Jdi na obsah Jdi na menu
 


Výskyt mineralizácie erlánov pri Modre

Centrálne Západné Karpaty

- pásmo jadrových pohorí

jadrové pohorie Malé Karpaty, časť Pezinské Karpaty

Mineralizácia kryštalinika

Mineralizácia litologických členov

metamorfované vápence

(Dubová)

výskyt najmä na JZ od obce vo viniciach pri k. 315

- v oblasti vystupuje niekoľko polôh vápencov, ktoré boli v rozličnom stupni metamorfované. Metamorfóza prebehla účinkom leukokrátneho granitu, účinok bol intenzíny a doprevádzaný prínosom (OH) a menej i F.

Mineralogicky najzaujímavjšie sú erlány, v ktorých je vyvinutá pestrá minerálna asociácia.

diopsid (minerál zo skupiny pyroxenov)

- vystupuje ako hlavný horninotvorný minerál erlánov.

granát (skupina grossulár-andradit)

- tvorí monominerálne polohy a agregáty spolu s kryštálikmi vezuvianu, je hnedočervenej farby, tvorí tiež samostatné zrná v erlánoch.

vezuvian

- tvorí tmavohnedé až žltohnedé kryštáliky v monominerálnych granátových polohách, alebo samostatné zrná v erlánoch.

wollastonit

- pomerne častý, tvorí nápadné 2-3 mm dlhé ihličkovité a stĺčekovité kryštáliky. Pri výraznejších koncentráciách spôsobuje biele zafarbenie erlánov.

zoizit

- lokálne pomerne hojný, často tvorí zrná až 0,5 mm veľké, vyskytuje sa v erlánoch.

titanit

- vyskytuje sa lokálnehojne v erlánoch, tvorí zrnká a zhluky až 0,6 mm veľké.

výskyt v okolí Kukly a Píly

flogopit (minerál zo skupiny sľúd)

- vyskytuje sa prevažne v regionálne epizonálne metamorfovaných rekryštalizovaných vápencoch.

 

(Modra)

výskyt z oblasti Dolinkovského vrchu

V širšom okolí na styku staropaleozoickej harmónskej série a intrúzie granodioritov a metasomatických a žilných aplitov a pegmatitov vyvinuté sú rozličné a v rôznom stupni kontaktne metamorfované horniny. Možno ich sledovať hlavne v niekoľkých odkryvoch v oblasti Dolinkovského vrchu (k. 392).

grafit (prvok, C)

- vyskytuje sa v metamorfovaných vápencoch.

epidot

- tvorí nepravidelné zhluky spolu s diopsidom, od ktorého je makroskopicky prakticky neodlíšiteľný, ojedinele tvorí až 1 cm veľké stĺpcovité kryštáliky a tabuľkovité kryštáliky zelenej až žltej farby.

diopsid

- vyskytuje sa hojne v erlánoch, tvorí spolu s epidotom nepravidelné zhluky, až 0,2 mm veľké poikiloblastické uzavreniny hlavne v granátoch a vezuviane, alebo samostatné, čiastočne idiomorfné až 1 cm veľké stĺpčekovité kryštáliky zelenej až žltej farby.

grossular

- obsah zložky andraditovej a uvarovitovej je premenlivý. Tvorí izolované xenomorfné až idiomorné zrná až 2 cm veľké, alebo dodekaedrické kryštály s rýhovanými plôškami, kompaktné, šošovkovité, prúžkovité zhluky, polohy a zóny až dm mocné, masy, často zonálneho a sektorového vývoja a dierkovanej štruktúry. Je medovožltej, svetlohnedej až hnedej farby.

vezuvian

- tvorí svetlohnedé až tmavohnedé stĺpcovité kryštály až 1 cm veľké, vyskytuje sa v kompaktných hnedých častiach rohovcov spolu s granátmi, od ktorých je makroskopicky ťažko odlíšiteľný.

wollastonit

- zriedkavejší ako granát a vezuvian. Tvorí drobné vejárovo usporiadané jemné ihličkovité kryštáliky, často dvojčatne lamelované, alebo matné šupinkovité agregáty v podobe lemov pozdĺž prúžkovite a šošovkovite usporiadaných polôh granátov a vezuvianu.

titanit

- tvorí oválne xenoblasty v slabšie metamorfovaných vápencoch, alebo časté veľké idioblasty prerastené s granátom a vezuviánom v erlánoch.