Jdi na obsah Jdi na menu
 


05 Komňa, velkolom Bučník

 

 Komňa, lom Bučník

(samotná práca je veľmi rozsiahla, cez 40 strán, preto ju neuvádzam, na požiadanie zašlem)

 Základné rozdelenie produktov vulkanizmu

a.) alkalické bazalty

     Vulkaity fácie alkalických bazaltov až andezitbazaltov vznikli v prvej a tretej záverečnej fáze činnosti vulkanizmu. V študovanej oblasti neprevládajú, práve naopak, oproti asociácií alkalických andezitov až trachytov sú takmer podradné. Tvoria prúdy a vrstvy len malých mocností.

b.) alkalické andezity až trachyandezity

     Vulkanity fácie alkalických andezitov až trachyandezitov vznikali v druhej, prostrednej fáze činnosti vulkanizmu. V študovanej oblasti značne prevládajú, tvoria dómy a kopy až niekoľko desiatok m mocné, ich zvrstvenie je tekmer nejasné alebo nedostatočné. Nie je vôbec možné z profilov stanoviť, či druhá fáza vulkanizmu prebehla razom, alebo bola postupne viac krát prerušovaná a následne opakovaná. Pokiaľ i tomu bolo tak, jednalo sa o pomerne dlhé časové intervaly bez prerušenia, nakoľko prerušovanosť nie je zjavná, avšak v polohách výskytu alkalických bazaltov je tento fakt zrejmý, kde prvá a posledná fáza boli mnohokrát prerušované a znova prebiehali, o čom svedčí veľakrát sa striedajúce polohy so zjavým zvrstvením alebo časovým oddelením vulkanizmu.

c.) žilné dioritické horniny

     Vulkanity fácie dioritických hornín sú na lokalite vzácne až ojedinelé. Jedná sa o veľmi zaujímavý nález hornín, ktoré tvoria priamo v andezitoch druhej fázy vulkanizmu uzavreniny. Uzavreniny dioritických hornín majú obliakový tvar a nepresahujú veľkosť 0,5 m. Ich pôvod súvisí najpravdepodobnejšie ešte s ranným prejavom vulkanizmu, ešte pred prerazením intrúzií flyšovým komplexom. Následne po stuhnutí magmy v plytkých hĺbkach na horniny dioritovej fácie, v druhej fáze vulkanizmu, boli tieto magmatické telesá opakovane intrudované dioritickou magmamou, ktorá na povrchu tuhne v asociácií andezitov. Pri prenikaní lávy cez flyšové komplexy došlo k pohlteniu prvotnej dioritovej horniny magmou, ktorá vyniesla tieto horniny na povrch. Pri stuhnutí prúdov prvotná dioritická magma zostala uzavretá v andezitoch. Svedčí o tom i fakt, že obliaky dioritovej formácie sú kontaktne metamorfované. K metamorfóze došlo práve pri styku lávy a dioritickými horninami.

d.) pyroklastické vulkanické horniny

     Pyroklastické vulkanické horniny sme priamo v profiloch neštudovali, avšak predpokladáme aj potvrdzujeme ich výskyt na základe vzoriek zo suťovísk nasledovne.

     Nakoľko sú vo vzorkách zastúpené prevažne zelené fácie, svetlé fácie sú len podradné, ich prevažná časť súvisí s fáciami alkalických bazaltov. Ďalej podávame stručnú charakteristiku. Nakoľko v prvej a tretej fáze vulkanizmu, pri mnohonásobnom opakovaní erupčnej činnosti, sme zaznamenali mnohokrát opakované vrstvy bazaltových hornín, ktoré sú vždy medzi sebou prerušené, jednotlivé štádiá espózií sa striedali rôzne s formami výlevu hornín i erupčnými pyroklastikami. Taktiež výskyt kontaktných rohovcov vo vrstvách bazaltových hornín jsne dokazuje prítomnosť pyroklastík. Vzájomne je teda logické striedanie sa alkalických bazaltových prúdov, pyroklastík a kontaktných metamorfovaných hornín.

     Nakoľko v druhej fáze velkanizmu sme v súvrstviach nezaznamenali prerušovanie činnosti vulkanizmu, potvrdzuje túto skutočnosť ten fakt, že pyroklastických hornín andezitickej až trachyandezitickej fácie sa v oblasti vyskytuje len podradné množstvo. Ich výskyt sme v profiloch vôbec nezistili (profily pre výškovú mohutnosť nemohli byť preštudované). Či zaradiť pyroklastická do fácie tufov alebo tufitov nie je celkom jednoznačné, nakoľko nemôžeme dokázať túto skutočnosť, že pyroklastiká bazaltovej fácie neobsahujú či obsahujú zložky andezitových fácií a naopak, či pyroklastiká andezitových fácií obsahujú či neobsahujú zložky bazaltových fácií. Nakoľko v oblasti všetky fázy vulkanizmu prebiehali na zemskom povrchu, oblasť nebola ani prechodne zaplavená morom, nemôžeme jednoznačne posúdiť tú skutočnosť, že v priebehu vulkanickej činnosti, či už z poveternostných podmienok, alebo zo samotnej vulkanickej činnosti, nevieme jednoznačne preukázať spolupôsobenie týchto vôd na usadzovaní a spevňovaní pyroklastík,

e.) kontaktne metamorfované horniny

     Kontaktne metamorfované horniny vystupujú v študovanej oblasti len ojedinele. Ich výsyt je viazaný na lávové prúdy alkalických bazaltov. Ich vznik kladieme najpravdepodobnejšie do tretej, menej pravdepodobne i do prvej fázy vulkanizmu. Horniny vznikali pri priamom pôsobení lávového prúdu alkalických bazaltov najemnozrnné pyroklastické horniny. Jedná sa tu teda o kontaktnú efuzívnu metamorfózu. Horniny tvoria súvrstvia maximálne do 0,5 m mocné, ich stupeň premeny je rôzny a závisí hlavne od mocnosti prúdu, ktorý slúžil ako rezervoár metamorfózy. Pri pomerne tenkých lávových prúdoch doľlo k rýchlemu ochladeniu a len slabšej metamorfóze.

     Metamorfované horniny boli v minulosti pyroklastiká. Nemôžeme však vôbec stanoviť, či sa jedná o tufy alebo tufity. Ílovú súčasť nielen kontaktných hornín ale i samotných pyroklastík potvrdzujeme. Musíme sa však znova odvolať na erozívne a zvetrávacie pochody, vyskytujúce sa len priamo v oblasti činnosti vulkanizmu.

  

Základné rozdelenie mineralizácia na ložisku

 

a.) hydrotermálna mineralizácia

     Hydrotermálna mineralizácia vytvára najpestrejšiu asociáciu minerálov na ložisku. Jedná sa o mineralizáciu žilnú, žilníkovú a impregnačnú. Jej vznik sme rozdelili do následných etáp:

- impregnačná Fe sulfidická mineralizácia

- kremeň-karbonátová mineralizácia s Fe sulfidmi

- Zn, Pb, Cu, Fe mineralizácia, karbonát-kremeňová

impregnačná Fe sulfidická mineralizácia

     na ložisku patrá k najrozšírenjšej mineralizácií. Je zastúpená hlavne pyritom, ktorý tvorí impregnácie priamo vo vulkanických horninách v základnej sklovitej hmote, alebo v pyroklastických horninách, či v alkalických bazaltoch alebo i v kontaktných rohovcoch.. Prejavy sa zistili i v dioritických horniách.

Vekovo zarďujeme mineralizáciu za najstaršiu, avšak jej trvanie najpravdepodobnejšie trvalo počas celej doby vukanizmu.

kremeň-karbonátová mineralizácia s Fe sulfidmi

     na ložisku patrí k najvzácnejším. Tvorí len jednu žilu (prof.1), ktorej mocnosť vzácne dosahuje do 30 cm. Na východze je žila už značne zvetaná. Je takmer kolmá, naklonená v ľavo. Pre nedostupnosť nevieme posúdiť jej veľkosť, nakoľko profil je prístupný len v dolnej časti. Avšak podľa charakteru zvetrávania okoložilných hornín predpokladáme jej východz priamo v profile do výšky asi 20 m.

Zn, Pb, Fe, Cu mineralizácia, karbonát-kremeňová

     na ložisku patrí k hojnému prejavu mineralizáci. Tvorí len drobné žilkíky, vzácne žilky do 2 cm mocné. Žilky sú vždy karbonátové, kremeň sa vzácne vyskytuje v dutinách. Samotná mineralizácia sa vyskytuje v andezitoch. Mineralogicky je táto mineralizácia najpestrejšia.

b.) mineralizácia v dutinách neovulkanických hornín a propylitizovaných hornín

     Mineralizácia dutín propylitizovaných hornín a neovulkanitov patrí taktiež k zaujímavím, v rámci svojej asociácie. Vyskytuje sa pomerne hojne na jednom mieste v profile, kde sa viaže na zelené formy andezitických hornín. Vyskytuje sa v dutinách, ktoré vzácne dosahujú i 10 cm. Vznik mineralizácie súvisí priamo s metasomatickou premenou andezitov, predpokladáme však metamorfózu nie hydrotermálnu žilníkovú, nakoľko sa v blízkosti vôbec žilníkové zrudnenie nevyskytuje, ale za hydrotermálnu bez prínosu fluíd v roztokoch.

c.) Minerály hornín (horninotvorné minerýly neovulkanitov)

     Mineralogicky nepatrí skupina mineralizácie práve k najzaujímavejším, avšak kôli úplnosti podávame charakteristiku.

d.) Minerály kontaktných zón

     Mineralizáciu, vyskytujúcu sa na kontaktných zónach hornín, sme rozdelili na dve skupiny.

- minerály kontaktnej zóny metamorfózy dioritických hornín

- minerály kontaktnej zóny porcelanitov

minerály kontaktnej zóny metamorfózy dioritických hornín

     na ložisku sa vyskytujú vyššie charakterizované horniny, ktoré sme zaradili do skupiny dioritov. Horniny boli následne po utuhnutí uzavreté magmou, ktoré spôsobila ich premenu po okrajoch. Svedčia o tom asi 1-2 cm mocné lemy v okolí dioritických obliakov, uzavretých v andezitoch.

minerály kontaktnej zóny porcelanitov

     na ložisku sa vyskytujú kontaktne metamorfované horniny porcelanity (profil č.2), ktoré sú tvorené prevažne jaspisom.

e.) sekundárne minerály

     Sekundárne minerály sú na ložisku veľmi rozšírené. Všetky vznikajú rozkladom pôvodných primárnych minerálov, za rozličných podmienok. Všetky sekundárne minerály sme rozdelily podľa už vyššie charakterizovaných mineralizácií s poznámkou, že sa jedná o sekundárne minerály.