Jdi na obsah Jdi na menu
 


Zlatovce, ložisko kameňa

Ložisko cestného stavebného kameňa Zlatovce, výstavba diaľnice

 

23. september, 1994

     Ložisko stavebného cestného kameň§a slúži pre potreby výstavby diaľnice, leží asi 2 km od obce, v súvrství jury a karpatského keupru Drietomského príkrovu pribradlového pásma Západných Karpát. Otvorené bolo v roku 1992.

     Nakoľko je ťažba už v záverečnej časti a ložisko sa postupnerekultivuje, prevažne sme vzorky študovali len0020z háld, ktorých je tu veľké množstvo a v podstate predstavujú vyťažené kamenivo. V jednej časti ložiska je zbytok malého profilu, kde sa ešte ťaží, profil je budovaný jurskými organodetritickými masívnymi vápencami sivomodrej farby.

     Litostratigraficky je ložisko monotónne, tvoria ho organodetritické vápence (jura) a menej bridličnaté dolimity (keuper), len ojedinele sme našli hnedasté bridlice (kueper? - krieda?).

     Lokalita je veľmi zaujímavá z mineralogického hľadiska, nakoľko sme tu zaznamenali prejavy hydrotermálnej mineralizácia, s asociáciou pyrit, kalcit, dolomit a dawsonit. Zvlášť kalcit a dolomit tvorí na lokalite veľmi pestrú asociáciu foriem a tvarov.

     Výskyt pieščitých, kremenných hornín, ani výskyt evaporitov sme ani po dôkladnom prehliadaní háld nezaznamenali (mohli byť použité na rekultiváciu, nakoľko horninby pevnostne nie sú vhodné ako cestné kamenivo).

 

 

 

Zlatovce, ložisko stavebného kameňa Vinohrady, výstavba diaľnice, karpatský keuper

 

2. december, 1994

     V rámci výstavby diaľničného ťahu Bratislava-Žilina, úsek Kostolné-Záriečie - Nemšová, bolo otvorené neveľké ložisko cestného kameňa. Ložisko sa nachádza v katastri obce Zlatovce, Vinohrady, Biele Karpaty. V našej práci podávame geologickú, stratigrafickú a mineralogickú charakteristiku ložiska.

Stručná charakteristika ložiska

     Ložisko vzniklo na podnet výstavby diainičného úseku Kostolné-Záriečie - Nemšová. Na ložisku prebieha ťažba kameňa, ktorý slúži ako navážka na samotné teleso dialnice. Ťažené sú horniny karpatského keupru, ktoré sa tu vyskytujú. Ložisko bolo otvorené v roku 1992, v súčastnosti je pomerne rozsiahle, ťažené povrchovým spôsobom, čiastočne už rekulti­vované. Po otvoreni diaľničného úseku dôjde k postupnému odstaveniu ložiska.

 

Litostratigrafia ložiska

     Samotné profily vystupujú na ložisku len veľmi zriedka a na štúdium sú prakticky nevhodné, nakoľko sú veľmi nízke a značne zasutené. Nakoľko sa však jedná o ložisko v prevádz­ke, všetky jeho parametre sme určovali zo vzoriek z háld a suťovísk.

     Litostratigraficky je ložisko kameňa Vinohrady analogic­ké ložisku evaporitov Záblatie, ktoré je vzdialené J-JZ asi 3 km. Nakoľko je tu zastúpená len vrchná časť súvrstvia karpatského keupru, na ložisku úplne chýbajú polohy anhydrit­ov a sádrovcov, a pieskovce. Len v menšej miere sú zastúpené slie­ňovce, dominantnou horninou sú analogické bunkovité modrasté dolomity, miestami zbridličnatelé.

     Ložisko sme analogicky s ložiskom evaporitov zaradili do Kysuckého príkrovu Bradlového pásma.

(podľa najnovších výzkumov sa jedná o vrchný trias až juru Dritomského príkrovu)

 

Stručná charakteristika hornín

bunkovitý dolomit

- tvorí masívne lavicovité vrstvy, až niekoľko desiatok cm mocné. Je celistivý až veľmi jemnozrnný, hojne dopukaný a vy­hojený žilkami dolomitu a kalcitu. Žilky sú prevažne len

do 1 mm mocné, nezriedka sa vyskytujú polohy kalcitu až do 10 cm. Dolomity sú šedasté až modrastošedasté, tmavé, často fľakaté s tmavšími fľakmi veľkosti niekoľko mm. Dolomity na ložisku úplne prevládajú a tvoria v profiloch prakticky celé polohy. Stratigraficky sme ich priradili do Karpatského keupru, vrchný trias,  Kysucký príkrov.

(podľa najnovších štúdií sa jedná o spodnojurské vápence Drietomského príkrovu)

bunkovitý bridličnatý dolomit

- analogicky zhodná hornina z dolomitmi, avšak zbridlična­telá. Je silne rozpadavá podľa plôch sedimentácie. Neobsa­huje žilky kalcitu ani dolomitu. Je pomerne menej zastúpe­ná ako samotný dolomit.

(podľa najnovších štúdií sa jedná o keuper Drietomského príkrovu)

slieňovec

- je veľmi jemnozrnný až pelitický, obsahuje podiel jemne pieščitej až prachovitej zložky. Je pomerne makký, ľahko rozpadavý, čiastočne bridličnatý. Je hnedastej farby. Žilky kalcitu a dolomitu neobsahuje. Jedná sa o najmenej zas­túpený ekvivalent na ložisku. Stratigraficky je zhodný so súvrstviami dolomitov a bridličnatých dolomitov.

(podľa najnovších štúdií sa jedná o keuper(spodnú jur?) Drietomského príkrovu)

 

Mineralogia ložiska

     Ložisko stavebného kameňa patrí po mineralogickej stránke k tzv. raju mineralógov, hoci o tomto ložisku vie len zanedbateľná časť mineralógov. Patrí medzi veľmi zau­jímavé ložiská v rámci výskytu dolomitov. Na samotný výskyt dolomitov je viazaná mineralizácia, ktorá

vznikla pri procese dolomitizácie súvrstvia.

     Podľa štúdia minerálov by bole potebné rozdeliť všetky minerály na dve hlavné skuniny a to minerály primárne, ktoré vznikli pri dolomitizácií vrstiev, a sekundárne minerály, kto­ré vznikajú pri procesoch zvetrávania počas ťažby, pri proce­soch tektonických pochodov. NakoIko sa však jedná o rovnaké minerály, budeme ich uvádzať postupne s tým, že pri každej charakteristike uvedieme i genézu minerálu.

     Výstižne o genéze minerálov pojednává tabuľka.

 

Genéza minerálu

Minerál

sedimentogénny cyklus (?)

pyrit

sekundárny minerál

limonit

sedimentogénny cyklus

proces dolomitizácie

proces dolomitizácie

sedimentogénny cyklus (rozklad)

proces tektonických pohybov

sekundárny minerál

kalcit I.

kalcit II.

kalcit III.

kalcit IV.

kalcit V.

kalcit VI.

sedimentogénny cyklus

proces dolomitizácie

proces tektonických pohybov

dolomit I

dolomit II.

dolomit III.

 

Tab. Stručný prehľad minerálov v rámci ich genézy

 

Charakteristika minerálov

pyrit

- veľmi rozširený minerál. Tvori drobučké kryštáliky veľkosti do 1 mm, vzácne až 2 mm, pomerne dokonale vyvinuté. Zoskupené sú do bohatých agregátov, až niekoľko cm, poprípadne i desia­tok cm veľké. Kryštáliky sa zoskupujú do puklín hornín, prípadne v dutinách minerálov, alebo narastajú priamo na kryštá­likoch kalcitu I a II. Často sa vyskytuje s kalcitom IV, na puklinách dolomitov. Miestami vytvára i bohaté akumulácie. Je silnej zlatožltej farby, miestami hnedastej, pomerne často má modrasté až červenkasté nábehové farby. Má miestami veľmi

silný kovový až zlatožltý lesk. Ne ložisku petrí k veľmi vy­hľadávaným minerálov. Jeho genéza je neistá, priraďujeme ho k minerálom vzniknutých počas sedimentácie súvrstvia.

limonit

- patrí k vzácnym minerálom, hoci je pomerne hojný, vo forme pekných vzoriek je takmer nedostupný. Je hnedej až čiernohne­dej farby, tvorí práškovité formy, náteky a nálety. Je zemitý a bez lesku. Vyskytuje se ne puklinách dolomitov, kde vzniká sekundárne oxidáciou pyritu, alebo sa vyskytuje vo forme po­vlakov kryštálov kalcitu I (?).

kalcit

kalcit I - na ložisku patrí k rozšíreným minerálom. Tvorí kryštáliky kopijovitých tvarov, miestami až cez 1 cm veľké. Kryštály sú dokonale vyvinuté, vačšinou majú dostatok miesta pre svoj rast a tak tvoria úhľadné zoskupenia. Kryštáliky sú snehovobie­lej až špinavobielej farby, zo všetkých typov kalcitu na ložisku ­je najbelší. Je miestami slabo piesvitný, má sklenný lesk, nie však charakteristický. Vyskytuje sa často posypaný drobný­mi kryštálikmi pyritu. Vzniká pri sedimentácií súvrstvia.

kalcit II - na ložisku pomerne málo vyvinutý, od kalcitu III odlišný len ceľkovým vzhľadom. Tvorí drobučké kryštáliky do 5 mm veľké, charakteristického cvočkovitého alebo kostrovitého rastu. Mikroskopicky sa jedná o mnohoračetné prerastlice klencov. Je žltkastej farby, ktorú spôsobuje najpravdepodobnejšie prí­mes kysličníkov Fe. Je nepriesvitný, má silný sklenný lesk. Spolu sa vyskytuje s drobučkými kryštálikmi pyritu. Jeho vznik kladieme do súvisu s procesom dolomitizácie celého súvrstvia.

kalcit III - na ložisku je veľmi vzácny. Od kalcitu II sa líši svojou vyššou čistotou. Má silný perleťový lesk, je takmer biely, len slabo žltkasto sfarbený. Vzniká pri procese dolomitizácie súvrstvia..

kalcit IV - na ložisku vzácny, mineralogicky nezaujímavý. Vyskytuje sa na puklinách dolomitov, spolu s pyritom, s ktorým tvorí zemi­té agregáty a závalky, makroskopicky je podobný kaolinitu, od neho sa všek veľmi ľahko chemicky odlišuje. Je špinavobielej farby, bez lesku. Vzniká najčastejipe rozkladom kalcitu I, pri vzniku pyritu.

kalcit V- na ložisku pomerne hojný. Tvorí zemité agregáty, chuchval­covité a závaľkovité alebo sintrovité formy. Mikroskopicky je vláknitý. Je snehovobielej farby, len miestami špinavožltkas­to hnedý, zaferbený kysličníkmi Fe. Má zemitý lesk. Vzniká pri tektonických pohyboch, pri šmýkaní sa hornín vzájomne po klzných plochách, na ktorých sa vyskytuje.

kalcit VI - veľmi rozšírený minerál. Vzniká sekundárne pôsobeným pove­ternostných podmienok rozkladom kalcitu, poprípadne i dolomitu i samotných hornín. Tvorí drobučké, len do 2 mm veľké, sféro­litické agregáty. Mikroskopicky sú to vlákna, koncetricky uspo­riadené do kruhov. Je snehovobielej farby a má silný perleťo­vý lesk.Patrí medzi veľmi zaujímavé minerály ložiska.

Nakoľko sme nerobili chemickú analýzu na obsah vzorkovej vody, pri obsahu vody by sa mohlo jednať o hydrokalcit, v podstate vodnatý uhličitan vápenatý.

dolomit

dolomit I - pomerne vzácny minerál na ložisku. Tvorí drobné klencovité kryštáliky, len niekoľko mm veľké, často navzájom rôzne zras­tené a prerastené. Je takmer číry, mikroskopicky je sivastý, je priesvitný a má sklenný lesk. Od podobného klcitu je od­lišiteľný len chemicky, poprípadne detailným štúdiom kryštá­lových foriem. Vyskytuje sa v dolomitoch, kde vzniká spolu so súvrstvím pri sedimentácii.

dolomit II - najrozšírenejši dolomit na ložisku. Tvorí vždy klencovité kryštály, zoskupené do plochých drúz. Je sivastej i žltkastej farby, je prievitný, často potiahnutý kysličníkmi Fe, má sklenný lesk. Od dolomitu I je odlíšiteľný sfarbením, od foriem kalcitu chemicky, poprípadne štlúdiom kryštálových tvarov. Vyskytuje sa na puklinách hornín, kde vznikol pri procesoch dolomitizácie.

dolomit III - vzácny minerál na ložisku. Tvori kôrovité formy, v podstate sa jedná o výplň puklín. Je silne dopukaný. Je takmer nepries­vitný, červenkastý alebo zelenkastý, bez lesku. Vyskytuje sa

spolu s kalcitom V a pyritom. Jeho genéza je doposiaľ celkom nejasná, mohlo by sa jednať o kalcit, ktorý pri tektonických pohyboch, spolu s procesom vzniku pyritu prešiel procesom dolomitizácie, alebo sa jedná o rozložený a pri tektonických pohyboch znova vykryštalizovaný relikt dolomitu.

 

Záver

     Ložisko cestného kameňa Zlatovce Vinohrady je v súčast­nosti v plnej prevádzke. Nakoľko niektoré časti sú už rekul­tivované, pomerne veľké množstvo vzoriek pochádza práve z tý­chto háld, ložisko po mineralogickej stránke nestratí svoju hodnotu ani po skončeni ťažby. Nakoľko výskyt evaporitov na ložisku nebol zaznamenaný, hoci sme sa pri správe z ložiska

evaporitov Záblatie o tom zmienili, jednalo sa o omyl, na­koľko ložisko evaporitov v súčastnosti tiež slúži pre výstav­bu diaľnice, po skončení ťažby zostane ložisko kameňa napospas poveternostným vplyvom. Keďže veľké množstvo dolomitov pre­chádza postupne zvetrávanim v bridlice, následne sa rozpada­júce, pomerne po veľmi krátkom čase dôjde k zarasteniu a úp­lnému prekrytiu rekultivovaných častí vegetáciou. Preto základné poznatky o ložisku v širšej geologickej verejnosti zostanú určite neznáme.

Poďakovanie:

Tou to cestou chceme poďakovať pracovníkom výstavby diaľnice, ktorí nám umožnili štúdium na ložisku počas jeho plnej tažob­nej prevádzky.

 

 

 

Zlatovce, ložisko stavebného kameňa Vinohrady, výstavba diaľnice

 

10. december, 2009

     Pri návšteve ložiska evaporitov v lete roku 1994 dozvedeli sme sa o ťažbe kameňa na výstavbu diaľnice v blízkosti. O niekoľko týždňov sme toto ložisko navštívli. Na základe geologickej mapy ložisko je budované

súvrstvím vápencov juryčiastočne i súvrstvím karpatského keupru. Tektonicky oblasť patrí do Drietomského príkrovu bradlovo-pribradlového pásma.

 

Popis lokality

     Ložisko bolo otvorené pre potreby výstavby diaľnice v úseku Kosotlná-Záriečie - Trenčín. Na ložisku prebieha ťažba kameňa, určeného pre navážku vlastného diaľničného telesa. Ložisko bolo otvorené v roku 1992, v súčastnosti je dosť rozsiahle. Ťaží sa bagrovaním svahu. Rozmer ťaženej časti je okolo 100 x 100 metrov, ložisko je už čiastočne rekultivované. Po otvoreniu diaľničného úseku dôjde k odstaveniu ložiska.

 

Geológia, litostratigrafia a mineralogia.

     Na základe anológie študovaných vzoriek s ložiskom evaporitov v blízkosti a na základe geologickej mapy súvrstvia sú budované masívnymi kalovými organ odetritickými súvrstviami spodnej jury a zastúpené sú i dolomity a bridličnaté vápence karpatského keupru. Skalný masív predstavuje Drietomský príkrov podbrančsko-trenčianskeho úseku pribradlového pásma.

     Samotné profily vystupujú na ložisku len zriedkavo a sú veľmi nízke a zasutené, na štúdium nie sú vhodné. Nakoľko je kameňolom v plnej ťažobnej prevádzke, všetky vzorky sme odobrali len z háld a suťovísk.

     Nakoľko nemáme k dispozícií podrobnú geologickú mapu, horniny sme nemohli bližšie zaradiť. Postupovali sme na základe dostupnej literatúry a štúdia vzoriek na blízkom ložisku evaporitov, údaje sa však čiastočne rozchádzajú. Súvrstvia jury v rámci Drietomského príkrovu sú veľmi pestré. Zastúpené sú organodetritické vápence širokej škály, siltovce, slieňovce, pieskovce i bridlice. Súvrstvie karpatského keupru je budované jednak evaporitmi a dolomitmi, hojne sú však na niektorých miestach zastúpené i kremenné pieskovce. Krieda je budovaná prevažne pieskovcami a bridlicami, menej slieňovcami, najmenej zastúpené sú vápence a siltovce.

     Na ložisku boli ťažené prevažne spodnojurské masívne kalové vápence. Tie sú tu i najviac rozšírené. Do okrajových častí však môže zasahovať jednak súvrstvie podložného karpatského keupru, ale i nadložné súvrstvie strednej-vrchnej jury a kriedy. Avšak typických predstaviteľov strednej jury (rohovce, radiolarity) sme na ložisku nazistili. Bridličnaté sliene však môžu patriť i súvrstvie kriedy alb-cenomanu.

     Jednotlivé horniny charakterizuje spoločne.

 

Drietomský príkrov, Pritatrikum

 

súvrstvie karpatského keupru, vrchný trias

sliltovce - organodetritické, veľmi jemnozrnné, s podielom siltovej i pieščitej zložky. Horniny sú mäkké, čiastočne bridličnaté a ľahko rozpadavé. Farba je hnedastá. Horniny sú na lokalite najmenej zastúpené, vyskytujú sa hlavne v hornej časti ložiska.

 

súvrstvie organodetritických vápencov, spodná jura

vápence - organodetritické, prevažne masívne, lavicovité, až niekoľko desiatok cm mocné. Niektoré vápence sú bridličnaté a silne rozpadavé. Vápence sú  kalové až veľmi jemnozrnné. Farba je šedastá, modrošedastá, tmavá, s častými tmavými škvrnami. Masívne vápence sú hojne dopukané a vyhojené žilkami kalcitu. Žilky sú až do 10 cm mocné. Bridličnaté vápence kalcit neobsahujú.

 

     Ložisko kameňa patrí k veľmi zaujímvej lokalite v rámci výskytu minerálov, hoci o tom vie len veľmi malá časť zberateľov. Na lokalite je zastúpená mineralizácia litologických členov, v ktorej je bohato vyvinutá časť minerálov vzniknutých diagenetickými procesmi a mineralizácia bola pravdepodobne ovplyvnená i procesom ľahkých hydroterm, ktoré zasiahli súvrstvie. Vyvinutá je pestrá škála minerálov, ktoré charakterizujeme.

 

primárne minerály

 

pyrit (sírnik Fe)

- veľmi hojný minerál. Tvorí drobučké kryštáliky veľkosti do 1 mm, vzácne i 2 mm, pomerne dokonale vyvinuté. Kryštáliky sú zoskupené do bohatých agregátov, veľkých i niekoľko cm, poprípadne i desiatok cm. Miestami vytvára bohaté akumulácie. Farba je za čerstva silná zlatožltá, miestami hnedastá, pomerne časté sú modrasté až červenkasté nábehové farby. Za čerstva má silný kovový zlatožltý lesk. Vyskytuje sa v puklinách hornín (masívne vápence jury), prípadne v dutinách karbonátov. Často kryštáliky pyritu narastajú pramo na kalcit I. a II., vyskytuje sa i s kalcitom IV. na puklinách hornín. Na ložisku patrí k veľmi vyhľadávaným minerálom. Vznikol najpravdepodobnejšie pri hydrotermálnom postihu sedimentárneho súvrstvia v štádiu sedimentácie po prvotnej fáze.

kalcit (uhličitan Ca)

vyskytuje sa v niekoľkých formách

kalcit I. - tvorí kryštáliky kopijovitých tvarov, miestami cez 1 cm veľké. Kryštály sú dokonale vyvinuté, väčšinou majú dostatok miesta pre svoj rast a tak tvoria úhľadné agregáty.Farba kryštálov je snehovobiela až špinavobiela, zo všetkých foriem kalcitu je nabelšia. Kalcit je miestami slabo priesvitný, má silný sklený lesk, nie však charakteristický. Vyskytuje sa často posypaný drobnými kryštálikmi pyritu. Kalcit I. tvorí taktiež početné žily a žily až do 10 cm mocné v puklinách vápencov. Kalcit I. patrí na ložisku k rozšíreným minerálom. Vznikol najpravdepodobnejšie v prvotnej fáze sedimentácie a spevňovania vápencov.

kalcit II. - tvorí drobučké kryštáliky do 5 mm veľké, charakteristického cvočkového alebo kostrovitého rastu. Mikroskopicky sa jedná o mnohočetné zrastlice klencov. Je žltkastej farby, ktorú spôsobuje najpravdepodobnejšie prímes kysličníkov Fe. Je nepriesvitný, má silný sklený lesk. Spolu s kalcitom sa často vyskytujú drobné kryštáliky kremeňa. Kalcit II. je na ložisku pomerne málo vyvinutý. Vznikol najpravdepodobnejšie pri hydrotermálnom postihu sedimentárneho súvrstvia v štádiu sedimentácie po prvotnej fáze.

kalcit III. - od kalcitu II. sa odlišuje vysokou čistotou. Má silný perleťový lesk, je takmer biely, len slabo žltkasto zafarbený. Na ložisku ja veľmi vzácny. Vznikol najpravdepodobnejšie pri hydrotermálnom postihu sedimentárneho súvrstvia v štádiu sedimentácie po prvotnej fáze spolu s kalcitom II., len vo väčšej vzdialenosti priameho vplyvu hydroterm, ktoré obsahovali Fe. (Kalcit III. je čistejší, bez prímesí kysličníkov Fe a nevyskytuje sa s pyritom).

kalcit IV. - makroskopicky podobný kaolinitu, je špinavobielej farby, bez lesku. Vyskytuje sa na ložisku vzácne, mineralogicky nie je zaujímavý. Vyskytuje sa na puklinách vápencov, spolu s pyritom, s ktorým tvorí agregáty a závalky. Vznikol pravdepodobne rozkladom kalcitu I. pri hydrotermálnom postihu sedimentárneho súvrstvia počas vzniku pyritu.

kalcit V. - tvorí zemité agregáty, chuchvalcovité a závalkovité alebo sintrovité formy. Mikroskopicky je vláknitý. Farba je snehovobiela, len miestami špinavožltkastohnedá, má zemitý vzhľad, bez lesku. Vyskytuje sa pomerne hojne, vznikol pri tektonických pohyboch a vrásnení súvrství, vzájomne sa pohybujúcich po klzných plochách lavíc vápencov, na ktorých sa vyskytuje.

dolomit (uhličitan Ca a Mg)

vyskytuje sa v niekoľkých formách

dolomit II. - tvorí vždy klencovité kryštáliky, zoskupené do plochých drúz. Je sivastej i žltkastej farby, priesvitný, často potiahnutý kysličníkmi Fe, má sklený lesk. Od dolomitu I. je odlišný zfarbením, od kalcitu vývojom kryštálových tvarov.  Na ložisku patrí k najrozšírenejším minerálom. Vznikol najpravdepodobnejšie pri hydrotermálnom postihu sedimentárneho súvrstvia v štádiu sedimentácie po prvotnej fáze, spolu s kalcitom II. a III. a pyritom..

dolomit III. - tvorí drobné klencovité kryštáliky, len niekoľko mm veľké, často navzájom rôzne zrastené a prerastené. Je takmer číry, makroskopicky je sivastý, priesvitný a má sklený lesk. Od podobného kalcitu je odlíšiteľný len dôkladným štúdiom kryštálov. Pomerne vzácny minerál na ložisku. Vznikol najpravdepodobnejšie pri hydrotermálnom postihu sedimentárneho súvrstvia v štádiu sedimentácie po prvotnej fáze spolu s kalcitom II., len vo väčšej vzdialenosti priameho vplyvu hydroterm, ktoré obsahovali Fe.

dolomit III. - tvorí kôrovité formy, v podstate výplň puklín. Je silne dopukaný. Farba je červenáalebo zelenkastá, bez lesku, je takmer nepriesvitný. Vzácny minerál na ložisku. Vznikol pravdepodobne pri tektonických pohyboch a vrásnení súvrství, vzájomne sa pohybujúcich po klzných plochách lavíc vápencov, na ktorých sa vyskytuje, spolu s kalcitom V.

dawsonit (

- tvorí drobučké, do 2 mm veľké, sférolitické agregáty, mikroskopicky vláknité, koncentricky usporiadané do kruhov. Je snehovobielej farby a má silný perleťový lesk. Veľmi rozšírený minerál. Vyskytuje sa na puklinách vápencov. Vznikol najpravdepodobnejšie pri hydrotermálnom postihu sedimentárneho súvrstvia v štádiu sedimentácie po prvotnej fáze, spolu s kalcitom II. a III. a pyritom..

     O totožnosti minerálu sme viedli dlhé diskusie. Patrí medzi veľmi zaujímavé minerály lokality. Pôvodne sme ho charakterizovali ako kalcit, ktorý vzniko sekundárne pôsobením poveternostných podmienok rozkladom primárneho kalcitu, poprípadne i dolomitu a samotných vápencov. Nakoľko sme nevykonali chemickú analýzu na obsah vzorkovej vody, v prípade obsahu vody mohlo sa jednať i o hydrokalcit, če je v podstate vodnatý uhličitan Ca.

 

sekundárne minerály

limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe)

- tvorí zemité a práškovité agregáty, náteky a nálety. Je hnedej až čiernohnedej farby. Vzniká oxidáciou pyritu. Na ložisku patrí k vzácnym minerálom, hoci je pomerne hojný, vo forme pekných vzoriek je takmer nedostupný.

 

     Nakoľko po ukončení ťažby ložisko bude plne rekultivované a zarastené, venovali sme zberu a štúdiu minerálov veľký dôraz, keďže pre krátkodobú činnosť ložiska všetky poznatky o lokalite budú širšej geologickej verejnosti neznáme.

     Lokalita je z hľadiska výskytu minerálov veľmi zaujímavá. Odporúčame ju navštíviť nielen zberateľom minerálov, ale i na štúdium litológie. Odporúčame po získaní podrobnej geologickej mapy lokalitu navštíviť, prejsť blízke okolie a odobrať vzorky hornín. Taktiež odporúčame prejsť okolie ložiska evaporitov a vyzbierať všetky dostupné vzorky a previesť koreláciu z obidvoch lokalít. Na základe prevedeného štúdia bude možné jednotlivé horniny charakterizovať a stratigraficky zaradiť.