Záblatie, výskyt sadrovcov
Záblatie, ložisko evaporitov
leto, 1983
Bývalé ložisko evporitov sme navštívili potom, čo nám bývalý riaditteľ ZŠ p. Vydarený ukázal z ložiska veľké množstvo vzoriek, údajne on ich sám nazbieral na jeseň v roku 1982.
Lokalitu sme navštívili, prešli sme niekoľko poľných cestičiek, prezreli sme niekoľko chráští, okolitý les a lúky, nenašli sme žiadne náznaky povrchovej ťažby alebo výkopových prác.
Ložisko evaporitov Záblatie-Trenčín v karpatskom keupri pribradlového pásma ZK
7. júl, 1994
Ložisko evaporitov bolo ťažené ešte počas minulého storočia a prevažne v predvojnovom období, v súčastnosti je postihnuté výstavbou diaľnice.
Ložisko sme v minulosti navštívili, nezaznamenali sme však na okolí žiadne pozostatky povrchovej ťažby v minulosti. V súčastnosti je oblasť značne poznačená ťažbou kameňa pre diaľnicu.
Študovali sme profil malého kameňolomu, kde mohla v minulosti prebiehať ťažba evaporitov, no je možné, že kameňolom bol otvorený počas výstavby diaľnice. V profile je dobre odokryté mocné súvrstvie evaporitov, čiastočne s nadložnou skrývkou a sprašovými koplexami. Prevažné množstvo vzoriek sme študovali z háld, ktoré sú tu pomerne veľké a rozsiahle, pochádzajú z ťažby kameňa pre výstavbu diaľnice. Evapority sú v haldách silne zastúpené, často sa vyskytujú bloky o veľkosti do 1 m. Z ostatných minerálov sme zaznamenali pyrit a karbonáty, vyskytujúce sa ako súčasť žiliek v horninách.
Ložisko považujeme v súčastnosti za veľmi zaujímavé, nakoľko v rámci výstavby diaľnice je veľmi dobre odokrytý a prístupný profil s východzom vrstiev evaporitov. Nakoľko sa jedná o ojedinelý výskyt, bolo by vhodné lokalitu zakonzervovať a vyhlásiť za Chránené nálezisko.
Ložisko evaporitov v súvrství Karpatského keupru v bradlovom pásme Západných Karpát, Záblatie, Biele Karpaty
11. august, 1994
V súvrství keupru v Kysuckom príkrove bradlového pásma Západných karpát vyskytuje sa v obci Záblatie v minulosti ťažené ložisko evaporitov. Stručne sa o ňom zmieňuje Koděra (1990). V našej práci stručne predkladáme výsledky kompletného štúdia lokality, charekteristiku jednotlivých ložiskových minerálov a hornín, súčastný stav a perspektívu ložiska.
Stav ložiska, stručná charakteristika
Ložisko evaporitov zasiahla výstavba diaľnice Bratislava - Žilina. Ložisko bolo od roku 1897 ťažené. Pred výstavbou diaľnice boli zvyšky ložiska takmer nerozoznateľné s okolím, haldy boli značne zatrávnené. V súčastnosti je celé ložisko značne prekopané aj s okolitým svahom. Na povrch vystupujú rozsiahle haldy, ktoré dokumentujú v minulosti značné vyťaženie a exploatáciu ložiska. Miestami na haldách možno nájsť veľké bloky evaporitov. Nad haldami vystupuje malý odkryv, ktorý môžeme považovať za súčasť ložiska, predpokladáme, že ložisko bolo ťažené povrchovo.
Nakoľko odkryv tvorí v súčastnosti oproti haldám len zanedbateľnú časť ložiska, aj keď je študijne veľmi vzácnou lokalitou, celé štúdium opierame o vzorky získané z hálad. Len ojedinelé vzorky, ktoré sa vyskytujú len v profile, budeme charakterizovať samostatne, inak podávame spoločnú charakteristiku všetkých vzoriek ložiska s poznámkou, kde sme vzorky nazbierali.
Litostratigrafia profilu ložiska
Obr.č.l Schématický nákres litológie profilu ložiska evaporitov
V ľavej strane profilu, v nasjspodnejše časti, vystupuje poloha sadrovcov. V nadloží vystupujú kremenné pieskovce až pieščité kremence. V strede a vpravo vystupuje v dolne časti sadrovec, v jedho nadloží vystupuje tenká vrstvička ílov, poloha kremenných pieskovcov a navrchu poloha bridlíc. Celkom vpravo vystupuje sadrovec, predelený vrstvičkou slieňovcov.
Celý litologický komplex sme zaradili do sävrstvia Karpatského keupru¸trias, do Kysuckého príkrovu Bradlového pásma Západných Karpát.
V nadloží ležia pokryvné sedimenty. V spodnej časti sú zastúpené červené pieščité hlinité jemnozrnné sedimenty, v nadloží vystupuje tenká vrstvička ílov, ďalej obdobné žlté pieščité hlinité sedimenty a na vrchu červené hlinité pieščité sedimenty, s obsahom drobných vápencových konkrécií.
Súvrstvie pokryvných sedimentov nám bolo problematické bližšie stratigraficky charakterizovať. Na základe analógie ílov vo vrstvách Karpatského keupru a vo vrstvách pokryvných sedimentov, a na základe prevahy pieščitej zložky v sedimentoch, sme toto súvrstvie zaradili do Karpatského keupru, trias, Kysucký príkrov Bradlového pásma. Nepopierame však skutočnosť, že pokryvné súvrstvie môže byť skutočným pokryvným súvrstvím kvartéru, v ktorom sú zastúpené silne pieščité sprašové sedimenty.
Stručná charakteristika hornín
Hornina |
Startigrafia |
Miesto nálezu |
bunkovitý dolomit |
tiras |
haldy |
bridlica |
trias |
profil, haldy |
kvarcitický pieskovec |
trias |
profil, haldy |
pieskovec |
trias |
haldy |
slieňovec |
trias |
profil |
pieskovec |
trias |
haldy |
pieskovec |
trias (?) |
haldy |
červený pieščitý sediment |
trias (?) |
profil |
žltý pieščitý sediment |
trias (?) |
profil |
íl |
trias (?) |
profil |
bunkovitý dolomit
- je celistivý a masívny, prevažne svetlej šedastej farby, častý je i hnedastej farby, obsahuje vždy rôzne fľaky a šmúhy, ktoré považujeme za organický pigment. Je lavicovitý, pevný, obsahuje tenké žilky bieleho kalcitu.
bunkovitý bridličnatý dolomit
- v podstate len tektonicky tlačený bunkovitý dolomit. Je odlučný podľa plôch bridličnatosti, silne rozpadavý, tmavohnedastošedej farby.
kvarcitický pieskovec
- pevný, strednozrnný. Je svetlej farby, prevažne bielej, s nádychom do zelenkava, silne kremitý. Miestami je značne limonitizovaný, potom je hnedastožltý, zrná kremeňa sú silne zatláčané povlaky a tmelom limonitových impregnácií.
pieskovec
- tenkolavicovitý, veľmi jemnozrnný, pevný. Je hnedastej farby, zrnká sú nerozoznateľné od celistivej hmoty, jasne viditeľné vrstvy sedimentácie. obsahuje drobné a veľmi tenké žilky bieleho kalcitu, kolmé na sedimentačné vrstvičky.
pieskovec (slienitý?)
- bridličnatý, značne rozpadavý, charakterizovaný ako zložka silne pieščitého a spevneného sedimentu. Je svetlých farieb, žltkastý, pleťovohnedastý, miestami červený.
slieňovec
- je celistivý, má lastúrnatý lom, inak pevný. Je šedastej farby, obsahuje dendrity kysličníkov Mn, Fe.
červený pieščitohlinitý sediment
- jemnozrnný, čiastočne spevnený, inak rozpadavý, silne vápnitý. Obsahuje drobné silne vápnité konkrécie (cicváry).
žltý pieščitohlinitý sediment
- obdobný ako červený, neobsahuje však silne vápnité konkrécie.
íl
- drobnovrstvičkovitý, značne bridličnatý, mastný. Je šedasto zelenavej farby.
Mineralogia ložiska
Materská hornina |
Minerál |
minerály hornín karpatského keupru |
pyrit kalcit, dolomit |
minerály evaporitov |
sadrovec |
pyrit
- málo rozšírený minerál na ložisku. tvorí zrná, závalky alebo tenké žilôčky. Je belavej zlatožltej farby, miestami navetráva a nabieha do tmava, má silný kovový lesk. Vystupuje v bunkovitých dolomitoch Karpatského keupru, vždy v žilkách dolomitu.
dolomit
- pomerne rozšírený, vystupuje v dvoch formách
dolomit I. - tvorí súčasť pyritovo-karbonátovej mineralizácie. Tvorí žilky a žily ať 5 cm hrubé, je svetlošedastej a prevažne bielej farby, je jemnozrnný až kryštalický, má len slabý lesk. Obsahuje hojné dutiny a pukliny, v ktorých sú časté nepravidelné kryštáliky dolomitu. Mineralizácia je viazaná na bunkovité dolomity Karpatskjého keupru.
dolomit II. - tvorí len ojedinelé tenké žilky. Dolomit je štiepateľný podľa smeru žiliek, má silný až perleťový lesk a je číry a priesvitný, väčšinou zakalený. Vyskytuje sa v bunkovitých dolomitoch Karpatského keupru.
kalcit
- veľmi rozšírený na ložisku. Tvorí prevažne žilky rôznych mocností, častý je vo forme kryštálov. Vytvára nepravidelné agregáty, kryštály sú až 1 cm veľké, ukončené kopijou, len nedokonalo obmedzené. Je bielej až žltkastošpinavobielej farby, lesk má len na lomových plochách, inak je matný. Vyskytuje sa v bridličnatých horninách obdobných bunkovitým dolomitom, čiastočne pieščitým.
sadrovec
- jediný nami idenrifikovaný minerál evaporitov na ložisku. Vystupuje v mnohých formách a odrodách.
sadrovec I. - tvorí lóže, polohy a vrstvy na ložisku, až niekoľko cm hrubé, bloky o veľkosti niekoľkych desiatok kg. Je jemnozrnný, miestami jemno kryštalický, pomerne tvrdý. Má jasne pozorovateľný rast pllôch, v ktorých sa niekedy striedajú tenké vrstvičky tmavších alebo svetlejších variet. Obsahuje hojné uzavreniny organického pigmentu, často je prestúpený žilkami hornín.
sadrovec II. i tvorí impregnácie hornín, v podstate súdrovcové rudonodné polohy, alebo sádrovcové vrekciovité horniny. Tvorí žilky a impregnácie v rozpukaných horninách, ktoré vyhojuje. JE snehovobielej farby, žrnitý, má silný sklenný lesk.
sadrovec III. - pomerne málo rozšírený, v podstate totožný so sadrovcom II., len ružovkastej až ružovej farby.
sadrovec IV. - viac rozšírený, v podstate totožný so sádrovcom II. Tvorí veľké kusovité vzorky, je snehovobielej farby, jemnozrnný, silne lesklý. Označili sme ho ako odroda alabaster.
sadrovec V. - málo rozšírený, tvorí veľké úlomky. JE radiálne kryštalický. Tvorí kryštály ihličkovité až tenkostĺpčekovité, dlhé až 7 cm, zoskupené do paralelných agregátov. JE veľmi rozpadavý podľa plôch štiepateľnosti stĺpcov. Inak je snehovobiely, na plochách stĺpcov silne lesklý.
sadrovec VI. - pomerne rozšírený. Vyskytuje sa v horninách, kde tvorí žilky a agregáty. Tvorí ihličkovité až vláknité agregáty, tesne na seba narastené, podobné agregátom azbestovým. Je priesvitný, často číry, väčšinou však slabo zafarbený alebo zakalený a znečistený. Má sklenný lesk,
Záver
Ložisko sadrovcov je v súčastnej ekonomickej situácií nebilančné. Aj keď sme zaznamenali na ložisku pomerne veľké množstvo suroviny, nie je záujem o intenzívnejší výzkum ložiska. Musíme aspoň čiastočne poznamenať, že v blízkosti ložiska Záblatie, asi 2 km na SV, v malom odkryve, ktorý slúži pre potreby výstavby diaľnice, sme tatktiež zaznamenali výskyt evaporitov. Bolo by preto veľmi potrebné previesť komplexný výzkum ložiskových pomerov. V súčastnosti však pre hospodárstvo plne dostačuje ložisko evaporitov Novoveská Huta (Spišská Nová Ves).
Nakoľko sa jedná o veľmi zaujímavý nález, o samotný študijný profil na ložisku, bolo by priam nevyhnutné ložisko evaporitov vyhlásiť za Chránený prírodný výtvor, nakoľko v súčastnosti pri výstavbe diaľnice bude ložisko najpravdepodobnejšie úplne zlikvidované a znehodnotené. Mnohé tomu už nasvedčuje.
Táto historická lokalita, ktorá v minulosti predstavovala jedinečnú ukážku vývoja triasových súvrství
Drietomského príkrovu, patrí, žiaľ, už len minulosti. Lokalita bola po ukončení výstavby diaľnice úplne zlikvidovaná, rekultivovaná a dnes ju už len vzácnosťou nájsť na povrchu zatrávnaného terénu najeký úlomok evaporitu.