Výskyt mineralizácie erlánov pri Modre
Centrálne Západné Karpaty
- pásmo jadrových pohorí
jadrové pohorie Malé Karpaty, časť Pezinské Karpaty
Mineralizácia kryštalinika
Mineralizácia litologických členov
metamorfované vápence (Dubová) výskyt najmä na JZ od obce vo viniciach pri k. 315 - v oblasti vystupuje niekoľko polôh vápencov, ktoré boli v rozličnom stupni metamorfované. Metamorfóza prebehla účinkom leukokrátneho granitu, účinok bol intenzíny a doprevádzaný prínosom (OH) a menej i F. Mineralogicky najzaujímavjšie sú erlány, v ktorých je vyvinutá pestrá minerálna asociácia. diopsid (minerál zo skupiny pyroxenov) - vystupuje ako hlavný horninotvorný minerál erlánov. granát (skupina grossulár-andradit) - tvorí monominerálne polohy a agregáty spolu s kryštálikmi vezuvianu, je hnedočervenej farby, tvorí tiež samostatné zrná v erlánoch. vezuvian - tvorí tmavohnedé až žltohnedé kryštáliky v monominerálnych granátových polohách, alebo samostatné zrná v erlánoch. wollastonit - pomerne častý, tvorí nápadné 2-3 mm dlhé ihličkovité a stĺčekovité kryštáliky. Pri výraznejších koncentráciách spôsobuje biele zafarbenie erlánov. zoizit - lokálne pomerne hojný, často tvorí zrná až 0,5 mm veľké, vyskytuje sa v erlánoch. titanit - vyskytuje sa lokálnehojne v erlánoch, tvorí zrnká a zhluky až 0,6 mm veľké. výskyt v okolí Kukly a Píly flogopit (minerál zo skupiny sľúd) - vyskytuje sa prevažne v regionálne epizonálne metamorfovaných rekryštalizovaných vápencoch. (Modra) výskyt z oblasti Dolinkovského vrchu V širšom okolí na styku staropaleozoickej harmónskej série a intrúzie granodioritov a metasomatických a žilných aplitov a pegmatitov vyvinuté sú rozličné a v rôznom stupni kontaktne metamorfované horniny. Možno ich sledovať hlavne v niekoľkých odkryvoch v oblasti Dolinkovského vrchu (k. 392). grafit (prvok, C) - vyskytuje sa v metamorfovaných vápencoch. epidot - tvorí nepravidelné zhluky spolu s diopsidom, od ktorého je makroskopicky prakticky neodlíšiteľný, ojedinele tvorí až 1 cm veľké stĺpcovité kryštáliky a tabuľkovité kryštáliky zelenej až žltej farby. diopsid - vyskytuje sa hojne v erlánoch, tvorí spolu s epidotom nepravidelné zhluky, až 0,2 mm veľké poikiloblastické uzavreniny hlavne v granátoch a vezuviane, alebo samostatné, čiastočne idiomorfné až 1 cm veľké stĺpčekovité kryštáliky zelenej až žltej farby. grossular - obsah zložky andraditovej a uvarovitovej je premenlivý. Tvorí izolované xenomorfné až idiomorné zrná až 2 cm veľké, alebo dodekaedrické kryštály s rýhovanými plôškami, kompaktné, šošovkovité, prúžkovité zhluky, polohy a zóny až dm mocné, masy, často zonálneho a sektorového vývoja a dierkovanej štruktúry. Je medovožltej, svetlohnedej až hnedej farby. vezuvian - tvorí svetlohnedé až tmavohnedé stĺpcovité kryštály až 1 cm veľké, vyskytuje sa v kompaktných hnedých častiach rohovcov spolu s granátmi, od ktorých je makroskopicky ťažko odlíšiteľný. wollastonit - zriedkavejší ako granát a vezuvian. Tvorí drobné vejárovo usporiadané jemné ihličkovité kryštáliky, často dvojčatne lamelované, alebo matné šupinkovité agregáty v podobe lemov pozdĺž prúžkovite a šošovkovite usporiadaných polôh granátov a vezuvianu. titanit - tvorí oválne xenoblasty v slabšie metamorfovaných vápencoch, alebo časté veľké idioblasty prerastené s granátom a vezuviánom v erlánoch.