Modra, baníctvo, história a staré banské práce
Centrálne Západné Karpaty
- pásmo jadrových pohorí
jadrové pohorie Malé Karpaty, časť Pezinské Karpaty
Hydrotermálna mineralizácia
rudný obvod Modra
Hydrotermálna mineralizácia
(Modra)
výskyty z olasti Hármónie, Pieskov
Z obdobia 17.-19. storočia nachádzajú sa v oblasti početné a pomerne rozsiahle kutacie práce. Banské diela až niekoľko 100 m dlhé boli razené na vyhľadávanie zlata a iných rúd. Situované sú jednak v granitoidných horninách, kde sledovali pravdepodobne drobné, hydrotermálne kremenné zrudnenie so zlatom, pyritom, alebo sledovali žilky aplitov a pegmatitov, alebo v spodnotriasových kremencoch tatrika.
Hydrotermálna polymetalická mineralizácia s Au a Ag
(Modra)
výskyt SV nad kameňolomami Kamenného (Harmónskeho) potoka neďaleko Harmónie
Zrudnenie bolo nafárané Trojičnou štôlňou, ktorá bola vyrazená v blízkosti kontaktu granodioritov a kryštalických bridlíc. Zrudnenie je hydrotermálne, predstavuje žily kremeňa s galenitom. Zrudnenie tvorí bohatšie hniezdo bez pokračovania. Ruda obsahuje 10-50% Pb a 0,7-1 g/t Au.
galenit (sírnik Pb)
- s obsa hom Au a Ag, tvorí ojedinelé hniezdo.
kremeň (kysličník SI v modif. alfa)
- tvorí žilky, spolu s galenitom.
výskyt na Kočištane, V od Harmónie, v blízkosti k. 508
Zrudnenie podobného charakteru so zlatom a striebrom v galenite bolo nafárané v štôlni Jozef.
Hydrotermálna kremeň-sulfidická mineralizácia
(Modra)
výskyt v odkryve 500 m J od Dolinkovského vrchu
V granodioritoch alebo v horninách harmónskej série vystupuje hydrotermálne zrudnenie vo forme kremenných žiliek s nepatrným obsahom sulfidov, alebo vo forme limonitických zvyškov. Zrudnenie je viazané na vložku grafitických bridlíc.
pyrit (sírnik Fe)
- vyskytuje sa v žilkách kremeňa.
kremeň (kysličník Si v modif. alfa)
- tvorí žilky, spolu so sulfidmi.
limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)
- vyskytuje sa vo forme závalkov v žilách kremeňa po rozložených sulfidoch.
výskyt v odkryve pri ceste v osade Harmónia na JV od kóty 313
V kremitých rohovcových bridliciach, vo vápencoch a vápencových bridliciach, bez ďaľšej charakteristiky.
pyrhotin (sírnik Fe)
- vyskytuje sa spolu s pyritomv žilkách kremeňa.
pyrit (sírnik Fe)
- vyskytuje sa v žilkách kremeňa.
kremeň (kysličník Si v modif. alfa)
- tvorí žilky, spolu so sulfidmi.
výskyty v oblasti Modry; Harmónie; 1km SZ od Pieskov v oblasti k.450; a inde
V granodioritoch, bez ďaľšej charakteristiky.
pyrit (sírnik Fe)
- vyskytuje sa v žilkách kremeňa.
kremeň (kysličník Si v modif. alfa)
- tvorí žilky, spolu so sulfidmi.
Pyritovo-pyrhotinová mineralizácia
(Modra)
výskyty v širšom okolí Dolinkovského vrchu
Impregnačné sedimentárno-syngenetické sulfidické zrudnenie je viazané na rôzne typy grafitických hornín a metamorfovaných hornín (kremité bridlice, kremence, fylity, vápence, rohovce) harmónskej série s obsahom pyroklastík bázického vulkanizmu, ojedinele v malom množstve i v granodioritoch v dôsledku premigrovania z bridlíc pohltených intrúziou. Rudy netvoria významnejšie koncentrácie, bohatšie akumulácie sú zpäté iba s vulkanogénnymi zložkami hornín. Z archívnych údajov z r. 1821 je zmienka o ťažbe rúd štôlňou v údolí Dolinkovského jarku 300 m Z až JZ od Dolinkovského vrchu; a v oblasti Starého Kopu v malom údolí 250 m Z od k. 450.
pyrit (sírnik Fe)
- tvorí jednotlivé rozptýlené zrnká alebo väčšie zhluky spolu s pyrhotinom, často zoskupené do prúžkov, vyskytuje sa v grafitických bridliciach.
pyrhotin (sírnik Fe)
- miestami sa vyskytuje hojne, tvorí zrná, zhluky a miestami až 1 mm agregáty v zmesi s pyritom, vystupuje v grafitických bridliciach i v sekrečných žilkách kremeňa.
kremeň (kysličník Si v modif. alfa)
- tvorí sekrečné žilky v zrudnených polohách grafitických bridlíc a v granodioritoch.
limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)
- tvorí povlaky a škvrny na plochách odlučnosti grafitických bridlíc, vzniká zvetrávaním sírnikov.
Fe syngeneticko-sekrečná mineralizácia
spodný trias, kremence a bridlice
(Modra)
výskyt v oblasti štôlne Jozef na Kočišťane V od Harmónie, v blízkosti k. 508
Syngeneticko-sekrečná mineralizácia vystupuje v spodnotriasových kremencoch v blízkostí ílovitých bridlíc a vo verfénskych (nadložných) prekremenených bridliciach.
spekularit (tvarová odroda minerálu hematitu, kysličník Fe)
- tvorí jemné šupinky rozptýlené v kremencoch a lístkovité kryštáliky v dutinách prekremenených bridlíc.
kremeň (kysličník Si v modif. alfa)
- tvorí prekremenené vložky a jemné žilky vo verfénskych bridliciach.
23. jún, 2005 Neďaleko Hormónskej vodnej nádrže, na pravej strane potoka, vystupuje veľké množstvo pozostatkov starých banských prác. Podľa mienky niektorých autorov boli tieto práce na kutanie zlata neopodstatnené, nakoľko boli založené v triasových kremencoch. Našli sme tu jednu dlhú zachovanú štôlňu, jeden malý lom a veľké množstvo zárezov, jám, píng, háld a haldičiek. Všetky sú založené v silne prekremenených kremencoch. Predpokladáme, že pôvodne sedimentárne kremence spodného triasu boli hydrotermálne prekryštalizované (dosvedčuje tomu skutočnosť, že horniny sú silne prekremenené jemnokryštalickým mladším kremeňom). Táto hydrotermálna prekryštalizácia mohla byť zdrojom Au mineralizácia, podstatne však odlišného charakteru ako Au mineralizácia granitoidov pezinského kryštalinika. Z lokalít sme odobrali vzorky kremeňa. Modra, po stopách starých banských prác v oblasti Dolinkovského vrchu 30. júl, 2013 Oblasť sme navštívili spolu sp. Šimkom, na základe predchádzajúceho štúdia banských máp. Prezreli sme oblasť pri granitových kameňolomoch Dolinkovský vrch. Najskôr sme prezreli oblasť na pravom brehu potoka, hne)d na konci priehrady. Na základe banskej mapy sa tu nachádza štôlňa. Ústie sme nelokalizovali, ale sme lokalizovali veľký výkop hneď nad potokom, v tomto výkope v minulosti bolo ústie štôlne. Halda sa tu nenachádza, ej tu len suť a množstvo privezeného materiálu z oblasti kryštalinika, spolu s úlomkami betónu. Nachádzajú sa tu v potoku dve veľké betňonové kocky, ktoré najpravdepodobnejšie slúžili v granitovom kameňolome ako podpery nejakej lávky či dopravníka. Nad ústím štôlne sa nachádza stará banská cesta, ktorá vedie od obce (koniec priehrady) smerom k banských prácam na Zámčisku. Nad ústím štôlne sme v blízkosti cesty zaznamenali drobné pingy a haldičky metrových rozmerov. Vľavo, smerom do obce, asi 50 m po banskej ceste, sme lokalizovali najpravdepodobnejšie ústie ďaľšej štôlne (táto štôlňa nie je na banskej mape zaznamenaná). Nachádza sa tu aj malá haldička alebo výsyp zuajímavého kameňa, ktorý mohol predstavovať ťaženú surovinu, makroskopicky vizuálne sme ju určili ako jemnozrnný hydrotermálne postihnutý amfibolit alebo sa jedná o jemnozrnnú hydrotermálnu kremennú horninu. Zaznamenali sme tu i amfobilitické horniny. Veľmi hojný je limonit. Odobrali sme niekoľko vzoriek. Prezreli sme podrobne oblasť Dolinkovského vrchu. ako prvú sme lokalizovali veľkú pingu s haldou, ktorá najpravdepodobnejšie predstavuje šachtu. Na halde sme nič zaujímavého nenašli. Pod šachtou sa nachádzajú ústia dvoch štôlní (banská mapa lokalizuje tri). Ústia predstavujú jarky alebovýkopy, niekoľko desiatok m dolhé, do 2 m hlboké, na konci zasypané, takže štôlnenie sú prístupné. Pri obidvoch ústiach sa nachádzajú haldy. Odobrali sme veľké množstvo vzoriek z háld, zaznamenali sme hydrotermálny kremeň, pravdepodne i jemnozrnné drobné závalky galenitu vo fylitických kremenných horninách. V hornej časti nad šachtou sme zaznamenali ešte dva objekty (banská mapa lokalizujejeden, nevieme však posúdiť, či sme ho lokalizovali), vyššie sa nachádza halda pravdepodobne šachty, tu sme zaznamenali i oceľové rúle a nejaký ventil na rozvode vody?. Z haldy sme vzorky neodobrali. Niekoľko desiatok metrov smerom k obci taktiež v hornej časti sme zaznamenali haldu, ani tu sme vzorky neodobrali. Záver Oblasť banských prác, ktorú sme navštívili, nie je zaujímavá na štúdium minerálov ani zrudnenia. Je možné, že pri kopaní by sme vykopali ústiaštôlní a pri kopaní háld by sme mohli nájsť vzorky zrudnenia. Oblasť v budúcnosti neplánujeme opätovne navštíviť. Mineralizácia tatrika v okolí Modry
Staré dobývky Au
