Minerály mezozoika Brezovských Karpát - lokality 1
Navštívili sme objekt veľkolomu v Dechticiach. Jedná sa o veľký, dvojetážový lom, cez 500 metrov dlhý a okolo 100 - 150 m vysoký. Na základe geologickej mapy sme v lome identifikovali steinalmské svetlošedohnedé, hnedasté, alebo sivé masívne kalové vápence pelson-ilýru. Jedná sa o mezozoikum Považského Jablonického príkrovu hronika jadrového pohoria Brezovské Karpaty.
Popis lokality
Veľkolom Dechtice - kameňolom je doposiaľ v činnosti, pracuje sa aj v sobotu, takže do objektu profilov sme sa nedostali. Na základe ohliadky lomu, k profilom sa dá dostať hlavne počas večerných hodín, keď je lom mimo prevádzky, alebo v krajných častiach v pravej hornej časti. Kameňolom nie je ohradený, a keďže je veľmi veľký, nepredpokladáme, že ohradený v budúcnosti bude.
Vzorky sme odobrali z dolnej časti z kôp kameňa, ktorých je pomerne hojne.
Z minerálov sme zaznamenali pekné vzorky dendritov wadu, a pomerne hojné, avšak drobné kryštáliky kalcitu, zoskupeného do malých drúz. Drúzy sú špinavé, väčšinou poškodené. Môžeme bezpečne predpokladať, že v lome priamo v sutiach pod profilom, nachádzajú sa pekné vzorky aj wadu, aj kalcitu. Spomenieme ešte hojné povlaky či poprašky kysličníkov Fe, v jednej vzorke vápence na pukline sme našli aj glaukonit.
Ľavú časť profilu veľkolomu predstavuje asi 80 m dlhý a do 40 m vysoký profil, v súčastnosti v ňom ťažba neprebieha, v objekte parkujú osobné a nákladné autá, je tu vrátnica a dielne. Do tohoto objektu by sa mohlo po dohode s vrátnikom pomerne ľahko dostať. Centrálnu a pravú časť tvorí dvojetážový, možno i 500 m dlhý a cez 100 m vysoký profil, v ktorom prebieha samotná ťažba. Na základe rozhovoru s miestnym občanom údajne celý profil sa dú z prava obísť tvrdou kamenistou cestou, z ktorej by bol možný prístup do pravých častí profilu. Celkom vpravo dolu sú haldy, pravdepodobne skrývka z hornej etáže, kde sa sústreďuje hlavná ťažba.
Malý lom - celkom vpravo, v dolnej časti, už mimo objektu veľkolomu, nachádza sa starý opustený lom v lese. Je okolo 30 m dlhý a do 10 m vysoký. Je silne zasutený a zarastený.
Veľkolom a jeho bezprostredné okolie predstavuje tektonickú kryhu Považského Jablonického príkrovu hronika.
 %C/strong>
Veľkolom a jeho bezprostredné okolie predstavuje tektonickú kryhu Považského Jablonického príkrovu hronika.
Na základe geologickej mapy profil veľkolomu budujú súvrstvia steinalmských vápencov pelsón-ilýru. Nakoľko sme profil neštudovali, nemôžeme sa k tomu jednoznačne vyjadriť. Môžeme len predpokladať, že podľa geologickej mapy hlavne cesntrálna a pravá časť je budovaná steinalmskými vápencami, ako sú zastúpené v dolnej časti dolnej etáže, nevieme posúdiť. Je dosť možné, že v dolnej časti dolnej etáže vystupujú i staršie súvrstvia, annaberské vápence, anis, je dosť možné, že v centrálnej až ľavej časti vystupujú i schreyeralmské, reiflinské, raminské alebo wetternsteinské vápence, profil celkom vľavo, ktorý je už mimo ťažobnú činnosť a je v ňom objekt budov, môže byť taktiež budovaný inými vápencami ako steinalmskými. Nemôžeme to ani potvrdiť, ani poprieť.
Na základe geologickej mapy profil veľkolomu budujú súvrstvia steinalmských vápencov pelsón-ilýru. Nakoľko sme profil neštudovali, nemôžeme sa k tomu jednoznačne vyjadriť. Môžeme len predpokladať, že podľa geologickej mapy hlavne cesntrálna a pravá časť je budovaná steinalmskými vápencami, ako sú zastúpené v dolnej časti dolnej etáže, nevieme posúdiť. Je dosť možné, že v dolnej časti dolnej etáže vystupujú i staršie súvrstvia, annaberské vápence, anis, je dosť možné, že v centrálnej až ľavej časti vystupujú i schreyeralmské, reiflinské, raminské alebo wetternsteinské vápence, profil celkom vľavo, ktorý je už mimo ťažobnú činnosť a je v ňom objekt budov, môže byť taktiež budovaný inými vápencami ako steinalmskými. Nemôžeme to ani potvrdiť, ani poprieť.
Všetky vzorky vápencov sme nazbierali len z kopy kamenia, ktorých je v dolnej časti objektu mnoho. Sú to určite vápence z tohoto veľkolomu. Zanamenali sme prevažne monotónne masívne steinalmské vápence, niektoré vzorky by však mohli patriť i vyššie spomenutým súvrstviam vápencom, len celkom ojedinele i steinalmské dolomity. Podrobnejšiu charakteristiku uvedieme nižšie po detailnom štúdiu a prevedení korelácie.
Malý opustený kameňolom v lese, vpravo už mimo objekt veľkolomu, je výhradne budovaný len súvrstvím steinalmských vápencov pelsón-ilýru. Určili sme ich na základe korelácie s inými nálezmi, hlavne od Dobrej Vody, keďže farba týchto vápencov je veľmi svetlá až bielošedastá, na rozdiel od farby okolitých vápencov, ktoré sú tmavšie.
- vápence, masívne, pevné, kalové, ojedinele i dolomitické, často skrasovatené. Farba od svetlosivej až špinavobielej, cez svetlohnedastú až tmavšie hnedú.
- dolomity, masívne, pevné, veľmi jemnozrnné. Farba svetlá žltkastobiela.
- kalcit (uhličitan Ca) - primárny minerál, tvorí drobné kryštáliky, zoskupené do drúz, drúzy sú malé, silne znečistené, za čerstva sú kryštáliky svetlé, biele, sivé, priesvitné. Vyskytuje sa pomerne hojne na puklinách steinalmských vápencov.
- sinter (tvarová odroda nerastu kalcitu, uhličitan Ca) - sekundárny minerál, tvorí charakteristické vyvetrané kríčkovité agregáty, je bielej až žltkastohnedastej farby. Vyskytuje sa hojne v zvetraných dolomitických vápencoch.
- glaukonit (zásaditý alumokremičitan K, Fe, Al, Mg, zo skupiny sľúd)
- primárny minerál, tvorí závalky, je hnedastožltozelený, má mastný lesk. Vyskytuje sa ojedinele na puklinách silne znečistených a popráskaných steinalmských vápencov.
- wad (zmes kysličníkov a hydroxidov Mn) - primárny minerál, tvorí hojné, do 5 cm veľké, oveľovočierne, slabo kovovo lesklé, dendritické agregáty na lomových plochách steinalmských vápencov.
- kysličníky Fe - primárny i sekundárny minerál, nedostatočne študovaný, vyskytuje sa hojne vo forme hrdzavohnedožltých popraškov či povlakov na puklinách v silne popráskaných a znečistených steinalmských vápencoch.
Dobrá Voda, Hlboký dol, triasové vápence
Na základe geologickej mapy študovali sme pomerne rozsiahly východz guttensteinských (annaberských) vápencov anisu, a steinalmských vápencov pelsón-ilýru. Jedná sa o mezozoikum Považského Jablonického príkrovu hronika jadrového pohoria Brezovské Karpaty.
Študovali sme okolie lesnej cesty v dĺžke asi 3 km. Z tohoto úseku sme vybrali štyri miesta, kde vystupujú na povrch pomerne rozsoahle útržky sklaných masívov s bohatým zasutením. Skalné masívy sú ukryté v lese, zarastené.
lokalita I. – predstavuje skalný masív vystupujúci v lese, je okolo 15 metrov dlhý a do 5 m vysoký. Odobrali sme niekoľko vzoriek guttensteinských (annaberských) vápencov.
lokalita II. – predstavuje dva skalné masívy, vystupujúce v lese. Sú menšie, okolo 10 metrov ldé a do 2 m vysoké. Odobrali sme niekoľko vzoriek steinalmských vápencov.
lokalita III. – predstavuje veľmi rozsiahly mohutný skalný masív vystupujúci v lese. Je asi 30 metrov dlhý a do 10 metrov vysoký, má vyvinuté bohaté suťovisko. Odobrali sme niekoľko vzoriek steinalmských vápencov.
Skalné masívy, ktoré vystupujú v lese z podložia hlín, predstavujú tektonickú kryhu Považského Jablonického príkrovu hronika, na základe geologickej mapy vustupujú tu guttensteinské (annaberské) vápence anisu, a steinalmslé vápence pelsón-ilýru.
- vápence
- organodetritické, kalové i brekciovité, pevné i rozpadavé, s ostrohranným rozpadom, tmavosivočierne, často so žilkami bieleho kalcitu.
- rohovcové, kalové, pevné, tmavohnedosviočierne, rohovec tvorí malé hľúzy alebo vložky, je čierny, silne dopukanýa vyhojený kalcitom.
- vápence
- organodetritické, kalové, masívne, pevné, s ostrohranným lomom. Farba je svetlá, žltohnedastá až hnedastá, často obsahuje hnedastoé povlaky kysličníkov železa.
Dobrá Voda, skalný masív hradu Dobrá Voda
Pri návšteve zrúcanny hradu Dobrá Voda odobrali sme niekoľko vzoriek zo skalného masívu hradu. Masív je budovaný wetternsteinskými vápencami ladin-kordevolu, skalný masív predsatvuje o mezozoikum Považského Jablonického príkrovu hronika jadrového pohoria Brezovské Karpaty.
Skalný masív vystupuje miestami ako základné kamenné podložie hradnej stavby, na niektorých mietach vytvára neveľké rozvaliny, inde i súvislé sklané východzy, zvlášť zaujímavá je plochá tabuľa skalného masívu.
Skalný masív, budujúci Plešivú horu, predstavuje tektonickú kryhu Považského Jablonického príkrovu hronika.
Na základe geologickej mapy je budovaný súvrstviami wetternsteinských vápencov ladin-kordevolu. Odobrali sme niekoľko vzoriek.
súvrstvie wetternsteinských vápencov, ladin-kordevol
vápence
- pevné, masívne, kalové až hrubobrekciové, organodetritické, prevažne sivej farby, s malým obsahom povlakov kysličníkov Fe.
Dobrá Voda, kameňolom Mariáš, trias hronika v podloží a vývoj Bradla v nadloží
23.mája, 2007
Študovali sme dlhý skalný zárez cesty, ktorý predstavuje dva zárezy a dva kameňolomy. Skalný masív je budovaný v podloží wetternsteinskými vápencami ladin-kordevolu. Jedná sa o mezozoikum Považského Jablonického príkrovu hronika jadrového pohoria Brezovské Karpaty. V nadloží sa vyskytuje súvrstvie baraneckých pieskovcov, ktoré pozostáva z vápencov, pieščitých vápencov a vápnitých pieskovcov a zlepencov kaňaku. Jedná sa o vývoj Bradla Myjavského senónu a paleogénu pribradlového pásma Centrálnych Západných Karpát.Viedenska panva.
Malý lom - je asi 30 metrov dlhý, silne zatrávnený, zasutený, z profilov tu vystupuje už len niekoľko drobných zvyškov. V lome vystupujú výhradne kriedové konglomeráty. Odobrali sme niekoľko vzoriek. Lokalita je vhodná na štúdium.
Veľký lom - je asi 80 metrov dlhý, na štúdium je najlepšia centrálna časť. V podloží tu vystupuje skalný masív, tvorený dolomitmi triasu, v nadloží vystupujú dolomitické brekcie a konglomeráty kriedy. Odobrali sme množstvo vzoriek. Lokalita je veľmi dobrá na štúdium konglomerátov neogénu.
Zárez I. - je asi 60 metrov dlhý, na štúdium vhodný. Je budovaný wetternsteinskými dolomitmi. Vzorky sme zo zárezu neodobrali.
Zárez II. - je asi 100 asi metrov dlhý, na štúdium vhodný. Je budovaný wetternsteinskými dolomitmi. Vzorky sme zo zárezu neodobrali.
Masív, v ktorom sme študovali lokality, predstavuje styk podložia triasu Považského Jablonického príkrovu hronika s nadložnými konglomerátmi ( baranecké pieskovce) koňaku, ktoré tektonicky predstavujú vývoj Bradla Myjavského senónu a paleogénu pribradlového pásma Centrálnych Západných Karpát.Viedenska panva.
- dolomity
Veľký kameňolom je na štúdium veľmi dobrý, nakoľko tu možno študovať vývoj neogénu z podložného triasu.
Dobrá vody, kameňolomy v doline Slopy na konci obce, trias hronika
Prezreli sme niekoľko zaujímavých lokalít priamo na konci obce. Jedná sa o starý kameňolom v doline, neďaleko horárne, o nový skalný zárez pri bytovom dome, o veľký zasmetený kameňolom na okraji obce a o skalný masív na obcou. Na základe geologickej mapy sklané masívy budujú súvrstvia vápencov a dolomitov wetternsteinskej fácie ladin-kordevolu. Jedná sa o mezozoikum Považského Jablonického príkrovu hronika jadrového pohoria Brezovské Karpaty.
Celá oblasť doliny, ktorú sme študovali je do 400 m dlhá. Pozostavá z niekoľkých lokalít, ktoré charakterizujeme nasledovne:
starý lom pri horárni – jedná sa o silne zasutený, okolo 40 m veľký výkop vo svahu. Je budovaný dolomitmi. Vzorky sme neodoberali. Lokalita nie je vhodná na štúdium.
kóta – lokalitu predstavuje skalný masív, ktorý vystupuje z podložia na rozsiahlom trávnatom skalostepnom vrchole. Masív budujú vápence. Vzorky sme neodobrali. Pri štúdiu prírodných podmienok odporúčame odobrať tiež niekoľko vzoriek.
zárez pri dome bytovej jednotky – jedná sa niekoľko desiatok metrov dlhý a do 5 m vysoký zárez, čiastočne ľuďmi upravený do skalnej záhradky. Odobrali sme niekoľko vzoriek čistého vápenca. Lokalita je tohoto časi na štúdium veľmi dobrá.
Veľký zasutený kameňolom – jedná sa o pomerne rozsiahly starý kameňolom, zmenený v smetisko.
Je okolo 100 metrov dlhý a do 10 metrov vysoký. Pravá časť profilu je prístupná a na štúdium vhodná. Kameňolom je tvorený vápencami. Vzorky sme neodobrali.
Súvrstvia kameňolomov, zárezu pri dome, a skalného masívu kóty predstavujú masív Považského Jablonického príkrovu hronika.
Na základe geologickej mapy ich budujú súvrstvia wetternsteinských dolomitov a vápencov ladin-kordevolu.
súvrstvie wetternsteinských vápencov, ladin-kordevol
- vápence
súvrstvie wetternsteinských dolomitov, ladin-kordevol
- dolomity
Dobrá Voda, dolina Slopy, pod Dobrovodským hradom, tias hronika
Pri prechode dolinou našli sme pozostatky kameňolomu. Od kameňolomu nachádza sa dlhý skalný zárez, ukončený prielomom. Na konci prielomu nachádza sa zaujímavý panoramatický masív, ktorý sme študovali na základe geologickej mapy. Východzy, lom a zárezy s prielomom predstavujú súvrstvia wetternsteinských vápencov ladin-kordevolu, raminských vápencov kordevolu a vápencov s rohovcami(schreyeralsmké?, reiflinské?) anis-kordevolu . Jedná sa o mezozoikum Považského Jablonického príkrovu hronika jadrového pohoria Brezovské Karpaty.
Lokalita je veľmi rozsiahla a na čas náročná. Rozdelili sme ju nasledovne:
Lom v doline Slopy – predstavuje starší kameňolom v doline, je asi 20 metrov dlhý a do 40 m vysoký, silne zasutený veľkými blokmi z hornej časti. Súvrstvia budujú výhradne wetternsteinské vápence. Odobrali sme množstvo vzoriek. Lokalita je na štúdium vhodná, treba však dávať pozor pri pohybe po skalných blokoch a strmej suti.
Skalný zárez cesty s prielomom – predstavuje dlhý skalný zárez poľnej cesty (stará prístupová cesta v dĺžke asi 100-200 metrov do kameňolomu (lokalita vyššie). Skalný masív je do 3 m vysoký. Na konci zárezu (bližšie k obci) nachádza sa výrazný a zaujímavý morfologický skalný prielom, vznikol v dávnej minulosti ešte pred úplným poklesom doliny v zlome. Skalný prielom je asi 10 metrov vysoký, 8 metrov dlhý a len do 2 m široký, v súčastnosti je suchý. Celý zárez i prielom je tvorený wetternsteinskými vápencami. odobrali sme len niekoľko vzoriek. Lokalita je vhodná na štúdium i na sledovanie morfologického vývoja.
Skalná panoráma – lokalitusme pomenovali na základe morfoligického zjavu. V podstate sa jedná o plytkú slepú dolinu v lese, celkove niekoľko desiatok metrov široku a do 150 metrov dlhú. Dolina je zo všetkých strán takmer neprerušene obkolesené zvyškami skalných masívov.
V ľavej časti na začiatku (prvá lokalita) vystupujú wetternsteinské vápence. Asi v strede doliny, taktiež vľavo (druhá lokalita), nachádza sa výrazný skalný masív, ktorý v ľavej časti budujú wetternsteinské vápence, no v pravej časti už badať prechod k raminským vápencom. Ďalej vpravo vyskytujú sa v suti bloky raminských vápencov. V závere doliny nachádza sa veľká skalná panoráma (tretia lokalita). Z ľava je budovaná raminskými vápencami, v strede sú raminské vápence, ktoré pomaly do prava prechádzajú vo vápence schreyeralmské alebo reiflinské. Skalný masív, ktorý sa nachádza na začiatku doliny, po pravej časti (štvrtá lokalita), sú budované akýmsi prechodom medzi wetternsteinskými a raminskými vápencami. Vyššie nad masívom vaskytujú sa vápence raminské, ktoré sa hojne nachádzajú v suti pod masívom. Už mimo panorámy, celkom v pravo, už cestou smerom do obce dolu dolinou, vyskytujú sa v neveľkom záreze vápence, s rohovcami, ktoré patria schreyeralmským alebo reiflinským vápencom.
Lokalita je veľmi zaujímavá na štúdium, jednak litologické, stratigrafické i morfologické. Zaujímavé je i rozšírenie jednotlivých súvrství a smer doliny v nich. Odobrali sme veľké množstvo vzoriek zo sute aj z masívov.