Jdi na obsah Jdi na menu
 


Bratislava, pegmatity v ZOO

Centrálne Západné Karpaty

- pásmo jadrových pohorí

jadrové pohorie Malé Karpaty, časť Devínske Karpaty

Mineralizácia kryštalinika

 

Mineralizácia litologických členov

 

pegmatity a aplity

 

     Najrozšírenejšie výskyty pegmatitov kryštalinika Malých Karpát sú v oblasti Bratislavy, pegmatitové pásmo sa ťahá SV smerom od Lamača a Karlovej Vsi až po Limbach.

 

(Bratislava)

     Pegmatity v okolí Bratislavy vystupujú v endokontakte, menej v exokontakte granitoidných hornín shorninami plášťa. Situované sú hlavne v granitoidných horninách, menej v rulách a miegmatitoch, ojedinele v amfibolitoch a dioritoch. Tvoria najčastejšie žily smeru SV-JZ so sklonom 15-30°SZ s mocnosťou do 3 m, menej často šošovky a hniezda hrúbky do 30 m. Styk pegmatitu s okolnou horninou je prevažne ostrý, pozvoľné prechody sú len ojedinelé.

     Primárne zóny pegmatitov (v mocnejšíc telesách) s nasledovným vývojom od okraja do stredu:

- aplitová zóna

- albitovo-oligoklasovo-kremenno-biotitová zóna

- nerovnomerná zrnitá živcovo-kremeňovo-sľudnatá zóna

- zóna písmenkového pegmatitu

- zóna blokového mikroklínu

- zóna blokového kremeňa

- biotitová zóna (len niektoré telesá pegmatitov)

- zóna vejárovitého muskovitu (len niektoré telesá pegmatitov)

     Mocnosť zón značne kolíše, časté sú i tenké nezonálne pegmatitové žilky tvorené iba  jedinou nerovnomerne zrnitou živcovo-kremenno-sľudovou zónou.

     Metasomatické zóny so zložitými priestorovými vzťahmi v pegmatitových telesách tvoria niekoľko asociácií:

- kremenno-sľudová paragenetická asociácia

- albitová paragenetická asociácia

     Pegmatity vznikli v posledných štádiách tuhnutia granitoidného masívu ako produkty kryštalizácie zvyškovej taveniny, sprevádzanej metasomatickými procesmi, prebiehajúcimi najmä v rámci zón..

výskyt Bratislava zárez Hlbokej cesty (Bratislava I)

mikroklin (alumokremičitan K, minerál sk. živcov)

- tvorí hypidiomorfné, ojedinelé kryštalicky obmedzené kryštáliky až kryštaloblasty až 15 cm veľké, je sivej, tmavosivej až bielej farby, vyskytuje sa vo všetkých pegmatitových výskytoch. Pertitovité vrasty sú vretenovité, vláknité, sieťovité, stužkovité, škvrnité. Obsah mikroklinu v pegmatitoch sa smerom do stredu telies zvyšuje, v zóne pímsnekovitého pegmatitu tvorí až 70% objemu. Je hlavnou zložkou zóny blokového mikroklínu.

mikroperthit (odroda minerálu mikroklinu)

- bez bližšej charaktertistiky.

makroperthit (odroda minerálu mikroklinu)

- bez bližšej charaktertistiky.

albit (plagioklas)

- tvorí jemnozrnný cukrovitý agregát, je bielej farby. Vyskytuje sa v primárnych zónach, tvorí žilky a hniezda do 1 cm veľké. Vyskytuje sa ako hlavný minerál albitovej asociácie, najčastejšie preniká zónu blokového mikroklinu.

výskyt Bratislava  hradná skala nad výjazdom z cestného tunela pri Dunaji (Bratislava II)

mikroklin (alumokremičitan K, minerál sk. živcov)

- tvorí hypidiomorfné, ojedinelé kryštalicky obmedzené kryštáliky až kryštaloblasty až 15 cm veľké, je sivej, tmavosivej až bielej farby, vyskytuje sa vo všetkých pegmatitových výskytoch. Pertitovité vrasty sú vretenovité, vláknité, sieťovité, stužkovité, škvrnité. Obsah mikroklinu v pegmatitoch sa smerom do stredu telies zvyšuje, v zóne pímsnekovitého pegmatitu tvorí až 70% objemu. Je hlavnou zložkou zóny blokového mikroklínu.

mikroperthit (odroda minerálu mikroklinu)

- bez bližšej charaktertistiky.

makroperthit (odroda minerálu mikroklinu)

- bez bližšej charaktertistiky.

muskovit (minerál zo skupiny sľúd)

- vyskytuje sa vo forme tabuľkovitých, hrubotabuľkovitých a šupinovitých agregátov vo všetkých pegmatitových zónach okrem zóny blokového mikroklinu a písmenkovitého pegmatitu. Je vrastený v kremeni, dokonale štiepateľný podľa (110) a (010), je priehľadný, striebrobielej farby v hrubých lupeňoch s hnedavým až hyacintovočerveným odtieňom, tiež tvorí paralelné zrasty (001) s biotitom a kremeňom v tvaroch vejárovitých muskovitov.

apatit

-  najrozšírenejší akcesorický minerál, tvorí mikroskopické max do 0,3 mm dlhé kryštály uzavrené v plagioklase, biotite, mikroklíne a muskovite. Vyskytuje sa zvyčajne v okrajových zónach pegmatitov.

monazit

- bez bližšej charakteristiky.

ortit

- vyskytuje sa v aplitovej zóne pegmatitov v amfibolitoch.

skoryl (turmalín)

- ojedinelý.

xenotim

- akcesorický, vyskytuje sa v kremennom jadre.

zirkon

- tvorí idiomorfné makroskopické kryštáliky v okrajových zónach v asociácií s biotitiom.

výskyt Batislava Slavín (Bratislava III)

mikroklin (alumokremičitan K, minerál sk. živcov)

- tvorí hypidiomorfné, ojedinelé kryštalicky obmedzené kryštáliky až kryštaloblasty až 15 cm veľké, je sivej, tmavosivej až bielej farby, vyskytuje sa vo všetkých pegmatitových výskytoch. Pertitovité vrasty sú vretenovité, vláknité, sieťovité, stužkovité, škvrnité. Obsah mikroklinu v pegmatitoch sa smerom do stredu telies zvyšuje, v zóne pímsnekovitého pegmatitu tvorí až 70% objemu. Je hlavnou zložkou zóny blokového mikroklínu.

mikroperthit (odroda minerálu mikroklinu)

- bez bližšej charaktertistiky.

makroperthit (odroda minerálu mikroklinu)

- bez bližšej charaktertistiky.

apatit

-  najrozšírenejší akcesorický minerál, tvorí mikroskopické max do 0,3 mm dlhé kryštály uzavrené v plagioklase, biotite, mikroklíne a muskovite. Vyskytuje sa zvyčajne v okrajových zónach pegmatitov.

monazit

- bez bližšej charakteristiky.

ortit

- vyskytuje sa v aplitovej zóne pegmatitov v amfibolitoch.

skoryl (turmalín)

- ojedinelý.

xenotim

- akcesorický, vyskytuje sa v kremennom jadre.

zirkon

- tvorí idiomorfné makroskopické kryštáliky v okrajových zónach v asociácií s biotitiom.

 

ostatné minerály bez bližšej lokalizácie

korund (kysličník Al)
- tvorí ojedinelé zrnká v pegmatitoch v amfibolitoch.

ortoklas (alumokremičitan K, minerál zo skupiny sľúd)

- bez bližšej charakteristiky, údajne zodpovedá mikroklinu.

chlority (bližšie neidentifikované)

- tvoria mikroskopické šupinky na biotite.