Jdi na obsah Jdi na menu
 


Pezinský rudný obvod, Čmele

Mineralizácia metamorfovaná pyritová, pôvodne exhalačno-sedimentárna

 

- kryštalinikum, grafitické a grafiticko-kremenné bridlice

     Ložisko vystupuje uprostred amfibolitov v aktinolitických bridliciach, ktoré sa striedajú s grafitickými a grafiticko-kremennými bridliciami. Rudné telesá majú komplikovaný tvar, smerne sa rýchlo menia. Predstavujú konkordantne uložené lavicovité, šošovkovité a hniezdové akumulácie s otrým i pozvoľným prechodom do okolitých hornín, smerom do vrchu, do strán i do podložia rýchlo prstovito vykliňujú, sprevádza ich rad menších šošoviek. Rudonosná zóna je 1000-1600 m dlhá, smeru SZ-JV s úklonom 40-70° na SV až V, mocnosť zrudnenia maximálne 60-80 metrov.

     Na ložisku je zastúpených niekoľko typov rúd, ich kvalita, štruktúry, textúry a mineralogické zloženie sa mení, najmä v JV časti ložiska sú spodné okrajové partie rudných telies silnejšie metamorfované a pyrotitizované.

     Chemické zloženie rúd 31,52-36,88% SiO2, 20,15-28,24% Fe, 14,6-22,3% S, priemerné obsahy stopových prvkov 0,028% Mn, 0,06-0,134% Cu, 0,06-0,07% As, 014% Zn, obsah Au 0,002-0,018%.

 

primárne rudné minerály

pyrhotin (sírnik Fe)

- vyskytuje sa v hexagonálnej i moniklinickej modifikácií, celkove prevláda staršia hexagomnálna modifikácia, rudy tvorené výlučne monoklinickou modifikáciou sú zriedkavé. Monoklinických pyrhotin vznikol zatláčaním hexagonálnej modifikácie pozdĺž puklín a okrajov zŕn v dôsledku uvoľnenia časti Fe z mriežky minerálu účinkom pôsobenia nižšie  teplotných roztokov.

 

- primárne žilné minerály

grafit (prvok, C)

- šošovky grafitu sa nachádzajú na tektonickej línií, miestami v rudách tvorí objem až 4%. V minulosti bol ťažený, dnes nemá hospodársky význam.

sek.

 

- sekundárne minerály

siderit (uhličitan Fe)

- tvorí jemnozrnné až práškovité, pórovité agregáty, tvorí výplň asi 8 m dlhej a 10 cm mocnej trhliny v aktinolitických bridliciach, 80 m pod povrchom, 40 m pod oxidačnou zónou. Vyskytuje sa v asociáciís chloritmi, pyritom a gélovou kyselinou kremičitou.

chlorit (bližšie neidetifikovaný)

- tvorí prímes v hypergénnom siderite.

opál (vodnatý kysličník Si)

- tvorí kôry v zmesi kaolinitom, výplne trhlín až 10 cm mocné. Je bielej farby. Vzniká ako produkt hypergénnych procesov spojených so zvetrávaním pyritu v štôlni.

hyalit (tvarová odroda minerálu opálu)

- tvorí spolu s opálom hroznovité agregáty.

kaolinit

- tvorí v zmesi s opálom výplne trhlín až 10 cm mocné, bielej farby.

Mineralizácia metamorfovaná pyritová, pôvodne exhalačno-sedimentárna

 

- kryštalinikum, grafitické a aktinolitické bridlice

     V tretej produktívnej zóne vystupujú menšie nesúvislé výskyty, ktoré reprezentujú chudobnejšie rudné šošovky v grafitických a aktinolitických bridliciach. Šošovky do hĺbky vykliňujú alebo sú uťaté tektonickými poruchami. Zrudnenie je zastúpené kremenno-grafitovo-pyritovými rudami s vysokým obsahom S, prakticky sú však bezvýznamné.

     Ložisko Čmele predstavuje niekoľko výskytov, kde boli podrobne preskúmané tri samostatne tektnicky silne vyvalcované šošovky. Najväčšia bola nafáraná štôlňou Ján, jej smerná dĺžka je 80-120 m, smer SZ-JV,  mocnosť 20-30 m, úklon 40-70°SSZ s obsahom 15,57% S.

(mineralogicko-paragenetické pomery sú uvedené u ložiska Ferdinand-Karol)

 

Mineralizácia hydrotermálna Sb

 

     Sb zrudnenie bolo nafárané štôlňami Čmele I a Čmele II. Jezastúpené antimonitom (tvorí celistivé agregáty, hniezda), v asociácií s kermezitom tvorí impregnácie, povlaky a nálety na puklinách aktinolitických a grafitických bridlíc.