Jdi na obsah Jdi na menu
 


Žilný systém Stará Voda - Hencľová

Vnútorné Západné Karpaty

- pásmo gemerika

Spišsko-gemerské rudohorie

Hydrotermálna mineralizácia

 

oblasť Henclová - Stará Voda - Švedlár - Mníšek nad Hnilcom

žilný systém Stará Voda - Hencľová

 

Metamorfno-hydrotermálna žilná sideritov-sulfidická mineralizácia

 

(žila Kubova dolina) (Kubova žila, Kubaseifen)

- leží v silne stlačených porfyroidoch v tektonickej zóne prebiehajúcej pozdĺž Kubovej doliny. Bola nafáraná pingami (asi 70 m) a krátkymi štôlňami na dvoch úsekoch. Mocnosť žily je 0,5 m, smer V-Z. V najzápadnejšej časti je z minerálov zastúpený siderit, kremeň, chylkopyrit a akcesorický pyrit.

chalkopyrit (sírnik Cu a Fe)

- tvorí 2-3 cm veľké hniezda v kremeni.

(žila Boromeus) (Tichovodská, Štilbašská)

- najvýznamnejšia žila Starovodskej oblasti. Bola nafáraná 950 m dlhou štôlňou Boromeus (450 m vyrazil podnikateľ Jakobs, neskôr 470 m fy Montania). Žila bola po úklone sledovaná 2 komínmi (K-40, K-50), komíny boli vo výške 36 m nad štôlňou Boromesu spojené 210 m dlhou smernou chodbou, z ktorej sa po žile až po štôlňu Boromeus razili úpadnice U-10 a U-20, na povrchu sú zvyčajne dva rady píng. Žila má pomerne súvislý priebeh segmentovaný priečnymi zlomami na úseky max. 140 m dlhé, mocnosť žily je od niekoľkých cm do 5 m, priemerne 1,5 m, vertikálny dosah je 300 m, dĺžka žily je asi 1,8 km, z toho v štôlni Boromeus bola otvorená v dĺžke 720 m. Smer žily je 50-70° so sklonom 40-65° J. Predstavuje žilník, hlavnú žilu sprevádzajú, respektívne od nej odbočujú početné žily a žilky, ktoré rýchle vykliňujú a nasadzujú, podobne sa mení i množstvo šošoviek kremeňa v okolitej hornine, s pribúdaním najmä v západnej časti žilnej štruktúry kremeň vytvára samostatné žily s rudnými minerálmi. Žila leží v porfyroidoch, zelenkavých a tmavých fylitoch, ktoré sú silne prekemenená, zaznamenané sú až 50 m mocné polohy ryolitov. Západné pokračovanie žily je problematické. Žila nad úrovňou štôlne Boromeus je vyťažená. Z minerálov je zastúpený v severnej časti hlavne pyrit, vo vrchnej časti prevažuje siderit, v spodnej je viac sulfidov. Novodobý prieskum však priaznivý vývoj nezistil, vývoj je nebilančný, bolo zaznamenaných veľké množstvo žiliek, šošoviek a zhlukov kremeňovo-karbonátového zloženia s ojedinelým pyritom a chalkopyritom (vrty Sv-1, 2, 3, 4, 7). Z prieskumu je zrejmé, že žila už niekoľko desiatok m pod úrovňou štôlne prechádza do sústavy žiliek (cm-dm) a šošoviek, interpretujeme ju ako vrchnú časť zóny generovania rudných roztokov a počiatok ich koncentrácie do rudnej žily, západné pokračovamnie žily má podobný charakter. Z minerálov je na žile zastúpený kremeň, dolomit Fe, siderit, chalkopyrit, tetraedrit, galenit, sfalerit, pyrit, arzenopyrit, turmalín, chlorit, jamesonit Bi, boulangerit Bi, bournonit, bližšie neurčená

suľfosoľ Bi, Sb, rýdzi Bi, kassiterit. Fy Montaina v roku 1939 vypočítala 72 tisíc ton ťažiteľnej suroviny, Rudné bane Banská Bystrica na základe sprístupnenia celej štôlne Boromeus v rokoch 1972-1974 179 tisíc ton suroviny kategórie C2. Ruda obsahuje 1,66% Cu, priemerná mocnosť žily je 1,22 m, ďaľšie overenie zásoby rudy sa nepredpokladá.

(žila Zelenák I. a II.) (Zelená, Gruner)

- sú západným pokračovaním žily Boromeus, v priamom západnom pokračovaní žily Boromeus sú početné indície kremeňa s nepatrným obsahom sideritu a sírnikov. Je to roj žiliek a šošoviek, ktoré boli pozorované aj v štôlni Boromes v spodnej časti vývoja žily Boromeus. Vývoj žíl Zeleník I. a II. je rovnaký ako vývoj žily Boromeus.

(žila David)

-  žily Dávid, Cigánka a Breziny sa nachádzajú v západnom pokračovaní starovodských žíl, medzi nimi je asi 2,5 km pásmo bez známeho zrudnenia. Žila Dávid vystupuje asi 450 m na SV od obce Henclová, leží na styku porfyroidov a fylitov. Bola nafáraná podľa zbytkov háld iba na malú vzdialenosť. Mocnosť žily je 0,3 -1,2 m. Z minerálov je zastúpený kremeň, dolomit, chlorit, pyrit, kobellit, chalkopyrit a tetraedrit.

(žila Cigánka)

- vystupuje 250 m južnejšie od žily Dávid. Žila je asi 100 metrov dlhá, mocnosť je 1,5 m, sklon 105°. Bola nafáraná štôlňou Spodný i Horný Sokrates. Ruda je chudobnejšia ako na žile David, z minerálov je zastúpený kremeň, dolomit, chlorit, zriedkavo pyrit, chalkopyrit, tetraedrit, arzenopyrit.

limonit (zmes kysličníkov a hydrosidov Fe)

- tvorí stalaktitové a ľadvinovité agregáty.

malachit (zásaditý uhličitan Cu)

- vyskytuje sa na puklinách žilného kremeňa.

(žila Breziny)

- vystupuje severne od obce Henclová. Je to krátka žila, smeru V - Z. Bola nafáraná krátkymi štôlňami, ktoré overili oxidačnú časť žily. Žila leží v očkatých mylonitizovaných metapelitoch. Západná časť žily končí na priečnom zlome. Z minerálov na haldách je zastúpený kremeň, limonit, malachit a veľmi zriedkavý chalkopyrit.

(žila Chajzárka)

- vystupuje v pásme od Tichovodskej doliny cez vrch Chajzárka na SV do doliny Bieleho potoka. Leží v zelenlavých a sivozelených laminovaných fylitoch. Bola nafáraná štôlňami v oblasti Zadného jarku,  severne od vrchu Chajzárka štôlňami Vrchný a Spodný Jakub a výrazným pingovým ťahom, severovýchodne od vrchu Chajzárka štôlňou Florián. Z minerálov je zastúpený kremeň, siderit, pyrit, chalkopyrit, hematit. Asi 400 m južne od východnej časti žily Chajzárka vystupuje  tektonicky posunutý segment žily Chajzárka, žila bola nafáraná dvoma štôlňami. Z minerálov bol zaznamenaný kremeň, siderit, chalkopyrit a pyrit.