Podbrančský úsek, vybrané lokality
- bradlovo-pribradlové pásmo
Podbrančsko-trenčiansky úsek
Litostratigrafia
1 Mezozoické príkrovové jednotky
01 Čorštýnsky príkrov (Oravikum)
Prehľad stratigrafie a litológie Čorštýnskeho príkrovu
Čorštýnsky príkrov predstavuje jeden z príkrovov podbrančsko-trenčianskeho úseku bradlového pásma Západných Karpát.
Bradlové pásmo tvorí v podbrančsko-trenčinakom úseku značne zredukovanú antiklinoriálnu zónu, miestami jeho šírka dosahuje len 1 km.
Súvrstvia Čorštýnskeho príkrovu budujú
- súvrstvie krinoidových vápencov – bajok-bat
- vápence, krinoidové, sivé, svetlé, strednozrnné až hrubozrnné, ľahko rozpadavé. Obsahujú okrem klastického kremeňa (až 50%) vápencový a dolomitový materiál. Na navetranom povrchu vystupujú zrná kremeňa a články krinoidov (bajok).
- rohovce, sú zelenkastej, sivej alebo žltkastej farby, v krinoidových vápencoch tvoria šošovky, hľúzy alebo lavice (bajok).
- bridlice, tmavé, s nerovným povrchom plôch bridličnatosti, tvoria polohy uprostred krinoidových vápencov 10-20 cm mocné. Zrejme tu ide o náznaky prechodu medzo čorštýnskym a kysuckým vývojom (bajok).
Hrúbka súvrstvia je asi 30 metrov.
- vápence, krinoidové, červené (bat), tvoria nadložie svetlých krinoidových vápencov (bajok). Červené krinoidové vápence sú strednozrnné až hrubozrnné, prevažne lavicovité. Z klastického materiálu obsahujú hlavne kremeň a úlomky karbonátov. Zriedkavý je limonitizovaný pyrit. (bat)
Hrúbka súvrstvia je asi 10 metrov.
- súvrstvie čorštýnskych vápencov – vrchný bat-stredný titón
- vápence, hľúznaté, výrazne lavicovité. tmavočervené až ružovkasté. Ak prevláda v nich červený tmel, sú zväčša tenkolavicovité až bridličnaté.
Hrúbka súvrstvia je asi 5 metrov.
- súvrstvie kalpionelových vápencov – vrchný titón-berias
- vápence, kalpionelové, červené, svetlé a ružovkasté, často so schránkami krinoidov.
Hrúbka celého súvrstvia je asi 50 metrov.
Hiát
- súvrstvie pestrých slieňov - cenoman-spodný kampán
- sliene, sivozelené, zelené a fialové, farebne prechádzajú do červených slieňov.
Hrúbka súvrstvia je asi 50 metrov.
02 Kysucký príkrov (Oravikum)
Prehľad stratigrafie a litológie Kysuckého príkrovu
Kysucký príkrov predstavuje jeden z príkrovov podbrančsko-trenčianskeho úseku bradlového pásma Západných Karpát.
Bradlové pásmo tvorí v podbrančsko-trenčinakom úseku značne zredukovanú antiklinoriálnu zónu, miestami jeho šírka dosahuje len 1 km.
Súvrstvia Kysuckého príkrovu budujú
- súvrstvie škvrnitých slieňov a slienitých vápencov – lotaring-toark
- vápence, škvrnité a slienité, prevažne celistivé alebo jemnekryštalické, lavicovité, s častými nepravidelnými zhlukmi pyritu
Hrúbka súvrstvia je asi 50 metrov.
- posidóniové vrstvy – bat-álen
- bridlice, sivé až čierne, s nerovným povrchom plôch
- vápence, škvrnité, spongiovité
- nadposidóniové vrstvy – bat-álen
- bridlice, sivomodré, vytvárajú polohy vo vápencoch
- vápence, tmavé, škvrnité, lavicovité
Hrúbka posidóniových a nadposidóniových vrstiev je asi 100 metrov.
- súvrstvie radiolaritov a radiolaritových vápencov - kalov-vrchný oxford
- rádiolariové vápence, lavicovité
- rádiolarity, červené, zelené
- bridlice, kremité, tvoria vložky medzi lavicami vápencov
Hrúbka súvrstvia je asi 10-15(?) metrov.
- súvrstvie hľúznatých vápencov - kimeridž
- vápence, hľúznaté, červené, ružové, svetlé
Hrúbka súvrstvia je 5-10 metrov.
- súvrstvie kalpionelových vápencov, škvrnitých rohovcových vápencov – titón-hoteriv
- vápence, kalpionelové, sivé, pleťové, celistivé, často lavicovité, s hrúbkou lavíc 10-20 cm (titón-berias)
- vápence, rohovcové, sivé až tmavosivé, slienité, výrazne škvrnité, lavicovité (valangin-bárem)
- rohovce, vytvárajú šošovky alebo súvislé polohy (valangin-bárem)
- bridlice, slienité, vytvárajú polohy medzi medzi lavicami rohovcových vápencov (valangin-bárem)
Hrúbka celého súvrstvia je asi 100 metrov.
- súvrstvie sivozelených škvrnitých slieňov – bárem-spodný cenoman
- sliene, sivozelené, škvrnité
Hrúbka súvrstvia je asi 20 metrov.
- súvrstvie pestrých slieňov – stredný cenoman-kampán
- sliene, pestré, prevažne červené
Hrúbka súvrstvia je asi 50 metrov.
03 Drietomský príkrov (pritatrikum)
karn-norik
01.1 - súvrstvie karpatský keuper s evaporitmi
rét
01.2 - súvrstvie karptaský keuper, bridlice, lumachelové vápence
spodný lias
01.3 - súvrstvie vápnitých pieskovcov, rohovcových vápencov a bridlíc
vyší lias-bat
01.4 - súvrstvie škvrnitých vápencov, krinoidových vápencov a bridlíc
kelovej-oxforf
01.5 - súvrstvie radiolaritov
kimeridž-spodný titón
01.6 - súvrstvie hľúznatých vápencov
titón-spodný apt
01.7 - súvrstvie škvrnitých slienitých vápencov a slieňov
vyšší apt-alb
01.8 - súvrstvie urgónskych vápencov
spodný alb
01.9 - hyaloklastitové lávy
alb-turón
1.10 - súvrstvie pieskovcov, zlepencov a blidlíc
(momentálne v stave štúdia, rozpracované)
Mineralogia
1 Mineralizácia mezozoických príkrovových jednotiek
01.1 Mineralizácia litologických členov
pyrit (sírnik Fe)
krinoidové vápence – čorštýnsky príkrov, bat
- zriedkavý vo vápencoch
škvrnité sliene a slienité vápence – kysucký príkrov, lotaring-toark
- tvorí zhluky, nepravidelné, pomerne hojné
limonit (zmes kysličníkov a hyxroxidov Fe)
krinoidové vápence – čorštýnsky príkrov, bat
- produk trozkladu pyritu
rohovec (v podstate chalcedón, odroda nerastu kremeňa, kysličník Si vmodif. alfa)
kalpionelové vápence, škvrnité rohovcové vápence – kysucký príkrov, titón-hoteriv
- svetlé, hnedasté hľúzy a polohy, masívne, sklenne lesklé
jaspis (v podstate chalcedón, odroda nerastu kremeňa, kysličník Si vmodif. alfa)
rádiolarity – kysucký príkrov, kalov-oxford
- rádiolaritové jaspisy
kalcit (uhličitan Ca)
krinoidové vápence – čorštýnsky príkrov, bajok-bat
- v podtsate rekryštalizované schránky krinoidov
kalpionelové vápence, škvrnité rohovcové vápence – kysucký príkrov, titón-hoteriv
- tvorí až niekoľko cm mocné snehovobiele, hrubozrnné žilné agregáty a závalky, miestami so silným sklenným leskom
01.3 Mineralizácia evaporitov
(Chocholná-Velčice)
výskyt údolie potoka Chocholnica
sadrovec
- prakticky bezvýznamné šošovky v bridliciach pribradlového pásma v údolí potoka Chocholnica.
(Rudník)
v chotári obce bližšie neuvedené
sadrovec
- drobné šošovky v ílovitých, menej slienitých bridliciach drietomskej série (keuper) pribradlového pásma.
01.4 Mineralizácia dendritická Mn, Fe (Kvartér)
01.5 Mineralizácia pelosideritov
(Moravské Lieskové)
výskyt lom SZ od obce
V lome na SZ od obce v jemnozrnných pieskovcoch flyšového vývoja albu drietomského príkrovu pribradlového pásma sa nachádzajú pevné, žltavo-hrdzavé konkrécie pelosideritov, až 10 cm veľké. Sú charakteristické pre tzv. sférosideritové vrstvy albu.
01.6 Sedimentárna Mn mineralizácia (jura)
(Podbranč)
výskyt S od hradu Branč
pyroluzit
- v dutinách a puklinách krinoidových vápencov bradlového pásma na S od hradu Branč sa vyskytuje pyroluzit ako pramenná usadenina.