Jdi na obsah Jdi na menu
 


Minerály mezozoika Brezovských Karpát - prehľad

     Brezovské Karpaty tvoria úsek medzi Pezinskými Karpatmi (z juhu) a Čachtickými Karpatmi (zo severu). Po geologickej stránke sú budované prevažne triasovými a jurskými sedimentami Považského Jablonického príkrovu (hronikum), len menej vystupujú v nadloží neogénne sedimenty Dobrovodskej kotliny, Blatnianskej priehlbiny, a útržky sedimentov pribradlového myjavského a brezovského vývoja.

 Prehľad stratigrafie a litológie Považského jablonického príkrovu

     Súvrstvia triasu Považského jablonického príkrovu budujú

 

- verfénske súvrstvie (skýt)

   - bridlice, pieščité, fialových a zelenkastých farieb

   - pieskovce, vápnité i nevápnité, fialových a zelenkastých farieb

     Hrúbka súvrstvia 200-300 m

- súvrstvie annaberských vápencov (spodný anis)

   - vápence, lavicovité, hrubolavicovité alebo doskovité,  sivé, hnedosivé, tmavé, miestami dolomitické alebo rohovcové

- súvrstvie annaberských dolomitov (spodný anis)

   - dolomity, tmavé, vložky

      Hrúbka súvrstvia je spolu 250-300 m

- súvrstvie steinalmských vápencov (vrchný anis, pelson-ilýr)

   - vápence, svetlé, masívne, nevrstvené

     Hrúbka súvrstvia je 200-400 m

- súvrstvie steinalmských dolomitov (vrchný anis, pelson-ilýr)

- súvrstvie reiflinských vápencov (vrchný anis-ladin)

   - vápence, lavicové,  svetlé, pleťové i ružovkasté

   - vápence, rohovcové, lavicové, sivé, hnedosivé

   - bridlice, sivé, sivozelené, tmavé, polohy o hrúbke až ="mso-spacerun: yes">   - vápence, lavicové,  svetlé, pleťové i ružovkasté

   - vápence, rohovcové, lavicové, sivé, hnedosivé

   - bridlice, sivé, sivozelené, tmavé, polohy o hrúbke až niekoľko m

   - ílovce

     Hrúbka súvrstvia je do 80 m

- súvrstvie schreyeralmských vápencov (vrchný anis-ladin)

- súvrstvie raminských vápencov (ladin-kordevol)

   - vápence, hrubolavicovité (30-100 cm), bezrohovcové, sivé, hnedosivé, svetlosivé, s alodapickými vložkami až 30 cm mocnými

   - vápence, alodapické

     Hrúbka súvrstvia je do 50 m

- súvrstvie wetternsteinských vápencov (ladin-kordevol)

   - vápence, masívne, svetlé

     Hrúbka súvrstvia je 250-300 m

- súvrstvie wetternsteinských dolomitov (ladin-kordevol)

   - dolomity, masívne, tektonicky drvené, svetlé

     Hrúbka súvrstvia je 300-500 m

- lunzské vrstvy (jul)

   - bridlice

   - pieskovce, sivé, doskovité, na plochách odlučnosti sa nachádzajú šupinky sľúd, zvetráva do hrdzavohneda

     Hrúbka súvrstvia je 5-15 m

- súvrstvie hlavných dolomitov (karn-norik)

   - dolomity, zreteľnevrstevnaté, lavicovité

   - bridlice, tenké vložky medzi lavicami dolomitov

     Hrúbka súvrstvia je 500-600 m

- súvrstvie oponických vápencov (karn-norik)

   - vápence, lavicovité, kalové, sivé, svetlé,  sivohnedé, hnedožlté, žltkasté i ružovkasté, ojedinele s náznakmi hľúznatosti, prírpadne i s výskytom rohovcov, alebo lumachelové

     Hrúbka súvrstvia je 5-15 m

- vrstvy svetlých vápencov (alaun)

     Hrúbka súvrstvia je do 80 m

- súvrstvie dachsteinských vápencov (sevat)

   - vápence, masívne, nevrstevnaté až nezreteľne vrstevnaté, svetlé, svetlohnedé

     Hrúbka súvrstvia je 40-100 m

- kossenské vrstvy (rét)

   - vápence, svetlé, lumachelové

(len z obliakov mladších zlepencov)

 

      Súvrstvia jury a kriedy Považského jablonického príkrovu budujú

 

Skupina Chtelnickej doliny

- súvrstvie pestrých vápencov (rét-hetanž)

- súvrstvie s Mn zrudnením (lias)

- súvrstvie adnetských vápencov (lias)

 

Skupina Tlstej hory 

- súvrstvie adnetských vápencov (lias)

- súvrstvie krinoidových vápencov (lias)

- ??? (doger, álen-oxford)

- súvrstvie barmsteinských vápencov (oxford-kimeridž)

- súvrstvie oberalmských vápencov (oxford-kimeridž)

- súvrstvie plasenských vápencov (titón)

- súvrstvie slieňov a slienitých vápencov (titón-hoteriv)

- súvrstvie kalových vápencov s rohovcami (vrchný titón-valangin)

     Pri štúdiu prevažne strednotriasových vápencových komplexov navštívili sme veľké množstvo lokalít, kde sme zaznamenali výskyt pomerne zaujímavých vzoriek minerálov. Všetky minerály mezozozoika sme rozdelili nasledovne:

1 Mineralizácia mezozoických príkrovových jednotiek

01.1 Mineralizácia litologických členov

z minerálov prevláda kalcit, dolomit, menej aragonit, pyrit, chlorit, kremeň, rohovec, radiolarit, glaukonit a neurčené ílové minerály

01.2 Mineralizácia Mn, Fe sedimentárna, jura

z minerálov je zastúpený limonit, kysličníky Mn a Fe