Hydrotermálna kremeňová mineralizácia
Hydrotermálna kremeňová mineralizácia
- kryštalinikum, svory, ruly
- mladopaleozoikum, zlepence, pieskovce, siltovce, bridlice
Mineralizácia tvorená prakticky výhradne kremeňom vystupuje veľmi hojne vo forme početných kremenných žíl, miestami mocných až 1 m. Žily sú vyvinuté na plochách briličnatosti hornín, alebo vypĺňajú tektonické pukliny.
Vek mineralizácie je pravdepodobne permský-popermský, priamo súvisí pravdepodobne s proceom regionálnej metamorfózy kryštalinika a mladopaleozoického obalu, predpokladáme, že samotná mineralizácií nesúvisí s prejavmi variského granitového magmatizmu. Spolu s kremeňom sa va sociácií vyskytuje i chlorit, albit(?), mikroklin(?), tieto minerály sme bližšie neštudovali, predpokladáme, že súvisia s procesom metamorfózy alebo tektonického poklesu. Veľmi hojný je muskovit, ktorý súvisí jednak s procesom metamorfózy (vznik svorov) a pravdepodobne is procesom sericitizácie.
kremeň
- miestami tvorí kryštalické drúzy, kryštáliky až do 2 cm veľké, tenkostĺpcovité, zakončené pyramidou. Väčšinou je špinavožltobiely, hnedastý, nepriesvitný, zakalený, bez lesku, alebo býva i priehľadný až číry, vysokého sklenné lesku.
krišťáľ
- vzácne sa vyskytujú drobné kryštáliky alebo drúzy priehľadné, číre, vysokého sklenné lesku.
žilný kremeň
- tvorí žily, masívne, i hrubokryštalické, je bielej, špinavobielej až sivej farby, miestami silne lesklý, inokedy matný.
Hydrotermálna kremeňová Fe mineralizácia
- kryštalinikum, svory, ruly
- mladopaleozoikum, zlepence, pieskovce, siltovce, bridlice
Mineralizácia tvorená prakticky výhradne kremeňom vystupuje veľmi hojne vo forme početných kremenných žíl, miestami mocných až 1 m. Žily sú vyvinuté na plochách briličnatosti hornín, alebo vypĺňajú tektonické pukliny.
Z minerálov Fe sme zaznamenali jednak pyrit, hematit, jednak spekularit. Hojne sa vyskytuje sekundárny limonit.
Vek mineralizácie je pravdepodobne permský-popermský, priamo súvisí pravdepodobne s proceom regionálnej metamorfózy kryštalinika a mladopaleozoického obalu, predpokladáme, že samotná mineralizácií nesúvisí s prejavmi variského granitového magmatizmu. Pyrit a spekularit mohol vzniknúť hydrotermálne, hematit pravdepodobne počas poklesovej metamorfňozy akumuláciou Fe z okolitých hornín. Veľmi hojný limonit vznikol jednak rozkladom pyritu, jednak rozkladom spekularitu, najrozšírenejší je limonit, ktorý vzniká činnosťou zrážkových vôd a pravdepodobne i podzemných hydrotermálnych vôd, prechádzajúcich cez okolité horniny.
Zaznamenali sme niekoľko typov prejavov Fe mineralizácie:
pyritová - vyskytuje sa vo svoroch, vo forme hydrotermálnych kremenných žiliek, s kryštálikmi pyritu a limonitu, ktorý vzniká rozkladom pyritu.
hematitová - vyskytuje sa vo svoroch, vo forme tenkých vrstvičiek, predstavuje ju silne rozložený pôvodne sedimentárny? hematit a limonit.
hematitová - vyskytuje sa v horninách kryštalinika i mladopaleozoika, v minulosti bola predmetom prieskumu na niekoľkých miestach. Hematit tvorí masívne bohatšie agregáty, šmuhy a závalky v prekremenených horninách, alebo v arkózach a zlepencoch vo forme tmelu.
spekularitová - vyskytuje sa v perme, spekularit tvorí drobučké impregnácie a šupinkovité agregáty v masívnom žilnom kremeni. (Spekularit, veľmi hojný v bohatých žilkách na ložisku U Kálnica by mohol patriť tejto mineralizácií).
limonitová - najrozšírenejšie prejavy mineralizácie, tvorí limonitické agregáty, poprašky, kôry, zemité agregáty, kôry, goethitické náteky v žilnom kremeni, je okrovohnedožltej až tmavohnedoiernej farby.
Spolu s kremeňom sa va sociácií vyskytuje i chlorit, albit(?), mikroklin(?), tieto minerály sme bližšie neštudovali, predpokladáme, že súvisia s procesom metamorfózy alebo tektonického poklesu. Veľmi hojný je muskovit, ktorý súvisí jednak s procesom metamorfózy (vznik svorov) a pravdepodobne is procesom sericitizácie.
pyrit (sírnik Fe)
- tvorí kryštáliky až niekoľko mm veľké, silne zkorodvané a limonitizované.
(primárny rudný minerál)
hematit (kysličník Fe v modif. alfa)
- tvorí masívne závalky, sivočervenej farby, slabo polokovovo lesklý. Závalky sú ojedinel veľké i niekoľko desiatok cm.
(primárny rudný minerál)
spekularit (tvarová odroda minerálu hematitu)
- tvorí drobučké šupinky, rozptýlené v žilnom kremeni, väčšinou už rozložené v limonit. Len ojedinele sa vyskytujú makroskopicky viditeľné sivočierne, silne lesklé agregáty, vzácne samostatné žilky.
(primárny rudný minerál)
limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)
- najrozšírenejší minerál, tvorí poprašky, zemité agregáty a závalky, náteky, kôry, výplne, je okrovožltohnedej až hnedočiernej farby, bez lesku, alebo lesklý.
(sekundárny minerál)
kremeň
- miestami tvorí kryštalické drúzy, kryštáliky až do 2 cm veľké, tenkostĺpcovité, zakončené pyramidou. Väčšinou je špinavožltobiely, hnedastý, nepriesvitný, zakalený, bez lesku, alebo býva i priehľadný až číry, vysokého sklenné lesku.
krišťáľ
- vzácne sa vyskytujú drobné kryštáliky alebo drúzy priehľadné, číre, vysokého sklenné lesku.
žilný kremeň
- tvorí žily, masívne, i hrubokryštalické, je bielej, špinavobielej až sivej farby, miestami silne lesklý, inokedy matný.
(primárny žilný minerál)
Nová Ves nad Váhom, štúdium súvrství kryštalinika a mladopaleozoika.
jar, 1986
Oblasť sme začali navštevovať spolu s p. Kadlecom.
Najskôr nám ukázal veľký skalnatý masív, ktorý sa vyskytuje asi 1,5 km v Novanskej doline po pravej strane.
Je tvorený hrubobrekciovitými zlepencami karbón-permu tatrika Považského Inovca.
Oblasť sme do roku 1994 navštívili ešte niekoľko krát.
Zo skalného masívu sme odobrali niekoľko vzoriek zo zlepencov, taktiež sme študovali kremennú hydrotermálnu žilu s kryštálikmi. Žiaľ vzorky sa nám nezachovali, máme len niekoľko vzoriek pararúl.
Za zaujímavý prieskum môžeme označiť kopanie v kremennej žile, ktorá vystupovala v novej ceste okolo obory, hneď vľavo od brány do obory na začiatku doliny pri ceste. Nakopali sme niekoľko vedier kremeňa, avšak žiadne známky mineralizácie sme nezaznamenali.
Taktiež sme odobrali niekoľko vzoriek svorov z okolitých stráni, žiadne vzorky sa nám nezachovali.
Nová Ves, skala v Novanskej doline a kremenná žila v obore, Kočovce
07. marec, 2009
Po 22. rokoch sme navštívili dve zaujímavé lokality v Novanskej doline.
Skala v Novanskej doline - skalný morfologický útvar, skala vysoká asi 20 m, nachádza sa asi 2 km v Novanskej doline od futbalového ihriska.
Skala je tvorená komplexom slabo metamorfovanách zlepencov karbón-permu tatrika. Zlepence sú strednozrnné až jemnozrnné, ojedinele sa v suti naschdzajú aj balvany do 10 cm veľké. Materiál je tvorený horninami kryštalinika. Z valúnov prevláda kremeň a opätovne sme zaznamenali i ruly s obsahom turmalínu (?), ktorí tvorí maličké tmavohnedočierne lesklé kryštáliky do 2 mm veľké. Po prehliadke skalného masívu našli sme opätovne prejavy hydrotermálnej mineralizácie, našli sme žilku niekoľko dm dlhú, v suti sme našli vzorky kryštálov kremeňa. Kremeň rastie na puklinách žily a vypĺňa puklinu. Kryštály sú znetvorené a znečistené.
Lokalita je vhodná na štúdium zlepencov a pro dôkladnom hľadaní v suti je možné nájsť i úlomky ruly s kryštálikmi turmalínu.
Kremenná žila v obore - v minulosti pri výstavbe nového oplotenia obory študovali sme mohutnú kremennú žilu, ktorá predstavuje hydrotermálnu mineralizáciu. V súčastnosti je zárez cesty silne zahlinený a kremeň na povrch nevystupuje. V jednom mieste vystupuje z pod suťoviska skalný masív, tu sme však prejavy mineralizácie nezistili. V suti naceste zaznamenali sme niekoľko veľkých blokov kremeňa (20 cm), ktoré pochádzajú z kremennej žily.
Lokalita nie je vhodná na štúdium.
Hôrka nad Váhom, štúdium vybraných lokalít mladšieho paleozoika
25. apríl, 2009
Opätovne sme po 6 rokoch navštívili vybrané lokality v Hôrčanskej doline a prezreli sme ešte niekoľko ďaľších výskytov. Celý prieskum sme zamerali na súvrstvia karbón-permu Inoveckého príkrovu tatrika.
Prezreli sme niekoľko odkryvov, výchozov a výskytov v dĺžke asi 1,5 - 2 km v doline Hôrky na pravej strane potoka. Jednotlivé výskyty sme študovali nasledovne.
- karbón - študovali sme na niekoľkých lokalitách, tiež v minulosti lokalita označená ako U prieskum predstavuje výchoz karbónskeho súvrstvia. Odobrali sme veľké množstvo bridličnatých zlepencov, pieskovcov a siltovcov (arkózy, fylity) s prejavmi sericitizácie a prekremenenia. Zaznamenali sme i výskyt hydrotermálnej bezrudnej kremennej mineralizácie.
- perm - študovali sme na niekoľkých lokalitách. Odobrali sme veľké množstvo bridličnatých zlepencov, pieskovcov a siltovcov (arkózy, fylity) a jemnozrnné bridličnaté tufity bazaltoidnej fácie. Zaznamenali sme i výskyt hydrotermálnej kremennej mineralizácie, na jednom výskyte so spekularitom a množstvom chloritu.
- trias - odobrali sme jednu vzorku z okraja permského súvrstvia z voľne ležiaceho bloku kremenca.
Hôrka nad Váhom, Hôrčanská dolina, štúdium hornín kryštalinika v hornej časti doliny
08. máj, 2009
Študovali sme hornú časť doliny, od poslednej lokality, kde sme študovali perm a spodnotriasové kremence. Zaznamenali sme niekoľko zaujímavých lokalít, ktoré charakterizujeme.
Lokalita č.1, Odkryv (zosuv) vo svoroch v záreze cesty na Maliništia, asi 500 m od križovatky na Adolfovu kopanicu, Hôrčanská dolina - lokalita v minulosti označená ako Indície Kapustnice. Odkryv, ktorý sme navštívlili v roku 2003 vznikol po jarnom zasuve premočenej pôdy, dnes je silne zarastený a na štúdium nevhodný. Z hornín sme zaznamenali svory kryštalinického obalu, pyrit, ktorý sme našli v minulosti, sme nezaznamenali, nakoľko je profil na štúdium nevhodný.
Lokalita č. 2, kamenný val a výmoly, svah k. 550, asi 100-150 m nad cestou na svahu - lokalitu sme vybrali na základe geologickej mapy, kde je zaznamenaný výchoz leukokrátnych granitov. Lokalitu sme najskôr prezreli v šírke niekoľko desiatok metrov všetkymi smermi, vyzbierali sme vzorky svorov a rúl kryštalinika, niektoré vzorky sú makroskopicky iné, nevieme rozhodnúť, či sa jedná o granity alebo o kremenné pararuly. Pri hľadaní na lokalite sme našli sústavu niekoľkých zákopov alebo erozývnych hlbokých ronov, ktoré sa ťahajú v dĺžke desiatky m kolmo do doliny naprieč vrstevniciam svahu. Na jednom mieste, kde sa ronové jarky stretajú, je zaujímavý morfologický kamenný val, kde sme študovali vzorky. Zaznamenali sme kryštalinické horniny, množstvo kremeňa, zaujímavé výskyty granátu, limonit, kryštáliky kremeňa v drúzach.
Lokalita č. 2a medzi lokalitami 2 a 3, zárez cesty na Maliništia, na svahu k. 550, pravá strana potoka, výchoz skalného masívu - lokalitu sme vybrali náhodne. Pri zbere vzoriek v potoku a na svahu pod cestou na pravej strane doliny zaznamenali sme hojné balvany amfibolitov, v ktorých vystupuje stratiformné zrudnenie s makroskopickým chalkopyritom. Nad cestou tiež na pravej strane v záreze cesty vystupujú bloky kremenných rúl.
Lokalita č. 3, svah Prieľačiny, nad potokom, vystupujúci sklaný masív - výchoz amfibolitov, rozsiahlejší skalný masív, lokalita pozostáva z dvoch výchozov amfibolitov (aj geol. mapa). Odobrali sme niekoľko vzoriek amfibolitov z rozsiahleho kamenného mora.
Lokalita č. 4, kameňolom v amfibolitoch, pri ceste na Maleništia, pod svahom Kapustnice, neďaleko malého úvalu v lese - menší kameňolom, kde bol ťažený kameň v minulosti pravdepodobne na výstavbu lesnej cesty, neskôr používaný jako smetisko. V ľavej časti vystupujú amfibolity, pravý rozsiahly masív tvoria kryštalické horniny s vysokým obsahom sľudy (svorové ruly, ruly?).
Lokalita č.5, Záver Hôrčanskej doliny - lokalitu predstavuje niva potoka s balvanmi, s okolitými svahovými sedimentami, so sklaným masívom vystupujúcim na ľavom brehu nad potokom a s čiastočne s nahrnutým materiálom zo zákruty lesnej cesty. V suti na haldičke (nahrnutej?) sme našli turmalín, živce, hojný je výskyt hornín kryštalinika. Skalný masív je budovaný mylonitizovanými horninami, prevažne kremeň-sľuda.
Hôrčanská dolina je veľmi vhodné hlavne na štúdium amfibolitov kryštalinika, ktoré tu vyskytujú sa vo viacerých odkryvoch a tvoria výrazné skalné masívy. Leukokrátne granity sme v doline nenašli.