Staré kutiská na uhlie v oblasti Višňové, Vaďovce, Hrušové
(Bzince pod Javorinou)
1 km Z od obce pri Hrušovom
hnedé uhlie
- sloj sa vyskytuje v neogénnych sedimentoch v nadloží bazálneho eggenburského (???)
zlepenca. V minulosti bol otvorený malou šachticou pri Hrušovom.
(Vaďovce)
výskyt medzi Vaďovcami a Hrušovím
hnedé uhlie
- medzi Vaďovcami a Bzincami pod Javorinou, časťou Hrušové, sa v minulosti kutalo na uhlie, ktoré sa vyskytuje v eocénnom pieskovci (vývoj Starej Turej).
jantár
- zrná až do veľkosti fazule v hnedom uhlí v okolí obce uvádzané pod názvom succinit alebo retinit.
Štúdium pozostatkov ťažby uhlia vo Vaďovciach
25. september, 2009
V obci Višňové sme získali informácie od niekoľkých miestnych občanov, ktorí nám približne opísali miesta, kde by sa mali nachádzať pozostatky kutacích prác z minulosti.
Na základe informácií z literatúry nachádza sa uhlie v neogénnych pieskovcoch Vaďovskej kotliny, jednak v oblasti Vaďoviec, Krajného i Hrušového. O výskyte v senónskych pieskovcoch a slieňovcoch zmienka nie je.
V teréne v oblasti Vaďovského vrchu sme lokalizovali rozsiahle početné hlboké jarky, ktoré by mohli byť pozostatkami po povrchových kutacích prácach. Vyskytujú sa však výhradne vsenónskych súvrstviach vývoja Bradla, a tiež i v triasových vápencoch Hronika.
Preštudovali sme veľké množstvo vzoriek v jarkoch, odobrali sme vzorky pieskovcov, vzorky uhlia sme však nenašli.
O pôvode jarkov sme ďalej neuvažovali, nevieme sa vyjadriť, či patria alebo nepratria k pozostatkom ťažby uhlia.
Lokalitu hlavne bližšie smerom k Vaďovciam ešte v budúcnosti navštívime a prezrieme oblasť neogénu Vaďovskej kotliny.
Na úpätí Vaďovského vrchu, na poliach Farkašovho vrchu, zaznamenali sme výskyt limonitu, na viacerých miestach, vo forme malých úlomkov a konkrécií. Niekoľko vzoriek sme odobrali, taktiež sme odobrali niekoľko vzoriek pieskovcov senónu a zaznamenali sme drobnú vzorku pyritu, ktorú analyzujeme mikroskopicky.
Po stopách starých kutísk na uhlie v oblasti Hrušové-Vaďovce-Višňové
4. apríl, 2011
V minulosti bolo pokusne kopané uhlie v oblasti medzi Hrušovým, Vaďovcami a Višňovým. Prvé miesta sme navštívili pred rokom, dnes sme preštudovali ďaľšie lokality, ktoré by mohli predstavovať kutiská uhlia.
1.) Hrušové, skalný svah za cintorínom
- lokalita sa nachádza niekoľko 100 m JZ za obcou Hrušové, na svahu k. 344, Majer, pod Kalinovou studňou. Lokalitu predstavuje skalný masív vystupujúci z podložia kvartéru, skalky sú do 2-3 m veľké. Na svahu sa nachádza množstvo voľných balvanov a blokov.
Geologicky tvoria skalný masív vápence, pripomínajúce jurskú súvrstvia Hrušovskej skupiny. Na základe geologickej mapy súvrstvie nevieme stratifikovať, predpokladáme, že sa jedná buď o vývoj Starej Turej alebo o vývoj Bradla, poprípadne Valchovské zlepence.
Na lokalite sa v minulosti pravdepodobne uhlie nehľadalo. Lokalita je vhodná na štúdium litológie.
2.) Hrušové, veľká skala a hlboké jarky
- lokalita sa nachádza asi 100-200 m JZ od lok. č.1, na svahu k. 344, pod Kalinovou studňou. Lokalitu predstavuje rozsiahly, niekoľko desiatok m veľký skalný masív, a niekoľko cez 100 m dlhých a do 5 m hlbokých jarkov.
Geologicky tvoria skalný masív vápence (ako lok.1), pripomínajúce jurskú súvrstvia Hrušovskej skupiny. Na základe geologickej mapy súvrstvie nevieme stratifikovať, predpokladáme, že sa jedná buď o vývoj Starej Turej alebo o vývoj Bradla, poprípadne Valchovské zlepence. V jarkoch sa hojne vyskytujú do 20 cm veľké valúny kremenných hornín (zlepence vývoja Starej Turej?, Valchovské zlepence?), zaznamenali sme i lavicovité pieskovce.
O pôvode jarkov nič bližšie nevieme, avšak nepredpokladáme, že by uhlia kutali až na tak rozsiahlych miestach, nemôžeme to však ani vylúčiť. Lokalita (skalný masív) je vhodná na štúdium litológie.
3.) Hrušové, veľká skala, v okolí nie sú jarky
- lokalita sa nachádza do 500 m JZ od lok. č.2, už takmer na vrchole Kalinovej studne. Lokalitu predstavuje rozsiahly, niekoľko desiatok m veľký skalný masív, výrazný, pekne vyvinutý, s množstvom sute až kamenného mora na svahu.
Geologicky tvoria skalný masív vápence, ale zaznamenali sme i zlepence až vápencové zlepence, taktiež prítomnosť hornín veľmi blízkych jurským súvrstviam Hrušovskej skupiny. Na základe geologickej mapy súvrstvie nevieme stratifikovať, predpokladáme, že sa jedná buď o vývoj Starej Turej alebo o vývoj Bradla, poprípadne Valchovské zlepence.
Na lokalite sa v minulosti pravdepodobne uhlie nehľadalo. Lokalita je vhodná na štúdium litológie.
4.) Hlboké jarky, Tretinová, Vaďovský vrch
- lokalita sa nacháda v miestach medzi bezmenným potokom na Tretinovej pod k. 289 a Vaďovským vrchom, tiahne sa v dĺžke snáď i 1 km na Z svahu Vaďovského vrchu
(a pokračuje až na V svah Vaďovského vrchu do doliny pod Nedze ako lokalita č.5, ktorú sme študovakli v minulosti). Lokalitu predstavuje množstvo cez 100 m dlhých a až do 10 m hlbokých rozsiahlych jarkov.
Geologicky sa tu vyskytujú valúny hornín Hrušovskej skupiny, a lavicovité pieskovce. Predpokladáme, že sa jedná buď o vývoj Starej Turej, alebo čiastočne i o vývoj Vaďovskej kotliny, alebo o vývoj Bradla (hlavne už samotný svah Vaďovského vrchu).
O pôvode jarkov nič bližšie nevieme, avšak nepredpokladáme, že by uhlia kutali až na tak rozsiahlych miestach, nemôžeme to však ani vylúčiť. Lokalita nie je vhodná na štúdium litológie.
Záver
Na základe štúdia topografickej mapy sme našli obdobné pásmo hlbokých rozsiahlych jarkov v oblasti Majere, J od Hrušového (náznaky tejto lokality sme identifikovali v minulosti pri prechode horstvom). Oblasť v budúcnosti navštívime. Taktiež zaujímavé terénne nerovnosti sme zaznamenali asi 1-2 km od Višňového v doline pod Farkašovim vrchom a asi 0,5 km od Hrušového nad pilou. Tieto miesta taktiež v budúcnosti navštívime.