Jdi na obsah Jdi na menu
 


Mangánové zrudnenie na Považí

rudný obvod Lednické Rovne

 

Sedimentárna Mn mineralizácia

 

(Lednické Rovne)

výskyty J svah k. Líščia hora (Sedláčka); smerom na Zadnú (Ostrú) horu, popri kaplnke sv. Anny, po obidvoch stranách Lednického potoka

 

História ložiska

     O prvom objave a začiatkoch tunajšej povrchovej ťažby je len málo údajov. Určitý záujem o využitie rúd bol tesne pred prvou svetovou vojnou. V roku 1914-1916 sa robili na ložisku kutacie a ťažobné práce, ťažba sa obmedzila len na obohatený oxidický výchoz primárnej polohy. Od roku 1917 prevzala ťažobnú činnosť vtedajšia Vojenská správa, podľa archívnych údajov tu pracovali dvaja inžinieri, jeden úradník a 104 robotníkov. Pri práci sa spotrebovalo množstvo streliva a používalo sa 100 banských vozíkov. Avšak i napriek veľlému výkonu bola ročná strata veľmi vysoká, zásoby obohatenej pripovrchovej rudy sa rýchle vyčerpali, pri banských prácach vznikali značné tlaky a silné napučiavanie okolitých hornín, a už v polovici roku 1918 sa ďaľšia ťažba zastavila. Na obidvoch stranách Lednického potoka boli razené štôlne, ktoré sú dnes už zasypané. Ďaľšie prieskumné práce sa robili v roku 1952-1953. Pod vedením Dr. Poláka boli vyrazené dve štôlne a odvrtalo sa niekoľko vrtov, najmä v alúviu potoka Lednica.Ložisko je nebilačné, exploatácia je sťžená najmä silnou tektonikou deformáciou rudnej polohy.

 

Prehľad ťažby Mn rudy

rok 1915 1200 ton

rok 1916 11925 ton

rok 1917 25663 ton

rok 1918 4214 ton

Geológia a pozícia ložiska

     Ložisko prechádza južným svahom bradla Líščia hora (Sedláčka) smerom na Zadnú (Ostrú) horu, popri kaplnke sv. Anny, po obidvoch stranách Lednického potoka. Ruda, ktorá je zreteľne vrstevnatá alebo bridličnatá, je uložená uprostred dogerských šedých  slieňov až slienitých bridlíc (posidóniové vrstvy) v podloží s lavicovitými až celistvými miestami slienitými vápencami (Kysucký príkrov).

     Mn poloha je premenlivej mocnosti, pôvodne lavicovitá, zrejme deštruovaná a rozdelená do celej série pretiahnutých šošoviek s pomerne strmým sklonom od 10 do 60°k SZ. Prebieha v smere SV-JZ aj pod fluviálnymi štrkmi potoka Lednica v celkovej dĺžke 600 až 1000 metrov.

     Pre primárnu rudu je charakteristické široké kolísanie obsahu Mn v rozmedzí 10-19,3%, Fe 4,7-1,05%, SiO2 0,14-21,65%. Hypergénna ruda má obsah Mn asi 1,5-krát vyšší, obsah SiO2 dvojnásobný, obsah Fe sa nemení.

Genéza ložiska a priebeh mineralizácie

     Mn ložisko je syngenetické, sedimentárne oxidicko-karbonátové. Ruda vznikala za pokojnej sedimentácie s nedostatkom hrubého terigénneho materiálu v silne redukčnom prostredí, zdrojom Mn boli pravdepodobne triasové bázické vyvreliny, ktoré síce nie sú v tejto oblasti známe, nachádzajú sa však v podobe obliakov v kriedových zlepencoch pribradlového pásma.

     Vlastnú ložiskovú výplň v primárnej zónetvoria 2-5 cm mocné,  ľahko sa navzájom odlučujúce doštičky Mn, Fe karbonátovej rudy pleťovej, hnedastej alebo šedastej farby, s viditeľným striedaním svetlejších a tmavších pásikov hrúbky 0,5-3 mm. Hypergénna časť ložiska, 3-8 m mocná, je tvorená tmavohnedými až čiernymi masami miestami zemitého charakteru. Migrujúce oztoky hydrosolov Mn oxidov sa koagulovali aj vo vrstevných škárach a puklinách nadložných a podložných slieňov, čo vytvýra doje, väčšej hrúbky mocnosti ložiska, ktorá sa udáva až 5 m.

    

- primárne rudné minerály

Fe síriky

- bližšie neidentifikované, tvoria 2-10 mm mocné pásiky a závalky uprostred rudných lavičiek.

 

- primárne žilné minerály

rodochrozit (uhličitan Mn)

- tvorí spolu s manganokalcitom kryptokryštalické agregáty,ako základná zložka primárnej rudy.

manganokalcit (zmes minerálov kalcitu a rodochrozitu, alebo chemická odroda minerálu kalcitu s obsahom Mn, uhličitan Ca a Mn)

- tvorí spolu s manganokalcitom kryptokryštalické agregáty,ako základná zložka primárnej rudy.

asfalt (uhlovodík)

- tvorí žilky čiernej hmoty, je horľavý. Vyskytuje sa v slieňoch v okolí rudnej polohy, lemovaný žilkami sekundárneho kalcitu.

 

- sekundárne minerály

psilomellan (zmes kysličníkov a hydroxidov Mn)

- tvorí tmavohnedé povlaky a kôry s typickými kolomorfnými štruktúrami, vyskytuje sa v prechodnej zóne medzi primárnou a oxidačnou časťou ložiska. Vyskytuje sa spolu s vernaditom.

pyroluzit

- tvorí celistivé masy zemitého charakteru, je tmavočiernej farby s modrastým nádychom, vyskytuje sa v oxidačnej časti ložiska.

vernadit

- tvorí spolu so psilomellanom kôry a povlaky, vyskytuje sa v prechodnej zóne medzi primárnou a oxidačnou časťou ložiska.

kalcit (uhličitan Ca)

- tvorí tenké povlaky na plochách vrstiev a polyédrov primárnej karbonátovej rudy, alebo tenké povlaky lemujúce žilky asfaltu.

 

(Dolná Breznica)

výskyt J svah Líščej hory

     Sedimentáma mangánová mineralizácia nachá­dzajúca sa v sedimentoch pieninskej série bradlo­vého pásma na južnom úpatí Líščej hory v chotári obce Lednické Rovne zasahuje čiastočne aj do chotára obce Dolná Breznica. V minulosti boli v okolí obce kutacie práce na Mn-rudu.               

 

 

rudný obvod Mikušovce

 

Sedimentárna infiltračná Mn mineralizácia

 

(Mikušovce)

výskyt JZ od obce, pravý breh Červenokamenského potoka, 3 km SZ od stanice Dulov-Nová Ves v údolí Tovarského potoka

     Na JZ od obce sa nachádza menšie ložisko oxidicko-karbonátových mangánových rúd, uprostred jurských vrstiev čorštýnskej série, vo vrstvách vrchného dogeru až spodného malmu bradlového pásma. Zrudnenie premenlivej mocnosti okolo niekoľko dm až do 1 m smeru JV-SZ so sklonom 20-30° na SV, smeru SV -JZ so sklonom 60-70° k SZ so smernou dĺžkou nepresahujúcou 50 m, je vyvinuté v dvoch obzoroch a pravdepodobne pokračuje do hĺbky, pričom spodný obzor predstavuje mineralizovaný čorštýnsky vápenec (spodný malm), vrchný obzor krinoidový vápenec (vrchný doger).

     Koncentrácie mangánových rúd tvoria šošovky a impregnácie, šošovkovité polohy v sivoružových vápencoch na rozhraní medzi dogerom a malmom, nepravidelné hniezda rôznej veľkosti a žily nepravidelného tvaru v krinoidových vápencoch dogeru a impregnácie v celistvých ružových titónskych vápencoch, ako aj v zónach porúch vápencov. Mangánová ruda je vo vrchných častiach silne kremitá a často tmelí úlomky kalcitizovaných amonitov. Mangánové zrudnenie patriace psilomelánovo-pyroluzitovej formácii sa vyskytuje uprostred vrstiev hlbokoneritickej až plytkoneritickej morskej série, sformovalo sa v geosynklinálnom štádiu (jura až krieda) rozvoja alpínskeho tektonicko-magmatického cyklu.

     Názory na jeho genézu sa rozchádzajú; zrudnenie sa považuje za metasomatické, ktoré vzniklo metasomatickým zatláčaním jurských vápencov; rudné roztoky pochádzajú pravdepodobne z triasových bázických eruptív pieninskej série, ktorých okruhliačiky sa nachádzajú v kriedových zlepencoch; zrudnenie je primárne sedimentárne, pričom metasomatóza nastala v častiach blízkych sedimentárnej rude; je sedimentárne a infiltračné; zrudnenie predstavuje sústavu šošoviek mangánovej rudy malmu (syngenetické), výplň puklín v bajoku (infiltračné) ložisko. Spodný zrudnený obzor sa pokladá za syngenetický, sedimentárneho pôvodu, vrchný infiltračného pôvodu, pričom infiltračné premiestnenie časti mangánu do podložných vápencov nastalo po vzniku sedimentárnych rúd a v dôsledku tektonického prevrátenia série sú dnes tieto infiltračoé rudy nad polohou sedimentámych rúd.

CHA: 1. Mn rúd - Mn02 40,67; (Mn 25,00); Fe203 0,91; CaC03 50,43 hmot.%; Mn02 29,91 hmot.% (Mn 31,88); Fe20; 2,84; Al203 1,80; CaO 19,88; MgO 0,72 hmot.%; Mn do 32,14 hmot.%; Fe203 2,84 hmot.%.

2. Mn rúd zo spodného obzoru - Mn02 8,37; Fe203 6,43; CaO 13,09 hmot. %.

3. Mn rúd vrchného obzoru - Mn02 50,38; Fe203 1,66; CaO 23,86 hmot. %.

     Počas 1. svetovej vojny sa zrudnenie sledovalo niekoľkými prieskumnými štôlňami, dnes už zavalenými.

psilomelán

- čierne povlaky v asociácii s pyroluzitom.

pyroluzit

- celistvé masy spolu so psilomelánom a wadom.

wad

- sporadický na ložisku.

kremeň - jemnokryštalický až kryptokryštalický, žltej farby od oxidov Fe a Mn v hľuzách žitého silexitu (silexit - technický názov pre celistvý kremeň) v celistvých ružových vápencoch, miestami sprevádza mangánové zrudnenie.

Mn karbonáty (?)

- bližšie neidentifikované.