Jdi na obsah Jdi na menu
 


Pezinský rudný obvod, Rudné bane

Mineralizácia hydrotermálna Sb

 

- kryštalinikum, amfibolity, aktinolitické bridlice, ruly, žilné telesá granitoidov, grafitické bridlice a fylity

História ložiska

     Ložisko sa stalo predmetom záujmu už v minulosti, počiatky ťažby siahajú do konca 18. st., v ďaľšom období Sb rudy ťažili pravdepodobne iba drobní súkromní podnikatelia. V súvislosti s obnovením ťažby bola v roku 1906 postavená flotačná úpravňa rúd, prvá svojho druhu v celom bývalom Rakúsko-Uhorsku, ťažba však zakrátko zanikla. Intenzívne sa rozvinula až v roku 1940 a okrem krátkeho prerušenia v r. 1947-1951 pretrvala až do 90.tich rokov. Potom ťažba zanikla. Časť ložiska bola v rokoch 1958-1968 ťažená povrchovo. Nazačiatku 19. st. sa získavalo 11 t antimonitu ročne, v rokoch 1946-1974 sa ročne vyrobilo 1374-3238 t koncentrátov sobsahom 20-30% Sb.

     Kvalita rudnej výplne je premenlivá. V roku 1944 obsah Sb kolísal od 1,62-177%, As 0,88%, neskôr Sb 1,7-2,5% a As 0,8-1%. Obsahy Sb v rudách s prevládajúcim pyritom 0,11-0,59%. Údaje z posledného obdobia ťažby Sb 1,2-1,7%, As 1-1,3%, Cu0,01-0,3%. Ruda je ťažkou praviteľná, obsah Sb je až 50% v oxidickej forme. Obsah Au 1,41 g/t, 07-9,3g/t, lokálne až 10g/t, v koncentrátoch 6-12g/t, maximálne 15g/t. Obsah Au v bridličnatej hornine s hniezdom pyritu 0,081g/t., obsahy Ag v koncentrátoch 106-132g/t.

    Prognózy ložiska sú nejasné, závisia od geologicko-prieskumných prác. Zistené rudné indície poukazujú na možnosť existencie doteraz neoverených štruktúr, ktoré by mohli byť analógom v súčastnosti opusteného ložiska Kolárske, ich existencia ešte nie je zárukou priemyselných koncentrácií.

 

Geologické pomery

     Ložisko je situované v produktívnej zóne pezinsko-perneckého kryštalinika so starším pyritovým zrudnením, vystupuje uprostred kryštalických bridlíc (amfibolity, aktinolitické bridlice, ruly) so žilnými telesami granitoidov, zrudnenie jeviazané na mohutnúporuchovú zónu, resp. šošovku detailne zvrásnených a petrograficky variabilných grafitických bridlíc a grafiticko-sericitických fylitov, ojedinele vystupuje v granitoidoch. Rudonosná šošovka SZ-JV smeru so sklonom 60-90°na SV alebo JZ je rozčlenená na niekoľko častí početnými polohami hornín s menším obsahom grafitu, šošovkami a zónami bohatého prekremenenia s dĺžkou niekoľko desiatok m, v ktorých sa vo zvýšenej miere koncetrujearzenopyrit, chalkopyrit a antimonit, a často sú nositeľmi najkvalitnejšieho zrudnenia. Vlastné zrudnenei je nepravidelne vyvinuté v podobeimpregnácií,hniezd, náletov a krátkych žiliek. Celá zóna má mocnosť 50-70 m, s náznakmi zrudnenia v dĺžke 1 km, mocnosť bilančného zrudnenia 10-40 m (priemer 20m) so smernou dĺžkou 300-500 m s hĺkovým dosahom 60-100 m. Okolité horniny sú hydrotermálne premenené. Jedná sa o tektonický relikt zrudneného kryštalinika nasunutý na mladší, slabšie metamorfovaný komplex (harmónska skupina).

 

Mineralizácia

     Mineralizácia je nízkotermálna (epitermálna až teletermálna), geneticky nepriamo súvisí od intruzívnej činnosti granitovej magmy a s ňou zpätej hydrotermálnej aktivity a metamorfnej premeny počas varískeho plutonizmu. Migrácia sulfidov mohla lokálne pokračovať i v období alpínskych orogénnych procesov, mineralizáca vznikla čiastočnei metasomaticky. Takto vytvorené metasomatické teleso sa javí oveľa mladšie ako hlavná masa zrudneia, za primárny zdroj Sb rúd sa považujú čierne grafitické bridlice so syngeneticky akumulovaným obsahom Sb, ktorý mohol premigrovaním vytvoriť sekundárne rudné akumulácie ložiskovej povahy. Prijateľná je teória o polygénnom avekovo polyfázovom vzniku Sb zrudnenia,okrem toho sa prekrýva polyfázová Sb mineralizácia so zlatonosnou As mineralizáciou.

    Predpokladáme,že Au jeviazané na výrazné tektonické štruktúry generálneho ložiskového smeru, ktoré vyúsťujú do antimonitovej ložiskovej akumulácie, resp. sú jej smerným alebo hĺbkovým pokračovaním. Ako zlatonosné sa javia vyvalcované šošovky čiernosivého kremeňa s dispergovaným arzenopyritom (prípradne i pyritom), ktorý je zastúpený i v okolitých horninách. Zlatonosné štruktúry Sb ložiska sú smerne zhodné so zlatonosnými žilami v oblasti Pezinok-Staré mesto, no ich priestorový vzťah sa nezistil.

     Z mineralogického hľadiska je ložisko známe najmä výskytom Sb oxidov (kermezit, valentinit), ktoré sa nachádzajú aj hlboko pod oxidačnou zónou apodľanových výzkumov patria medzi primárne rudné minerály. Oxidačná zóna je vyvinutá do hĺbky asi 10 m, zo sekundárnym minerálov tu vystupuje hlavne limonit, malachit, valnetinit, senarmontit.

     Ďaľšie názory na genézu a vek (zrudnenie je hydrotermálne, hydrotermálno-metasomatické, stratiformné, hydrotermálno-metasomaticko-stratiformné, syngeneticko-stratiformné, vulkanicko-sedimentárno-stratiformné,späté s bázickým paleozoickým vulkanizmom, neodiné, kaledónske, predvaríske., je zaradené k formácií Sb, Sb-Au, Sb-Hg, spolu s pyritovou mineralizáciou ku kyzovo-antimonitovej formácií a pyritovej subformácií s antimonitom).

     Mineralizácia vznikla v troch prínosových periodach:

prvá perioda - kremenno-pyritovo-arzenopyritová

druhá perioda - kremenno-karbonátovo-antimonitová

tretia perioda - antimonitovo-kermezitová

 

- primárne rudné minerály

zlato (prvok, Au)

- tvorí mikroskopické vtrúseniny v rudách.

arzenopyrit (sírnik Fe a As)

- častý, hlavný nositeľ As v rudách. Tvorí oceľovosivé nepravidelné až okrúhle zhluky, žilky, xenomorfné zrná do 5 mm veľké a idiomorfné stĺpčekovité a lištovité kryštály do 2 mm veľké, rozptýlené v horninách a v kremeni, alebo na okrajoch veľkých zŕn pyritu, hromadí sa najmä v zónach bohatého prekremenenia. Ojedinele tvorí  až 10 cm mocné žily so zrnami 5 mm veľkými, páskované  žilky a monominerálne hniezda veľkosti päste. Impregnačný typ arzenopyritu (v kremeni a alterovaných horninách) je hlavným nositeľom Au na ložisku, žilný typ arzenopyritu je sterilný, vzťah k Sb mineralizácií je nejasný.

lollingit

- tvorí miestami hojnejšie agregáty, väčšinou v grafitických a grafiticko-sericitických bridliciach až 10 cm mocné samostatné monominerálne hniezda a zhluky, zložené z mikroskopických kryštálikov tyčinkového vývoja zakončené pyramidou, ojedinele vystupuje v asociácií s arzenopyritom, pyritom a antimonitom. Vyskytuje sa v I. periode.

pyrit (sírnik Fe)

- hojný vo všetkých prínosových periodach. Tvorí jemnú disperziu v hydrotermálne premenených horninách, v kremeni a karbonátoch s veľkosťou zŕn do 1 mm. Miestami tvorí až niekoľko cm veľké kryštály v tvaroch kocky aa pentagonálneho dodekaédra, zrnité agregátya zhluky až niekoľko cm veľké s pestrými nábehovými farbami. Pyrit I je silne kataklázovaný, vyskytuje sa spolu s arzenopyritom a lollingitom. Obsah Au je asi 100x vyšší v hydrotermálnom pyrite (do 0,3 g/t), ako v syngenetickom pyrite.

markazit (sírnik Fe)

- ojedinele tvorí drobné kryštáliky a tyčinky, vyskytuje sa v tretej? preiode.

pyrhotin (sírnik Fe)

- tvorí ojedinele idiomorfné a hypidiomorfné ihličkovité a steblovité kryštáliky do 1,5 mm veľké, v asociácií s gudmunditom, alebo väčšie agregáty a zhluky až do 3 mm spolu s pyritom, antimonitom a karbonátmi. Vyskytuje sa v II. periode.

chalkopyrit (sírnik Cu a Fe)

- hlavný nositeľ Cu v rudách, tvorí drobné xenomorfné zrnká a agregáty do 0,5 mm veľké, hlavne v kremeni. Vystupuje v prvej a druhej periode.

tetraedrit (sírnik Cu a Sb)

- vzácne sa vyskytuje spolu s pyritom a chalkopyritom v karbonátoch.

antimonit (sírnik Sb)

- jediný významný minerál ložiska. Vystupuje v rudách v dvoch základných štruktúrno-textúrnych typoch s pozvoľnými prechodmi. Prevláda celistivý až jemnozrnný antimonit s veľkosťou izometrických až pretiahnutých alotriomorfných zŕn 0,5 mm. Vznikol hlavne v II. periode, vyskytuje sa s kremeňom, karbonátmi a ďaľšími sulfidmi. Tvorí impregnácie a hniezda v žilách kremeňa a karbonátov a impregnácie v okoložilných horninách. Menej zastúpený je antimonit vo forme 0,5-2 mm dlhých tyčinkovitých, ihličkovitých a stĺpčekovitých kryštálikov, ktoré bývajú zoskupené do steblovitých, radiálne lúčovitých a ružicovitých agregátov, výnimočne až 2 cm veľkých, v asociácií s kermezitom a valentinitom, vznikol v III. periode, vyskytuje sa v puklinách a dutinách kremeňa, karbonátov, a na puklinách a plochách odlučnosti bridlíc, ojedinele i v drúzach kalcitu (štôlňa Ferdinand). Občas má pestré nábehové farby.

antimon (rýdzi prvok, Sb)

- ojedinelý, tvorí striberobiele ceslitivé zrnká a niekoľko mm veľké agregáty rozptýlené vo forme hniezd v Sb rudách. Makroskopicky je od antimonitu odlišný výraznejším leskom a žltkastým odtieňom. Vyskytuje sa v asociácií s antimonitom, gudmunditom, kremeňom, karbonátmi a bližšie neurčenými oxidmi Sb na konci II. prínosovej periody alebo na začiatku III. periody, vzniká s roztokov s kolísavým oxidačno-redukčným potenciálom.

berthierit

- tvorí izometrické zrná do 0,3 mm veľké, stĺpčekovité a ihličkovité kryštály do 3 mm veľké, zoskupené do nepravidelných a steblových agregátov, ktoré tvoria sieťové žilky a hniezda v karbonátoch a rudách, a hrubozrnné agregáty bez ďaľších sulfidov, a monominerálnu zložku rúd s páskovanou textúrou. Vystupuje v asociácií s antimonitom a gudmunditom. Od antimonitu je makroskopicky odlišný na základe hnedočervenkastého odtieňa  zfarbenia, vyskytuje sa v druhej periode.

gudmundit

- tvorí idiomorfné podlhovasté kryštáliky a xenomorfné izometrické zrná po 1 mm veľké, rozptýlené v rudách, žilných mineráloch a v horninách, alebo tvorí väčšie jemnokryštalické agregáty, samostatné žilky mm mocností. Bežne tvorí tiež idiomorfné, plutvovito zploštené stĺpcovité kryštáliky do 1 mm veľké. Farba striebrobiela až striebrosivá s ružovým nádychom. Pri zvetrávaní sa pokrýva červenými kysličníkmi. Vznikol v druhej periode, vyskytuje sa v asociácií Sb minerálov.

kermezit (kyslíkatý sírnik Sb)

- tvorí veľmi pekné, 0,5 mm hruvé a až 8 cm dlhé vláskovité aihličkovité kryštáliky zoskupené do nádherných hviezdicovitých, radiálne lúčovitých, snopčekovitých a ružicovitých agregátov. Je hnedočervenej , tmavočerveneje a fialovočervenej farby. Vystupuje na pruklinách celistivých Sb rúd, kremeňa a karbonátov, na puklinách a plochách bridličnatosti hornín, vyskytuje sa v asociácií s ihličkovitým valentinitom a antimonitom. Vznikol v tretej periode priamou kryštalizáciou s ascenzných roztokov pravdepodobne silne premiešaných s descenznými roztokmi s vysokým obsahom kyslíka.

valentinit (kysličník Sb)

- tvorí až niekoľko cm dlhé, ihličkovité a stĺpčekovité kryštáliky, zoskupené do radiálne lúčovitých a ružicovitých agregátov, je bielej až sivobielej farby. Vystupuje v asociácií s kermezitom a kalcitom na puklinách celistivého antimonitu a v dutinách a puklinách kremeňa, karbonátov a hornín. Vznikol spolu s kermezitom v III. periode.

sfalerit (sírnik Zn)

- tvorí ojedinelé zrná a agregáty do 1 mm veľké, vystupuje samostatne alebo tvorí nepravidelné hniezda v premenených a karbonatizovaných horninách. Je svetlohnedej až tmavohnedej farby, vystupuje v asociácií s arzenopyritom a pyritom, pyrhotinom a antimonitom v II. periode.

galenit (sírnik Pb)

- bez ďaľšej zmienky.

boulangerit

- tvorí ojedinele drobné xenomorfné zrnká v celistivých antimonitových rudách, alebo ihličkovité a tyčinkovité agregáty zložené z idiomorfných kryštálikov, agregáty sú rozptýlené v kremeni a karbonátoch. Vyskytuje sa spolu s jamesonitom a berthieritom vo forme žiliek. Vznikol v druhej periode.

jamesonit

- tvorí ojedinelé xenomorfné zrnká, vyskytuje sa s boulangeritom v celistivých Sb rudách, alebo tvorí ihličkovité a tyčinkovité agregáty zložené z idiomorfných kryštálikov rozptýlených v kremeni a karbonátoch, alebo tvorí jemné žilky s berthieritom.

 

- primárne žilné minerály

kremeň (kysličník Si v modif. alfa)

- podstatný nerudný minerál, vyskytuje sa nerovnomerne zastúpený vo všetkých periodach. Kremeň I najrozšírenejší, bielej až sivej, miestami sivočiernej až čiernej farby, pigmentovaný grafitom, tvorí až niekoľko m mocné žilné zónyspojené so silicifikáciou okoložilných hornín, vyskytuje sa v asociácií s pyritom, arzenopyritom a chalkopyritom. Kremeň II je zriedkavejší, svetlosivý, priehľadný, sprevádzaný najmä karbonátmi a antimonitom. Kremeň III je sporadický. Kremeň tvorí vo všetkých periodach jemnozrnné až hrubozrnné agregáty, s idiomorfnými až xenomorfnými jedincami cez 1 cm veľkými, alebo tvorí krátkostĺčekovité kryštáliky.

karbonáty (bližšie neurčené, uhličitany skupina Ca, Mg, Fe)

- tvoria spolu s kremeňom menej zastúpenú žilnú zložku alebo tvoria karbonátickú žilovinu. Tvoria žilky, hniezda, metasomatické zóny, žily až niekoľko dm mocné, a súčasť okolitých hydrotermálne premenených hornín, tvoria tmel brekciovitých hornín. Vývoj karbonátov je zrnitý s jedincami rôzne obmedzené s veľkosťou do 1 cm. Karbonáty druhej prínosovej periody sa vyskytujú spolu so sulfidmi, karbonáty tretej periody  majú nižší obsah Fe.

kalcit

- vystupuje v tretej periode.

dolomit

- vystupuje v tretej periode.

dolomitický kalcit Fe

- vystupuje v druhej periode.

dolomit Fe

- vystupuje v druhej periode.

ankerit

- vystupuje v druhej periode.

siderit

- vystupuje v druhej periode.

magnezit

- vystupuje v tretej periode.

scheelit

- ojedinele sa vyskytuje spolu s pyritom a antimonitom v kremenných žilách v rulách.

grafit (prvok, C)

- vyskytuje sa vo forme hydrotermálnej výplni v rudonosnej zóne, tvorí žilky a lemy úlomkov hornín, žiloviny a rúd. Vznikol po hlavnej fáze Sb zrudnenia.

albit (alumokremičitan Na, plagioklas)

- vyskytuje sa ojedinele s ankeritom v Pyritovej štôlni.

sericit (tvarová odroda minerálu muskovitu)

- hydrotermáony, vyskytuje sa hlavne v okoložilných horninách s menším obsahom grafitu.

 

- sekundárne minerály

limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)

- vyskytuje sa v oxidačných častiach ložiska, tvorí povlaky na haldách, náteky v banských chodbách.

kysličníky Mn

- vyskytujú sa spolu s limonitom, bez bližšej charakteristiky.

Sb okry

- bližšie neurčené. Vyskytujú sa ako hojný produkt zvetrávania Sb minerálov v oxidačnej časti ložiska.

kermezit (kyslíkatý sírnik Sb)

- tvorí pseudomorfózy po antimonite, väčšina kermezitu na lokalite je primárneho plôvodu.

valentinit (kysličník Sb)

- tvorí pomerne časté celistivé agregáty, je žltkastej farby, vzniká rozkladom Sb minerálov, hlavne antimonitu.

senarmontit (

- vyskytuje sa ako produktrozkladu antimonitu a antimonu.

sírany (bližšie neurčené)

- tvoria výkvety nahaldách a v starých banských chodbch.

malachit (zásaditý uhličitan Cu)

- tvorí povlaky v kremenej žilovine v oxidačných častiach ložiska.

sadrovec (vodnatý síran Ca)

- tvorí zrnité kôry a kryštály, číre alebo sivobiele.

alofán (

- tvorí jemnozrnné, zemité a sklovité agregáty, zložené z mikroskopických sférických útvarov. Je bielej až žltohnedej farby. Vyskytuje sa spolu s kaolinitom, halloyzitom a limonitom, na puklinách hornín v oxidačnej časti ložiska.

jarosit (

- tvorí žltohnedé kryštalické výkvety na haldách a na stenách banských diel.

halloyzit (

- vyskytuje sa spolu s kaolinitom, alofánom a limonitom, na puklinách hornín v oxidačnej časti ložiska.

kaolinit (

- tvorí pseudohexagonálne šupinky zoskupené do agregátov, yskytuje sa spolu s alofanom, halloyzitom a limonitom, na puklinách hornín v oxidačnej časti ložiska.

opál (vodnatý kysličník Si)

- tvorí tenké kôry a náteky na plochách bridličnatosti hornín a v dutinách hornín.

hyalit (odroda minerálu opál)

- vyskytuje sa v dutinách hornín.

 

Mineralizácia stratiformná Sb

 

     Okrem hlavnej hydrotermálnej mineralizovanej poruchovej zóny sa v jej podloží overilo horizontálne uložené rudné teleso (úklon 5-20°VJV) tektonicky rozbité na bloky s mocnosťou 3,5-8,2 m (obsah Sb 5-10%) so súvislou 0,1-0,5 m mocnou polohou kusovej rudy, toto rudné teleso vzniklo pravdepdoobne metasomatickým zatlačením pôvodného slienitého horizontu, zrudnenie je považované za stratiformné.

 

Mineralizácia metamorfovaná pyritová, pôvodne exhalačno-sedimentárna

 

     Zrudnenie bolo nafárané štôlňami Antimonitovou, Medzipatrovou, Strednou a Pyritovou. Je tvorené impregnovanými sulfidickými zónami, zastúpené sú i menšie rudné polohy a lavice do 100-120 m dlhé a niekoľko m mocné, hniezda a kratšie nadurené šošovky tvorené kompaktnými rudami. Rudy vystupujú v amfibolitoch na styku s grafitickými bridlicami.

     V roku 1952 sa v štôlni Pyritová vyťažilo pre potreby CHZJD v Bratislave 3540 t rúd s obsahom 16,86% S, dodávky pre slabú kvalitu suroviny neboli uskutočnené.

(mineralogicko-paragenetické pomery sú uvedené u ložiska Ferdinand-Karol)