Selec, ložisko Ján Baptista
9. júla, 2007
Spolu s p. Bezákom a jeho kolegom z Mineralogického klubu Trenčín sme navštívili ložisko rúd Ján Baptista v Považskom Inovci pri Selci.
Najskôr sme prezreli ryhy, výkopy a úvozy na ľavom svahu potoka, kde sme pri poslednom štúdiu predpokladali povrchové staré banské práce na hematit. Potom sme prezreli ústie štôlne a haldu v I. doline, zaznamenali sme pekné vzorky galenitu, sfaleritu a chalkopyritu. Nakoniec sme prezreli II. štôlňu (ústie) s východzom žily (karbonát, chalkopyrit), haldu, kde sme zaznamenali okrem kremeňa chalkopyrit, pyrit, kysličníky Fe a náznaky malachitu.
ložisko Ján Baptista
Mineralizácia hydrotermálna polymetalická
(Trenčianska Turná)
výskyt J od obce, v znosovej oblasti potoka Blatina
V doteraz neznámej starej štôlni s haldovým materiálom pomerne veľkého rozsahu, objavenej v nadmorskej výške 500 m pri detailnom prieskume znosového územia potoka Blatina, sa zistilo Pb,Cu zrudnenie. Izolovaná pozícia Pb,Zn,Cu žily, patriaca do kryštalinika iba pozične, nie však geneticky, sa vyskytuje na J od obce. Mineralizácia, známa iba z haldového materiálu a ojedinelá tohto druhu v kryštaliniku Považského Inovca, patrí žilnej kremenno-polymetalickej sírnikovej formácií.
Úlomky nájdené na halde patria dvom typom žiloviny
1. kremenná s malým množstvom barytu, brekciovito rozpukaná a zatláčanej mladším galenitom, chalkopyritom, pyritom a mikroskopickým sfaleritom a inými rudnými minerálmi
2. jemnozrnnej pyritová, s nejasne ohraničenými úsekmi kremeňa, v pyrite so šmuhami chalkopyritu.
Vzájomné vzťahy týchto dvoch hraničných typov mineralizácie nie sú jasné, pravdepodobne sa v žilovine vzájomne nahrádzajú. V minulosti boli ťažené. Podľa banskej mapy z r. 1768 išlo o dva žilné systémy S-J a V-Z smeru, pôvodné označenie štôlne Anna neskôr nahradil názov Ján Baptista. Posledné správy sú z r. 1789.
(je možné že štôlňa Ján Baptista Patrí výskytu v doline so sírnikmi Cu, Zn, Pb, a štôlňa Anna výskytu v druhej doline s chalkopyritom
Archívna správa z r. 1787 udáva priemernú mocnosť žily 1 m, obsah Pb v koncentráte 70, 71 a 75 %. Ruda ťažená r. 1786 obsahovala 31 % Pb a 156 ppm Ag; koncentrát 42 % Pb a 156 ppm Ag a vlastná žilovina 6 % Pb a 39 ppm Ag. Nie sú známe údaje o obsahu Au, hoci na základe zlatonosnosti potoka Blatina možno predpokladať, že práve toto zrudnenie bolo jeho zdrojom. CHA materiálu z haldy z typu 1.: Pb 15,63; Zn 1,75; Cu 0,79; BaSO4 2,66; S 5,27; Mo 0,028; As 0,042; Bi 0,001; SiO2 58,03 %; z typu 2.: Pb 0,01; Zn 0,004; Cu 0,74; S 18,91 %.