Výskyty sladkovodných vápencov sa sústreďujú jednak v západnej časti kotliny (Ludrová, Liptovská Štiavnica, Sliače, Bešeňová, Lúčky) a zriedkavejšie vo východnej časti kotliny (Liptovský Ján, Závažná Poruba, Uhorská Ves).

západná časť Liptovskej kotliny

Bešeňová

- bešeňovské travertíny vznikajú ako produkty minerálnych prameňov pozdĺž zlomov V-Z smeru po pravej strane poriečnej nivy Váhu, viazané na križovanie okrajového zlomu Liptovskej kotliny s priečnym zlomom. Tvoria sústavu terás, svahové a rovinné kopy, výverové krátery, ploché almové kopy s pramennými misami, aj.

I. generácia - pleistocén

- najstaršie, jemne zvrstvené, tvrdšie (lom Baňa na vrchu Skalka)

II. generácia - ris-wurm

- stredné, lavicovité (na viacerých miestach odokryté menšími lomami)

III. generácia - holocén

- najmladšie, pórovité, doposiaľ sa tvoriace (terasy)

IV. generácia - recent (antropogén)

- vznikajú za posledných 50 rokov na stenách betónových kanálov, žľabov, od upravených výverov kyselky

charakteristika sladkovodných vápencov

- travertín -  masívny, tvrdý, s celistivou alebo paralelnou štruktúrou. Farba biela, žltá, medovožltá, hnedastožltá, hnedá, červenavá (tzv. Bešeňovský zlatý travertín, alebo Liptovský mramor)

- penovec - silne pórovitý, mäkší až rozpadavý. Farba biela, špinavobiela, hnedastá, červená.

- pramenit - pórovitý, mäkký, rozpadavý, charakteristicky vrstvičkovitý. Farba, hnedastá, červená.

Liptovská Teplá

- travertíny vznikajú na studených i teplých prameňoch. Sú uložené na dne údolia, kde vytvárajú terasy a sústavy kaskádových stupňov.

III. generácia - holocén

- mäkké, rozpadavé (v časti Madočany)

charakteristika sladkovodných vápencov

- penovec - silne pórovitý, krehký, rozpadavý.

Lúčky

- travertíny vznikajú ako produkty teplých i studených (17-33 stupňov C) minerálnych prameňov, ktoré vyvierajú na poruchách z neokómskych slieňov krížňanského príkrovu. Vytvárajú kopce.

I. generácia - mindel-ris

- najstaršie, kompaktné, tvrdé (poniže obce)

II. generácia - ris-wurm

- stredné, jemne kryštalizované (nachádza sa na juh od kúpeľov)

III. generácia - holocén

- najmladšie, mäkké (pod kostolom, na dne údolia Lúčinky)

charakteristika sladkovodných vápencov

- travertín - kompaktný, tvrdý, hrubolavicovitý, pórovitý, s veľkými dutinami, jemne kryštalizované, cukrovité, krehké. Farba sivá alebo hnedavá.

Ludrová - Liptovská Štiavnica

- travertíny vznikajú ako produkty studených minerálnych prameňov línie severného svahu Nízkych Tatier. V časti Ludrová sa nachádzajú dve travertínové kopy spojené v jeden veľký útvar a ďaľšia malá kopa. V časti Liptovská Štiavnica sa nachádzajú travertíny na štyroch lokalitách, kde vystupujú vo forme kôp, dosák, vytvárajú kopčeky alebo almy.

II. generácia - ris-wurm

- staršie, tvrdé, pevné, vystupujú vo forme dosák.

III. generácia - holocén

- mladšie, mäkké, pórovité, rozpadavé.

charakteristika sladkovodných vápencov

- travertín -  pevný, tvrdý, kompaktný. Farba biela, sivá, žltkastá, žltá, hnedá. Travertíny sú miestami skrasovatené.

- penovec - silne pórovitý, mäkký, krehký, rozpadavý. Farba sivá.

Vyšný Sliač

- travertíny vznikajú ako produkty studených minerálnych prameňov línie severného svahu Nízkych Tatier. Vytvárajú kopce, krátery, almy.

II. generácia - mindel-riss

- staršie, tvrdé, pevné.

charakteristika sladkovodných vápencov

- travertín -  pevný, tvrdý, vrstevný i pórovitý. Farba biela a hnedá.

          Mineralizácia sladkovodných vápencov

     Sladkovodné vápence sa v prírodných podmienkach na území Liptova vyskytujú v rozmanitých formách, od sypkých krehkých penovcov, silne kavernóznych, bioklastických vápencov, až po mohutné skalné lavicovité pevné formy. V podstate sa jedná o karbonátové sedimenty studených a nízkoteplotných minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch.

travertínové kopy Bešeňová

- bešeňovské travertíny vznikajú ako produkty minerálnych prameňov pozdĺž zlomov V-Z smeru po pravej strane poriečnej nivy Váhu, viazané na križovanie okrajového zlomu Liptovskej kotliny s priečnym zlomom.

aragonit (uhličitan Ca) - pôvodná zložka travertínov, ktoré vznikli pri teplote nad 20 stupňov celzia. Vyskytuje sa ako základná zložka hlavne penovcov a pramenitov, ktoré vznikajú v súčastnosti z minerálnych prameňov teplejších ako 20 stupňov celzia. Agregáty sú jemne sintrovité, pórovité, vrstevnaté, obaľujú rastlinné zvyšky v hornine. Farba je biela, špinavobiela až hnedastá.

kalcit (uhličitan Ca)

 - podstatná zložka travertínov, ktoré vznikali pri teplote pod 20 stupňov, tiež pôvodné aragonitové agregáty, zmenené v kalcit procesom pseudomorfózy. Tvorí drobné kryštáliky cukrovovbielej, svetložltej, vínovožltej až okrovožltej farby medzi doštičkami travertínu.

sinter (kalcit) (tvarová odroda minerálu kalcitu) - tvorí charakteristické sintrovité a kvaplovité agregáty a útvary v skrasovatených travertínoch.

bešeňovský zlatý travertín (v podstate kalcit, uhličitan Ca)

 - tvorí výrazné prúžkované agregáty žltej, medovožltej, hnedej až červenavej farby.

liptovský mramor (názov minerálu bešeňovský zlatý travertín)

lublinit (tvarová odroda minerálu kalcitu)

 - tvorí agregáty vo forme skalného mlieka alebo vápencovej peny, tvorí povlaky bielej farby, mikroskopicky zložené z ihličkovitých agregátov, je bielej farby. Vzniká biogénnym účinkom húb.

limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)

- tvorí povlaky a kôry s obličkovitým povrchom, mikroskopicky vláknité agregáty. Je červenej farby. Vyskytuje sa na vrstevných plochách a v dutinách travertínu, usadzuje sa najviac na jeseň a v zime. Dodáva travertínom charakteristickú hrdzavočervenú farbu.

kysličníky Mn (zmes kysličníkov a hydroxidov Mn)

- tvorí čierne povlaky na vrstevných plochách travertínov.

Lúčky

- travertíny vznikajú ako produkty teplých i studených (17-33 stupňov C) minerálnych prameňov, ktoré vyvierajú na poruchách z neokómskych slieňov krížňanského príkrovu.

kalcit (uhličitan Ca)

- tvorí základnú zložku travertínov, alebo tvorí povlaky, číre, alebo mliečnobielej farby, vyskytuje sa v dutinách starších travertínov.

limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)

- vyskytuje sa ako znečisťujúci pigment v travertínoch. Dodáva im charakteristickú okrovohrdzavú farbu.

Ludrová - Liptovská Štiavnica

- travertíny vznikajú ako produkty studených minerálnych prameňov línie severného svahu Nízkych Tatier.

kalcit (uhličitan Ca)

- tvorí základnú zložku travertínov. Farba je biela, sivá, žltkastá, hnedastá až červenkastá.

sinter (kalcit) (tvarová odroda minerálu kalcitu) - tvorí charakteristické sintrovité agregáty a útvary v skrasovatených travertínoch.

Vyšný Sliač

- travertíny vznikajú ako produkty studených minerálnych prameňov línie severného svahu Nízkych Tatier.

kalcit (uhličitan Ca)

- tvorí základnú zložku travertínov. Farba je biela, až špinavobiela, hnedastá.