne sa nachádza aj tetraedrit. Ruda z haldy obsahuje 48,3% Fe2O3 a 1,24% Cu.
chalkopyrit (sírnik Cu a Fe)
- tvorí hniezda v kremeni 2-4 cm veľké, v siderite 0,5 cm veľké.
(žila Slnečný svit) (Sonnenschein)
- prebieha v dĺžke asi 1,2 km od v okraja obce Stará Voda k Švedláru. Západný úsek leží v širokej tektonickej zóne, je tektonicky transportovaná do JZ smeru, východný úsek má smer VSV. Bola sledovaná v štôlni Stará Všechsvätých v dĺžke 120 m a v štôlni Trojičná asi 60 m od jej ústia. Má šošovkovitý tvar, mocnosť 0,3-1,8 m, leží v mylonitizovaných porfyroidoch. Západný úsek štruktúry je silne tektonicky porušený a má viac pingových ťahov. Z minerálov v žilnej výplni má kremeň a siderit rovnaké zastúpenie, vyskytuje sa i chalkopyrit. Ruda z haldy obsahuje 17,8% SiO2, 41,9% Fe2O3 a 0,68% Cu.
chalkopyrit (sírnik Cu a Fe)
- tvorí hniezda v siderite až 3 cm veľké.
(žila Linder)
- patrí medzi najvýznamnejšie žily oblasti. Bola nafáraná štôlňou Karoli Boromeus. Leží v porfyroidoch a zelenkavých fylitoch, jej mocnosť je asi 2-4 m, sklon 40° J, dĺžka žily nie je známa. Z minerálov v žilnej výplni prevláda siderit, kremeň má nižšie zastúpenie, z ostatných minerálov bol zaznamenaný pyrit, chalkopyrit a menej i tetraedrit. V okolí žily sa nachádzajú fylity s impregnáciou Cu minerálov. Ruda z píng obsahuje 42,7% Fe2O3, 12,6% SiO2 a 2,1% Cu.
(žila Starohorská) (Altenberg)
- žila bola nafáraná štôlňami Vrchný a Spodný Rosz. Leží v porfyroidoch a fylitoch. Z minerálov prevláda kremeň nad sideritom, zaznamenaný bol i pyrit, chalkopyrit a menej tetraedrit. V okolí žily sa nachádzajú fylity s impregnáciou Cu minerálov. Ruda z haldy štôlne Vrchný Rosz obsahuje 17,2% SiO2, 38,7% Fe2O3 a 1,16% Cu.
(žila Špiler) (Spiller, Spitler)
- najmocnejšia žila zo žilného systému s mocnosťou až 4 m, s obsahom najčistejšej železnej rudy. Bola nafáraná štôlňami Jozef, Georg, Kupfer, Hilf Gottes, Nikolai. Leží v porfyroidoch a fylitoch. Sklon žily je 45-57°na J, dĺžka je viac ako 1 km, smer v západnej časti JZ, východnejšie sa mení na V. Západný úsek je silne tektonicky porušený. Žila sa považuje za východné pokračovanie žily Boromeus. Možným východným pokračovaním žily je asi 100 m dlhá žila vystupujúca na západnom svahu doliny prebiehajúcej južne od Švedlára v hone Za Gelnicou. V okolí žily sa nachádzajú fylity s impregnáciou Cu minerálov. Z minerálov prevláda siderit, menej kremeň (západným smerom pribúda), zastúpený je i chalkopyrit, tetraedrit, pyrit a dolomit. Ruda z haldy obsahuje 16,9-22,8% SiO2, 36,3-42,7% Fe2O3, 0,5-0,8% Cu.
(žila Ružencová) (Ross, Rossenkranz, Rosenkrantz)
- leží južnejšie od žily Špiler, v tmavých fylitoch a porfyroidoch. Mocnosť žily je asi 1 m, sklon 70° J, dĺžka nie je známa. Z minerálov je hojne zastúpený chalkopyrit a tetraedrit. Ruda z háld obsahuje 9,0% SiO2, 47,9% Fe2O3 a 0,2% Cu.
(žila Tichovodská) (Štilbašská žila, Stillbach)
- leží južnejšie od žily Špiler. Žila je považovaná za východné pokračovanie žily Boromeus.
(žila Pri cintoríne, žila Biela, žila František (Ferenz))
- žily sa nachádza JV od Starej Vody, ležia v porfyroidoch. Žila Pri cintoríne pravdepodobne naväzuje na žilu Biela, žila František má bohatšie zrudnenie. Dĺžka žíl podľa píng je okolo 100 m, mocnosť 20-30 cm. Z minerálov prevláda kremeň, menej siderit, limonit, pyrit, ojedinele chalkopyrit a tetraedrit.
(žila Uršula)
- žila leží v banskom poli Union (Barbara). Podľa mapy z roku 1849 sa jedná o kremeňovú Cu žilu s mocnoťou 0,6 m, na iných mapách je opísaná ako magnetitové zrudnenie južne od vrchu Grenier.