Jdi na obsah Jdi na menu
 


Záblatie, výskyt sadrovcov

Záblatie, ložisko evaporitov

 

leto, 1983

     Bývalé ložisko evporitov sme navštívili potom, čo nám bývalý riaditteľ ZŠ p. Vydarený ukázal z ložiska veľké množstvo vzoriek, údajne on ich sám nazbieral na jeseň v roku 1982.

     Lokalitu sme navštívili, prešli sme niekoľko poľných cestičiek, prezreli sme niekoľko chráští, okolitý les a lúky, nenašli sme žiadne náznaky povrchovej ťažby alebo výkopových prác.

 

 

 

Ložisko evaporitov Záblatie-Trenčín v karpatskom keupri pribradlového pásma ZK

 

7. júl, 1994

    Ložisko evaporitov bolo ťažené ešte počas minulého storočia a prevažne v predvojnovom období, v súčastnosti je postihnuté výstavbou diaľnice.

     Ložisko sme v minulosti navštívili, nezaznamenali sme však na okolí žiadne pozostatky povrchovej ťažby v minulosti. V súčastnosti je oblasť značne poznačená ťažbou kameňa pre diaľnicu.

     Študovali sme profil malého kameňolomu, kde mohla v minulosti prebiehať ťažba evaporitov, no je možné, že kameňolom bol otvorený počas výstavby diaľnice. V profile je dobre odokryté mocné súvrstvie evaporitov, čiastočne s nadložnou skrývkou a sprašovými koplexami. Prevažné množstvo vzoriek sme študovali z háld, ktoré sú tu pomerne veľké a rozsiahle, pochádzajú z ťažby kameňa pre výstavbu diaľnice. Evapority sú v haldách silne zastúpené, často sa vyskytujú bloky o veľkosti do 1 m. Z ostatných minerálov sme zaznamenali pyrit a karbonáty, vyskytujúce sa ako súčasť žiliek v horninách.

     Ložisko považujeme v súčastnosti za veľmi zaujímavé, nakoľko v rámci výstavby diaľnice je veľmi dobre odokrytý a prístupný profil s východzom vrstiev evaporitov. Nakoľko sa jedná o ojedinelý výskyt, bolo by vhodné lokalitu zakonzervovať a vyhlásiť za Chránené nálezisko.

 

 

 

Ložisko evaporitov v súvrství Karpatského keupru v bradlovom pásme Západných Karpát, Záblatie, Biele Karpaty

 

11. august, 1994

     V súvrství keupru v Kysuckom príkrove bradlového pásma Západných karpát vyskytuje sa v obci Záblatie v minulosti ťažené ložisko evaporitov. Stručne sa o ňom zmieňuje Koděra (1990). V našej práci stručne predkladáme výsledky kompletného štúdia lokality, charekteristiku jednotlivých ložiskových minerálov a hornín, súčastný stav a perspektívu ložiska.

 

Stav ložiska, stručná charakteristika

     Ložisko evaporitov zasiahla výstavba diaľnice Bratislava - Žilina. Ložisko bolo od roku 1897 ťažené. Pred výstavbou diaľnice boli zvyšky ložiska takmer nerozoznateľné s okolím, haldy boli značne zatrávnené. V súčastnosti je celé ložisko značne prekopané aj s okolitým svahom. Na povrch vystupujú rozsiahle haldy, ktoré dokumentujú v minulosti značné vyťaženie a exploatáciu ložiska. Miestami na haldách možno nájsť veľké bloky evaporitov. Nad haldami vystupuje malý odkryv, ktorý môžeme považovať za súčasť ložiska, predpokladáme, že ložisko bolo ťažené povrchovo.

     Nakoľko odkryv tvorí v súčastnosti oproti haldám len zanedbateľnú časť ložiska, aj keď je študijne veľmi vzácnou lokalitou, celé štúdium opierame o vzorky získané z hálad. Len ojedinelé vzorky, ktoré sa vyskytujú len v profile, budeme charakterizovať samostatne, inak podávame spoločnú charakteristiku všetkých vzoriek ložiska s poznámkou, kde  sme vzorky nazbierali.

 

Litostratigrafia profilu ložiska

 

Obr.č.l  Schématický nákres litológie profilu ložiska evaporitov

 

     V ľavej strane profilu, v nasjspodnejše časti, vystupuje poloha sadrovcov. V nadloží vystupujú kremenné pieskovce až pieščité kremence. V strede a vpravo vystupuje v dolne časti sadrovec, v jedho nadloží vystupuje tenká vrstvička ílov, poloha kremenných pieskovcov a navrchu poloha bridlíc. Celkom vpravo vystupuje sadrovec, predelený vrstvičkou slieňovcov.

     Celý litologický komplex sme zaradili do sävrstvia Karpatského keupru¸trias, do Kysuckého príkrovu Bradlového pásma Západných Karpát.

     V nadloží ležia pokryvné sedimenty. V spodnej časti sú zastúpené červené pieščité hlinité jemnozrnné sedimenty, v nadloží vystupuje tenká vrstvička ílov, ďalej obdobné žlté pieščité hlinité sedimenty a na vrchu červené hlinité pieščité sedimenty, s obsahom drobných vápencových konkrécií.

     Súvrstvie pokryvných sedimentov nám bolo problematické bližšie stratigraficky charakterizovať. Na základe analógie ílov vo vrstvách Karpatského keupru a vo vrstvách pokryvných sedimentov, a na základe prevahy pieščitej zložky v sedimentoch, sme toto súvrstvie zaradili do Karpatského keupru, trias, Kysucký príkrov Bradlového pásma. Nepopierame však skutočnosť, že pokryvné súvrstvie môže byť skutočným pokryvným súvrstvím kvartéru, v ktorom sú zastúpené silne pieščité sprašové sedimenty.

 

Stručná charakteristika hornín

 

Hornina

Startigrafia

Miesto nálezu

bunkovitý dolomit

tiras

haldy

bridlica

trias

profil, haldy

kvarcitický pieskovec

trias

profil, haldy

pieskovec

trias

haldy

slieňovec

trias

profil

pieskovec

trias

haldy

pieskovec

trias (?)

haldy

červený pieščitý sediment

trias (?)

profil

žltý pieščitý sediment

trias (?)

profil

íl

trias (?)

profil

 

bunkovitý dolomit

- je celistivý a masívny, prevažne svetlej šedastej farby, častý je i hnedastej farby, obsahuje vždy rôzne fľaky a šmúhy, ktoré považujeme za organický pigment. Je lavicovitý, pevný, obsahuje tenké žilky bieleho kalcitu.

bunkovitý bridličnatý dolomit

- v podstate len tektonicky tlačený bunkovitý dolomit. Je odlučný podľa plôch bridličnatosti, silne rozpadavý, tmavohnedastošedej farby.

kvarcitický pieskovec

- pevný, strednozrnný. Je svetlej farby, prevažne bielej, s nádychom do zelenkava, silne kremitý. Miestami je značne limonitizovaný, potom je hnedastožltý, zrná kremeňa sú silne zatláčané povlaky a tmelom limonitových impregnácií.

pieskovec

- tenkolavicovitý, veľmi jemnozrnný, pevný. Je hnedastej farby, zrnká sú nerozoznateľné od celistivej hmoty, jasne viditeľné vrstvy sedimentácie. obsahuje drobné a veľmi tenké žilky bieleho kalcitu, kolmé na sedimentačné vrstvičky.

pieskovec (slienitý?)

- bridličnatý, značne rozpadavý, charakterizovaný ako zložka silne pieščitého a spevneného sedimentu. Je svetlých farieb, žltkastý, pleťovohnedastý, miestami červený.

slieňovec

- je celistivý, má lastúrnatý lom, inak pevný. Je šedastej farby, obsahuje dendrity kysličníkov Mn, Fe.

červený pieščitohlinitý sediment

- jemnozrnný, čiastočne spevnený, inak rozpadavý, silne vápnitý. Obsahuje drobné silne vápnité konkrécie (cicváry).

žltý pieščitohlinitý sediment

- obdobný ako červený, neobsahuje však silne vápnité konkrécie.

íl

- drobnovrstvičkovitý, značne bridličnatý, mastný. Je šedasto zelenavej farby.

 

Mineralogia ložiska

 

Materská hornina

Minerál

minerály hornín karpatského keupru

pyrit

kalcit,

dolomit

minerály evaporitov

sadrovec

 

pyrit

- málo rozšírený minerál na ložisku. tvorí zrná, závalky alebo tenké žilôčky. Je belavej zlatožltej farby, miestami navetráva a nabieha do tmava, má silný kovový lesk. Vystupuje v bunkovitých dolomitoch Karpatského keupru, vždy v žilkách dolomitu.

dolomit

- pomerne rozšírený, vystupuje v dvoch formách

dolomit I. - tvorí súčasť pyritovo-karbonátovej mineralizácie. Tvorí žilky a žily ať 5 cm hrubé, je svetlošedastej a prevažne bielej farby, je jemnozrnný až kryštalický, má len slabý lesk. Obsahuje hojné dutiny a pukliny, v ktorých sú časté nepravidelné kryštáliky dolomitu. Mineralizácia je viazaná na bunkovité dolomity Karpatskjého keupru.

dolomit II. - tvorí len ojedinelé tenké žilky. Dolomit je štiepateľný podľa smeru žiliek, má silný až perleťový lesk a je číry a priesvitný, väčšinou zakalený. Vyskytuje sa v bunkovitých dolomitoch Karpatského keupru.

kalcit

- veľmi rozšírený na ložisku. Tvorí prevažne žilky rôznych mocností, častý je vo forme kryštálov. Vytvára nepravidelné agregáty, kryštály sú až 1 cm veľké, ukončené kopijou, len nedokonalo obmedzené. Je bielej až žltkastošpinavobielej farby, lesk má len na lomových plochách, inak je matný. Vyskytuje sa v bridličnatých horninách obdobných bunkovitým dolomitom, čiastočne pieščitým.

sadrovec

- jediný nami idenrifikovaný minerál evaporitov na ložisku. Vystupuje v mnohých formách a odrodách.

sadrovec I. - tvorí lóže, polohy a vrstvy na ložisku, až niekoľko cm hrubé, bloky o veľkosti niekoľkych desiatok kg. Je jemnozrnný, miestami jemno kryštalický, pomerne tvrdý. Má jasne pozorovateľný rast pllôch, v ktorých sa niekedy striedajú tenké vrstvičky tmavších alebo svetlejších variet. Obsahuje hojné uzavreniny organického pigmentu, často je prestúpený žilkami hornín.

sadrovec II. i tvorí impregnácie hornín, v podstate súdrovcové rudonodné polohy, alebo sádrovcové vrekciovité horniny. Tvorí žilky a impregnácie v rozpukaných horninách, ktoré vyhojuje. JE snehovobielej farby, žrnitý, má silný sklenný lesk.

sadrovec III. - pomerne málo rozšírený, v podstate totožný so sadrovcom II., len ružovkastej až ružovej farby.

sadrovec IV. - viac rozšírený, v podstate totožný so sádrovcom II. Tvorí veľké kusovité vzorky, je snehovobielej farby, jemnozrnný, silne lesklý. Označili sme ho ako odroda alabaster.

sadrovec V. - málo rozšírený,  tvorí veľké úlomky. JE radiálne kryštalický. Tvorí kryštály ihličkovité až tenkostĺpčekovité, dlhé až 7 cm, zoskupené do paralelných agregátov. JE veľmi rozpadavý podľa plôch štiepateľnosti stĺpcov. Inak je snehovobiely, na plochách stĺpcov silne lesklý.

sadrovec VI. - pomerne rozšírený. Vyskytuje sa v horninách, kde tvorí žilky a agregáty. Tvorí ihličkovité až vláknité agregáty, tesne na seba narastené, podobné agregátom azbestovým. Je priesvitný, často číry, väčšinou však slabo zafarbený alebo zakalený a znečistený. Má sklenný lesk,

 

Záver

     Ložisko sadrovcov je v súčastnej ekonomickej situácií nebilančné. Aj keď sme zaznamenali na ložisku pomerne veľké množstvo suroviny, nie je záujem o intenzívnejší výzkum ložiska. Musíme aspoň čiastočne poznamenať, že v blízkosti ložiska Záblatie, asi 2 km na SV, v malom odkryve, ktorý slúži pre potreby výstavby diaľnice, sme tatktiež zaznamenali výskyt evaporitov. Bolo by preto veľmi potrebné previesť komplexný výzkum ložiskových pomerov. V súčastnosti však pre hospodárstvo plne dostačuje ložisko evaporitov Novoveská Huta (Spišská Nová Ves).

     Nakoľko sa jedná o veľmi zaujímavý nález, o samotný študijný profil na ložisku, bolo by priam nevyhnutné ložisko evaporitov vyhlásiť za Chránený prírodný výtvor, nakoľko v súčastnosti pri výstavbe diaľnice bude ložisko najpravdepodobnejšie úplne zlikvidované a znehodnotené. Mnohé tomu už nasvedčuje.

 

 

 

     Táto historická lokalita, ktorá v minulosti predstavovala jedinečnú ukážku vývoja triasových súvrství

Drietomského príkrovu, patrí, žiaľ, už len minulosti. Lokalita bola po ukončení výstavby diaľnice úplne zlikvidovaná, rekultivovaná a dnes ju už len vzácnosťou nájsť na povrchu zatrávnaného terénu najeký úlomok evaporitu.