Pezinský rudný obvod, Kolárske
Mineralizácia hydrotermálna kremenná Au
(Pezinok)
výskyt asi 1 km Z až SZ od Kolárskeho vrchu (k. 448 a 456), 1,5 km na SZ od ložiska Sb rúd Kolárske, pri Limbachu (hliníku) v hornej časti údolia Limbašského potoka v dnešnom Slnečnom údolí, na J až JV od Pezinskej Baby (k. 527).
- kryštalinikum, granitoidný masív
História ložiska
Baníctvo bolo sústredené do oblasti dnešnej horárne Haviareň (k. 405), primárne výskyty zlata boli doprevádzané ryžoviskami.
Objavenie ložiska sakladie asi do 13. st., najskôr sa začalo s ryžovaním zlata, v rukopisných správach sa hovorí o udelení práva na banské podnikanie už v roku 1339. Obdobie ryžovania zlata v 14. a 15. st. od 16. st. postupne vystriedla banská ťažba primárnych nálezísk, ktorá pretrvávala do konca 18. st.oročia. Začiatkom 19. st. ťažba upadá, až do 60. rokov 19. st. sa spracúval materiál z háld. Naposledy bolo ložisko otvorené po I. svetovej vojne.
Z početných banských diel (aj dnes rozoznateľné pingy, štôlne a šachty. najvýznamnejšia bola štôlňa Terézia, Máriia-Anna (Marianna) a Trokráľová). Zlato sa získavalo amalgamáciou, čo umožnilo ťažiť aj chudobné rudy s nízkymi a nepravidelnými obsahmi Au, celkovo bola ťažba primitívna a získavanie zlata stratové.
Údaje o celkovom množstve vyťaženej suroviny nie sú známe. V období rozkvetu, na prelome 18. a 19. st., sa získavalo asi 2 kg zlata ročne (210-9430 g surového zlata), v období úpadku iba 300 g ročne a mesačne niekoľko desiatok gramov. V období rokov 1858-1861 sa vyťažilo 49-500 g Au a 6-100g Ag ročne. Kovnatosť rudy značne kolísala, v priemere dosahovala do 10 g/t Au, lokálne až 80 g/t Au. Príčinou skončenia ťažby bol nielen nízky obsah Au v rude, ale aj nepravidelný vývoj žíl a ich náhle vykliňovanie. S opätovným obnovením ťažby sa nepočíta.
Geológia a pozícia ložiska
Au zrudnenie je viazané na niekoľko menších kremenných žíl, ktoré vystupujú v poruchových hydrotermálnych prekremenených a mylonitizovaných zónach granitov, vo výbežku (apofýze) bratislavského masívu. Žily majú úzky vzťah najmä k leukokrátnym žilným diferenciátom granitov (pegmatity, aplity, žilné granity), s ktorými sú pravdepodobne aj geneticky zpäté. Mocnosť žíl je maximálne do 0,6 m, priebeh je značne nepravidelný, prevláda smer S-J až SZ-JV, a to v priamom pokračovaní neďalekých Sb štruktúr. Najbohatšie na zlato boli údajne žily mocnosti 0,3-0,4 m, tvorené bielym žilným kremeňom.
Genéza ložiska a priebeh mineralizácia
Mineralogicko-paragenetické pomery zrudnenia nie sú dostatočne známe, rekonštruované boli najmä na základe starých archívnych správ, štúdia haldového materiálu.
Mineralizácia vznikla v dvoch periodach
- staršia, Au kremenná (kremeň, zlato, arzenopyrit)
- mladšia, karbonátová, so sulfidmi (karbnonáty, kremeň, pyrit a iné sulfidy)
Podľa najnovších poznatkov sa usudzuje, že zlato bolo primárne viazané na kyzy, resp. kremenno-sulfidické žily s pyritom a arzenopyritom, z ktorých sa viditeľné zlato formovalo v hypergénnej a možno i cementačnej zóne. Pripúšťa sa aj možnosť prítomnosti dvoch naložených typov mineralizácií. Vekový a paragenetický vzťah k neďalekej Sb mineralizácií je zatiaľ nejasný. Au mineralizácia sa geneticky viaže na hydrotermálnu fázu granitovej intrúzie hercýsnekho veku. Mineralizácia je vysokotermálnej Au (Ag) kremennej staršej zlatonosnej formácie.
primárne rudné minerály
zlato (prvok, Au)
- tvorí šupinky, pliešky a zrnká až do 5 mm veľké, tieý nálety, povlaky a jemne rozptýlené vtrúseniny v kremeni. Novšie sa výskyt nezistil.
striebro (prvok, Ag)
- predpokladané zo starých správ, novšie sa jeho výskyt nezistil. Obsah Ag k Au bol asi 1:4 až 1:5.
arzenopyrit (sírnik Fe a As)
- tvorí impregnácie v okolitých horninách, predpokladaný i v kremenných žilách, na základe zvýšených obsahov As.
pyrit (sírnik Fe)
- tvorí zhluky v staršom kremeni, akcesorický, vo forme idiomorfných zŕn do 1 mm, tvorí impregnácie v okolitých hydrotermálne premenených horninách.
markazit (sírnik Fe)
- bez charakteristiky.
galenit (sírnik Pb)
- na základe archývnych správ, striebronosný, novšie nepotvrdený.
antimonit (sírnik Sb)
- tvorí lúčovité alebo jemnozrnné kryštalické agregáty v kremeni.
primárne žilné minerály
kremeň (kysličník Si v modif. alfa)
- základná zložka žíl zo zlatom. Starší má mliečnobielu farbu, mladší sivú až tmavosivú.
karbonáty (uhličitany Ca, Mg, Fe)
- hlavný žilný minerál mladšej prínosovej periody.
mastenec
- bez charakteristiky, tvorí výplň žil v granite.
sekundárne minerály
limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)
- tvorí povlaky na horninách a na žilách kremeňa so zlatom.