01 Všeobecné informácie
Vonkajšie Západné Karpaty
- flyšové pásmo
Magurský flyš
Bielokarpatské neovulkanity
Čiastková správa z mineralogicky pozoruhodných lokalít bielokarpatských neovulkanitov flyšového pásma Západných Karpát
5. február, 1995
Neovulkanity vystupujúce v oblasti tvoria ojedinelé menšie telesá. Vulkanizmus vyvolali geosynklinálne kratogénne podmienky uprostred oligocénu (Zapletal, 1932). Charakter produktu tohto vulkanizmu je výrazne alkalický. Majviac zastúpené horniny, a to výhradne vintruzívnych formách (telesá, komínové brekcie, pne, žily) sú trachyandezity a alkalické bazalty (Krystek, 1955). Zodpovedajú približne prvej erupčnej fáze vnútrokarpatského oblúka. V erupčnom slede alkalické bazalty - alkalické andezity - alkalické bazalty, vyčlenil Krystek niekoľko petroštruktúrnych typov s úvarznou alkalickou minerálnou asociáciou.
Alkalické vyvreliny na JV Morave: Krystek, Gp, 41, 103-130, 1955
volali geosynklinálne kratogénne podmienky uprostred oligocénu (Zapletal, 1932). Charakter produktu tohto vulkanizmu je výrazne alkalický. Majviac zastúpené horniny, a to výhradne vintruzívnych formách (telesá, komínové brekcie, pne, žily) sú trachyandezity a alkalické bazalty (Krystek, 1955). Zodpovedajú približne prvej erupčnej fáze vnútrokarpatského oblúka. V erupčnom slede alkalické bazalty - alkalické andezity - alkalické bazalty, vyčlenil Krystek niekoľko petroštruktúrnych typov s úvarznou alkalickou minerálnou asociáciou.
Alkalické vyvreliny na JV Morave: Krystek, Gp, 41, 103-130, 1955
Nakoľko sa jedná a pomerne rozsiahle územie, rozdelili sme našu správu na niekoľko jednotlivých celkov, a to v rámci samostatných lokalít i jednotlivých typov na lokalite. Kôli prehľadnosti udávame vždy u každej lokality postupne každý opis mineralizácie, u lokalít, ktoré sa nám podarilo lokalizov, i presnú lokalizáciu. Nakoľko sa však jedná o lokality staré niekoľko desiatok rokov, okrem lokality Komňa-Bučník nevieme posúdiť, nakoľko a v akom stave sa v súčastnosti nachádzajú. Snáď najcitelnejšie to bude možné pocítiť na lokalite Ordějov u Bánova, kde bola vybudovaná nová vodná nádrž, práve na území výskyt lokality, takže tu bude lokalita najviac postihnutá.
Mineralizácia neovulkanitov
V oblasti neovulkanitov je zaznamenaná typická mineralizácia hornín neovulkanitov a hydrotermálna polymetalická mineralizácia.
Vulkanická štruktúra Bučník
mineralizácia litologických členov vulkanitov
(Komňa)
- výskyt veľkolom Bučník a širšie okolie(?)
V dutinách neovulkanitov sa vyskytuje
kremeň - tvorí kryštály
ametyst - tvorí kryštály
tridymit - tvorí drobné kryštáliky
anatas a brookit - tvorí hojné kryštáliky, veľké až 0,X mm, spolu s kremeňom a tridymitom
Z ostatných minerálov boli identifikované chalcedon, chlorit a asfalt(?).
Z minerálov hornín, ktoré tvoria pomerne pekné výrastlice v základnej hmote, sme zaznamenali
olivín, augit, amfibol, amfibolový azbest a biotit.
(Bystřice pod Lopeníkem)
- výskyt Na Vojanské, dva stenové kameňolomy pri starej ceste do Starého Hrozenkova
V dutinách neovulkanitov sa vyskytuje
anatas - tvorí nepatrné kryštáliky
kremeň - tvorí kryštály
krišťáľ - tvorí kryštály.
ametyst - tvorí celistivé agregáty
sanidin - tvorí kryštáliky
apatit - tvorí ihličkovité kryštáliky
hyalit - tvorí hroznovité agregáty
mineralizácia zóny kontaktnej metamorfózy vulkanitov
(Komňa)
- výskyt veľkolom Bučník a širšie okolie(?)
Z minerálov na metamorfovanom kontakte paleogénnych hornín bol zaznamenaný granát (hessonit?).
(Bystřice pod Lopeníkem)
- výskyt Na Vojanské, dva stenové kameňolomy pri starej ceste do Starého Hrozenkova
Z minerálov na metamorfovanom kontakte paleogénnych hornín boli zaznamenané granát (hessonit), wollastonit, magnetit (?) a porcelanit (jaspis?)..
mineralizácia zeolitov
(Komňa)
- výskyt veľkolom Bučník a širšie okolie(?)
Na lokalite je vyvinutá i zeolitová asociácia, z minerálov bol zaznamenaný
chabazit - tvorí pseudokubické kryštáliky, šedobielej farby, s obsahom 3% SrO
Z ostatných zeolitov bol identifikovaný laumonti a natrolit. (Černý, Povondra, 1965).
hydrotermálna polymetalická mineralizácia
(Komňa)
- výskyt veľkolom Bučník a širšie okolie(?)
Hydrotermálna mineralizácia bola študovaná vo veľkolome Bučník. Na lokalite sa vyskytuje pestrá zaujímavá asociácia rudných minerálov, z ktorých vzniká množstvo sekundárnych minerálov. V okolí žiliek sú horniny slabo propylitizované.
- primárne rudné minerály
antimonit (kryštály), chalkopyrit, pyrit, markazit, pyrhotin, arzenopyrit, cinnabarit, galenit, sfalerit, molybdenit, hawleyit (žlté práškovité povlaky na trhlinách sfaleritu), greenockit
- primárne žilné minerály
kremeň, ametyst, kalcit, aragonit, ankerit (kyštály), siderit (kryštály), baryt (kryštály)
- sekundárne minerály
bornit, covellin, chalkozin, limonit, stilpnosiderit, azurit, ceruzit (kryštály), wulfenit, skorodit
Propylitické rudné žily a ich nerasty od Komne u Bojkovic, Černý, GSbSAV 9, 300-323, 1958
Moravské nerosty a jejich lietarúra, ČSAV, 1953
Moravské nerosty a jejich literatúra, Kruťa, Moravské muzeum v Brně, 1965
(Bystřice pod Lopeníkem)
- výskyt Na Vojanské, dva stenové kameňolomy pri starej ceste do Starého Hrozenkova
Z minerálov bol zaznamenaný chalkopyrit, pyrhotin, kryštáliky pyritu, magnetit, kalcit, kremeň, krišťáľ a celistivé agregáty ametystu.
Propylitické rudné žily a ich nerasty od Komne u Bojkovic, Černý, GSbSAV 9, 300-323, 1958
Moravské nerosty a jejich lietarúra, ČSAV, 1953
Moravské nerosty a jejich literatúra, Kruťa, Moravské muzeum v Brně, 1965
Vulkanická štruktúra Hrad
mineralizácia litologických členov vulkanitov
Vulkanická štruktúra Skalky
mineralizácia litologických členov vulkanitov
(Bánov)
- výskyt kameňolom Skalka
V dutinách neovulkanitov sa vyskytuje
aragonit - tvorí až 6 cm dlhé stĺpcovité kryštály s mnohými tvami, číre, až nažltlej farby.
Z ostatných minerálov bol zaznamenaný kremeň, opál a kalcit?
hydrotermálna polymetalická mineralizácia
(Bánov)
- výskyt kameňolom Skalka
Z minerálov bol zaznamenaný ankerit, dolomit, kalcit?, kremeň, opál
Vulkanická štruktúra Ordějov
mineralizácia litologických členov vulkanitov
(Bánov)
- výskyt kameňolom Ordějov
V dutinách neovulkanitov sa vyskytuje
idrialin - vzácny uhlovodík, vyskytuje sa v rozložených bazaltoidných andezitoch, v dutinách, na asfalte tvorí až 7 mm veľké, svetlozelené bradavky žltej farby, podobný síre, vyskytuje sa spolu s kalcitom, a aragonitom. (Tuček, Kouřimský, 1953). Pretože idrialin a ropa nezapadajú geneticky do nerastov puklín a dutín andezitov, sú považované za zbytok terciérnej roponosnej vrstvy, vyzdvihnutej alebo destilovanej andezitom. Pretože idrialin a ropa nezapadajú geneticky do skupiny minerálov puklín a dutín neovulkanitov, považujeme ich za zbytok roponosnej vrstvy v paleogénnych pieskovcoch, vyzdvihnuté či destilované neogénnymi vulkanitmi. Výskyt curtisitu v Československu a jeho identita s idrialinom, Tuček, Kouřimský, RČSAV, 63, 3, 1-18, 1953
asfalt - čierny, vyskytuje sa v dutinách neovulkanitov.
aragonit - tvorí spolu s idrialinom na asfalte ihličkovité kryštáliky.
kalcit, kremeň, chalcedon - bez zmienky
hydrotermálna polymetalická mineralizácia
(Bánov)
- výskyt kameňolom Ordějov
Z minerálov bol zaznamenaný
baryt - tvorí kryštáliky namodralej farby
Z ostatných minerálov sa na lokalite vyskytuje ankerit, siderit a kremeň.
Vulkanická štruktúra Nezdenice
mineralizácia litologických členov vulkanitov
(Nezdenice)
- výskyt kameňolom v blízkosti výveru minerálnej vody, pri obci
V dutinách neovulkanitov sa vyskytuje
cristobalit - tvorí dipyramidálne kryštály až 2 mm veľké, bielej farby
tridymit - tvorí tenkotabuľkovité šesťuholníkové kryštály
hydrotermálna polymetalická mineralizácia
(Nezdenice)
Veľkolom Kyselka, 1928, blízko minerálneho prameňa Skalka?, výskyt v lome Ing. Spíška
rudné minerály (Rosický, 1928), molybdenit, pyrit, baryt, siderit, ferokalcit (ankerit?), dolomit (Rosický, 1930)
aragonit - 2-6 cm veľké stĺpcovité kryštály, číre až nažltlej farby, s mnohými tvarmi.
Die Drusenminerale des Andesites von Nezdenice: Rosický, Festschrift V. Goldschmit, Heidelberg, 1930
Dva andezity v okolí Nezdenic: Rosický, Zpr. komise na pr, výskum Moravy a Slezska, o mineráloch, 4, 1, 37, Brno, 1928
Mineralizácia kvartéru
mineralizácia riečnych sedimentov
(Komňa, Bojkovice)
- náplavy potoka Koménka medzi obcami Komňa a Bojkovice
cinnabarit - jedná sa najpravdepodobnejšieo aureolu polymetalickej mineralizácie v andezitoch.
Záver
V našej práci sme len stručne zhrnuli všetky nami získané poznatky o mineralogicky zaujímavých lokalitách neovulkanitov Bielych Karpát. Jedná sa len o čiastkovú správu, na základe ktorej možno kompletne študovať jednotlivé lokality i celkový neovulkanizmus v oblasti.
Čiastková správa o histórií ťažených ložísk kameňa v oblasti neovulkanitov Bielych Karpát
11. apríl, 2008
Od 80.-tich rokov 20. st. prevádzame štúdium na neovulkaitoch oblasti Bielych Karpát v okrese Uherské Hradište v obciach Bánov, Komňa, Bystřice pod Lopeníkem. Doposiaľ sme navštívili niekoľko lokalít, kde sme odobrali veľké množstvo vzoriek.
Pri lokalizácií nálezísk hovorili sme s miestnymi obyvateľmi nielen o súčastnom stave lokalít, ale i o lokalitách v minulosti. Na základe tejto skutočnosti sa nám podarilo zhromaždiť veľké množstvo údajov.
Prvé počiatky otváranie kameňolom nie sú známe, môžeme predpokladať, že ťažba miestnymi občanmi prebiehala už začiatkom 20. st. K rozmachu ťažby a k potupnému otváraniu kameňolomov a k realizácií veľkej ťažby kameňa došlo počas okupácie Protektorátu Čieach a Moravy, keď pre strategicko-taktické záujmy vojenského vodcu Adolfa Hitlera prebiehala výstavba nových ciest v oblasti Uherského Brodu smerom do Trenčína. Na základe tejto skutočnosti môžeme predpokladať, že v 40. rokoch 20. st. prebiehala ťažba už na viacerých lokalitách veľkokapacitne, neogénne andezity sa ukázali ako surovina pre cestné kamenivo veľmi vhodná.
Po skončení II. svetovej vojny, po dobudovaní novej cesty, ktorá v súčastnosti slúži ako hlavné cesta I. triedy, na väčšine lokalít ťažba ešte pokračovala, no postupne v 60.-tich rokoch boli jednotlivé prevádzky zatvárané.
Komňa, Kameňolom Bučník - predsatvuje v súčastnosti jediný činný kameňolom, ťažba vo veľkolome prebieha mechanizovane, súčasťou je úpravňa.
Bystřice pod Lopeníkem, kameňolomy Na Vojanské - v súčastnosti opustené kameňolomy, jeden je vyčistený, druhý silne zarastený. V kameňolomoch prebiehala ťažba hlavne začiatkom II. svetovej vojny, keď bola budovaná nová cesta z Uherského Brodu do Starého Hrozenkova, kameň z kameňolomov slúžil na výstavbu tejto cesty. Môžeme predpokladať, že vyťažený kameň sa vozil do drvičky kameňa vo veľkolome Bučník.Po skončení vojny ťažba pravdepodobne bola ukončená.
Bystřice pod Lopeníkem, kameňolom Skalka - v súčastnosti rekultivovaná oblasť, slúži pre potreby Kinologického zväzu. Už v 40.-tich rokoch tu prebiehala mechanizovaná ťažba kameňa, v objekte bol drvič. Ťažba bola objemná, samotný lom bol veľký, pri ťažbe sa postupovalo do hĺbky, bola vyťažená jama, ktorú zaplavila spodná voda, takže ťažba sa musela ukončiť. Jazero v lome slúžilo na kúpanie a v zime na korčuľovanie. V jednu zimu sa ľad prelomil a odvetdy sa tu presatlo korčuľovať. Veľké jazero bolo zasypané. Miestni žiaci z obce Bystřice pod Lopeníkem, ktorý navštevovali základnú školu v Bánove zbierali vzorky hornín v kameňolome a nosili ich učiteľovi prírodopisu, p. Staněkovi. Pán učiteľ rýchle odhalil záujem miestnach žiakov keď im povedal „Ja viem, prečo mi nosíte kamene, aby som Vás potom neskúšal“. No sám si našiel čas, a šiel si nálezy overiť. Nakoľko sa jedná o tú istú osobu, ktorou bol Dr. Staněk z univerzity v Brne, nevieme posúdiť, no Dr. Staněk sa veľmi zaujímal o lokality neovulkanitov Bielych Karpát a niekoľko krát ich navštívil. Objekt postupne zarastal, niekedy koncom 80.-tich a 90.-tich rokov 20. st. bol rekultivovaný, celá oblasť bola zavezená a zrovnaná, dnes slúži pre výcvik psov.
Bánov, kameňolom Kalvária - dnes objekt Kalvárie, rekultivovaný a upravený. Ešte niekedy v osemdesiatich rokoch 20. st. bol objekt silne zavezený smeťami, vzorky sa dali zbierať v dolnej časti profilu. Po rekultivácií bolo smetisko zrovnané a zavezené hlinou, povrch bol urovnaný a slúži ako amfiteáter Kalvárie pod Trojkrížím.
Kameňolom bol v prevádzke v období výstavby cesty z Uherského Brodu do Trenčína, predpokladáme, že vyťažený kameň sa vozil do drviča v blízkom lome Skalka.
Bánov, kameňolom Ordějov - dnes už len nekoľko pozostatkov. Pred II. svetovou vojnou patril kameňolom miestnemu statkárovi z Ordějova. Kameňolom bol pomerne rozsiahly, v objekte bola úpravňa kameniva. Kameň slúžil počas okupácie začiatkom II. svetovej vojny na výstavbu cesty z Uherského Brodu do Starého Hrozenkova. Po skončení vojny bol kameňolom zoštátnený, v kameňolome bola vybudovaná moderná úpravňa, v objekte sa vyrábal cestný asfalt, ktorý sa používal na úpravu ciest v okolí. Po dobudovaní ciest poklesol odbyt kameniva, bola vybudovaná vodná nádrž Ordějov pre potreby tunajšieho vzmáhajúceho sa poľnohospodárstva. Okolo priehrady bola vybudovaná menšia chatová oblasť a rybárske domy. Úpravňa bola čiastočne rozobratá, postupne zdevastovaná, kameňolom opustený, dnes je tu veľmi ťažko prístupný zasutený zarastený profil.
Nezdenice, kameňolom Ing. Spíška - dnes už len ťažko prístupný, zatopený jazierkom, objekt slúži pre chov rýb miestnych rybárov. Kameňolom bol založený už začiatkom 20. rokov 20. st., jednalo sa o pomerne rozsiahly kameňolom na vtedajšiu dobu. V kameňolome prebiehala mechanizovaná ťažba, dodnes sa v objekte nachádzajú zbytky koľajových dráh na posun ťažobných vozíkov, ktoré slúžili na vývoz kameňa z objektu. Predpokladáme, že koľajová drohá bola niekoľko desiatok metrov dlhá, vchod do kameňolomu sa nachádza niekoľko desiatok metrov od samotného zatopeného kameňolomu, od vchodu sa prechádza vyťaženou roklinou, dnes silne zasutenou a porastenou drevinami.
Nezdenice, kameňolom Kyselka, starý - dnes už len ťažko identifikovateľný. Ťažba prebiehala pravdepodobne tiež ešte v predvojnovom období, spolu s kameňolomom Ing. Spíška. Dnes je kameňolom v lese, oklie i samotný objekt je silne zarastený, profil zasutený, zahlinený.
Nezdenice, kameňol
